Jump to content

Sabah Sanhouri

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

Sabah Sanhouri (Arabic: صباح سنهوري, amụrụ 18 Disemba 1990 na Khartoum, Sudan), makwaara dị ka Sabah Babiker Ibraheem Sanhouri, bụ onye ode akwụkwọ akụkọ ifo nke Sudan, nke ama ama maka akụkọ mkpirisi ya, uri na akwụkwọ akụkọ Paradaịs. Ọ na-ede n'asụsụ Arabic, a sụgharịkwara ọtụtụ akụkọ ya n'asụsụ French, Bekee na German.

Ndụ na ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Sabah Babiker Ibraheem Sanhouri na 18 Disemba 1990, na Khartoum, Sudan . [1][2]

Akwụkwọ edemede[dezie | dezie ebe o si]

Na 2009, akụkọ ya Isolation meriri Tayeb Salih Creative Writing Award maka ndị na-eto eto na-ede akwụkwọ wee bipụta ya na Arabic, yana n'asụsụ French na Bekee. N'akwụkwọ ya banyere isiokwu nke ịpụ na akwụkwọ Sudan nke oge a, onye ntụgharị na onye nchịkọta akụkọ nke Akwụkwọ nke Khartoum, Max Shmookler na-akọwa akụkọ ahụ "nkọwa nke onye naanị ya na onye tọgbọrọ n'efu, obodo dystopian nke ọ chọtara onwe ya" dị ka "dere na a Akwukwo okwu siri ike, nke a kpụrụ akpụ, wepụrụ ngwaọrụ uri nke mita, nkuzi, nhazigharị, na njikọ okwu nke na-enye Arabic mmasị na-adọrọ mmasị ya."

Onye nduzi ihe nkiri bụ Burhan Saadah mepụtara ihe nkiri nke akụkọ mkpirikpi ya nke nwetara ihe nrite Isolation na Jọdan n'afọ 2013. [3] N'afọ 2015, e bipụtara Mirror, nchịkọta akụkọ mkpirikpi mbụ ya, n'Ijipt, na 2019, o bipụtara akwụkwọ akụkọ mbụ ya, nke akpọrọ Paradise, na Khartoum.[4] N'ime nyocha n'asụsụ Arabic, magazin ọdịnala Ịntanetị Geel gadeed kọwara akwụkwọ akụkọ a dị ka nke a: "Ịgụ ọrụ Sabah Sanhouri; nye m, ọ bụ njem dị ize ndụ, dị ka ịbanye n'ogige ntụrụndụ ụmụaka a gbahapụrụ agbahapụ n'obodo ebe ihe nuklia gbawara. Ị nwere ike ịnwe ọrịa kansa site na mineral radiation-emetọ, na agwọ agụụ nwere ike ịwụ n'ụkwụ gị. Na njem ịgụ akwụkwọ na-aghọ ọbụna ihe ize ndụ, ebe ọ bụ na onye edemede ahụ bụ onye otu ọgbọ gị.[5]

Na 2022, ebipụtara Paradaịs akwụkwọ akụkọ ya na German na mbipụta nke Rafik Schami chepụtara, otu n'ime ndị ode akwụkwọ kacha agụ na Jamanị.Gburugburu ụlọ ọrụ igbu onwe onye ›Paradise‹, onye edemede a na-akpọ Salam na-agba mbọ ime ihe ziri ezi n'ọrụ ya site n'ide ihe gbasara igbu onwe onye ahaziri maka ndị ahịa ụlọ ọrụ ahụ. A kọwawo usoro igbu onwe onye nke fọrọ nke nta ka ọ bụrụ nke na-adịghị agwụ agwụ n'akụkọ ahụ dị ka ịchọ ihe ndụ pụtara, onye Sudan ibe ya bụ́ Abdelaziz Baraka Sakin dekwara banyere ya, sị: “Apụghị m ịdọpụ onwe m pụọ n'ụwa Paradaịs ahụ na-adịghị ahụkebe, nke ndị odide ya guzo n'elu. ọnụnụ ọnwụ ka ha na-adaba n’ime ọchịchọ nke onwe ha banye n’abis gbara ọchịchịrị, banye n’ime hel nke uche ha chere na ọ bụ eluigwe, e rere ha site n’aka ndị ọchịchị dị ka ihe efu nke nzọpụta ebighi ebi."[1][6]

Sanhouri na-ede n'asụsụ Arabic, a sụgharịwokwa ọtụtụ akụkọ ya n'asụsụ French, English, German, na Italian. Ọ bụkwa onye nta akụkọ na-arụ ọrụ n'onwe ya na onye otu Geneva Writers Group .

Ọrụ ndị ọzọ[dezie | dezie ebe o si]

Ewezuga ọrụ ya dị ka onye na-ede edemede, uri na akụkọ ifo, Sanhouri na-arụsi ọrụ ike dị ka onye ndụmọdụ maka ndị na-eto eto Sudan na-ede akwụkwọ, site na-eduzi ọtụtụ ogbako a na-akpọ #OneDayFiction na obodo dị iche iche nke Sudan. Afọ ndị sonyere n'afọ sitere na 18 ruo 28, gụnyere ndị ntorobịa nwere nkwarụ na ndị ntorobịa nọ n'ụlọ mkpọrọ. N'ime ndị ọzọ, ngalaba omenala nke Embassy Italy dị na Sudan na ụlọ ọrụ omenala German Goethe-Institut na Khartoum kwadoro nkuzi ndị a. N'afọ 2014, a kpọrọ ya ka ọ bịa na mmemme odee mba ụwa nke Mahadum Iowa. Ọ bụ onye otu Sudanese Writer Union, onye juri nke Mahadum Khartoum Short Story Contest, wee nye TEDx Talk banyere ụzọ o si ede ihe na 2018. [1]

Na Septemba 2016, o sonyere na International Festival of Literature na Berlin na 2020 na Festival of African Literature Crossing Borders na Cologne, Germany.[7] Na Septemba 11, 2022, International Literature Festival Berlin kwupụtara ntinye aka ya ọzọ, n'oge a ya na onye edemede Stella Gaitano si South Sudan. [8]

Ọrụ ndị a họọrọ[dezie | dezie ebe o si]

  • Ịnọpụ iche (2009). Akụkọ dị mkpirikpi n'asụsụ Arabic na Bekee, nke e bipụtara na magazin n'ịntanetị Words without Borders [9] na akwụkwọ akụkọ French Nouvelles du Soudan [10]
  • Mirror. Nchịkọta akụkọ mkpirikpi (2015). Ụlọ obibi akwụkwọ Merit, Cairo, Egypt
  • Paradaịs. Akwụkwọ akụkọ (2019). Almosawarat Publishing, Paradaịs[11] mbipụta German: Paradise. Schiler & Mücke Publishers, Berlin. ISBN 9783899304404

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

  • Akwụkwọ Sudan
  • Ndepụta nke ndị edemede Sudan

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. 1.0 1.1 Sabah Sanhouri (en-US). international literature festival berlin. Retrieved on 2023-05-08."Sabah Sanhouri". international literature festival berlin. Retrieved 8 May 2023.
  2. Lit & Found: Three Short Stories by Sudanese Writer Sabah Sanhouri (en-US). ARABLIT & ARABLIT QUARTERLY (2022-05-06). Retrieved on 2023-05-08.
  3. Sabah Babiker Ibraheem Sanhouri. Words Without Borders. Retrieved on 6 July 2020.
  4. Codingest (20 June 2020). العدميّـــة وغُبن المكــــــــان .. كليك برس السودان. Archived from the original on 2022-08-18. Retrieved on 28 June 2020.
  5. رواية 'بارادايس' ثيمة الرعب والموت (ar). جيل جديد (13 January 2020). Archived from the original on 30 June 2020. Retrieved on 15 July 2020.
  6. Sabah Sanhouri: Paradise (de). www.schiler-muecke.de (July 2022). Retrieved on 2022-07-30.
  7. Crossing Borders – stimmen afrikas (de). CROSSING BORDERS: translate – transpose – communicate. Retrieved on 28 June 2020.
  8. Contemporary Arabic Literature – Writing the Two Sudans. Sabah Sanhouri: Paradise / Stella Gaitano: The Return (en-US). international literature festival berlin. Archived from the original on 2022-08-18. Retrieved on 2022-08-18.
  9. Sanhouri. Isolation. Words Without Borders. Retrieved on 1 July 2020.
  10. Nouvelles du Soudan. www.editions-magellan.com 41–49. Retrieved on 29 June 2020.
  11. The Novel Paradise: Its theme is horror and deathرواية 'بارادايس' ثيمة الرعب والموت (ar). (Jeel Jadid, Arabic cultural magazine) جيل جديد (13 January 2020). Archived from the original on 28 June 2020. Retrieved on 28 June 2020.

Ịgụ ihe ọzọ[dezie | dezie ebe o si]

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]