Seth Kale

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Seth Kale
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịNaijiria Dezie
Aha enyereSeth Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya6 Jụn 1904 Dezie
Ebe ọmụmụIjebu Ode Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya1996 Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee, Asụsụ Yoruba Dezie
Ọrụ ọ na-arụpedagogue, priest Dezie
Ọkwá o jibishop Dezie
ebe agụmakwụkwọIjebu Ode Grammar School, Fourah Bay College Dezie
okpukpere chi/echiche ụwaAnglicanism Dezie

[1] [2]Seth Irunsewe Kale MBE, OON, CFR (June 6, 1904 – Nọvemba 19, 1994) bụ onye bishọp Anglịkan Naijiria bụ onye jere ozi dịka onye isi ụlọ akwụkwọ CMS Grammar School, Lagos site na 1944 ruo 1950 na dịka Bishọp Lagos site na 1963  ruo 1974

Edoro ya nsasị onye bishọp n’ụbọchị St Andrew (30 Nọvemba) 1963, nke Cecil Patterson, Archbishọp nke West Africa .  [1] O ji ihe dị iche iche nke ịbụ onye Africa mbụ kwusara ozi ọma na Katidral St Paul a ma ama, London .

Ndụ mbido[dezie | dezie ebe o si]

A yiri Kale dịka ọkpara nke ezi na ụlọ nke asaa na June 6, 1904, na Ipata, Mobalufon, na Odogbolu Local Government of Ogun State .  Ekwuru na nne na nna ya Pa Jacob & Mama Victoria Kale bụ Ndị mmadụ mbụ tụ n'ime obodo.  Mgbe nsogbu ya, e nyere ya aha Yoruba Irunsewe nke ike "anyị" (nke a) "se" (mere);  "Irun" (ọ dịghị ihe ọgbaghara).  Na June 25, 1904, e ji aha Seth mee ya baputiziiz.

Agụmakwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

Ọ akara ya na Christ Church Primary School, Porogun, Ijebu-Ode n'afọ 1912 wee gaa ụlọ akwụkwọ Grammar Ijebu Ode .  Na 1931 site n'ibu site n'aka onye isi ụlọ akwụkwọ Ijebu Ode Grammar School, Rev. IO Ransome-Kuti, Kalenda onye mbụ akwụkwọ edemede Mojola Agbebi a ma ama wee banye na Fourah Bay College, Sierra Leone ebe ọ ka  akara ugo bachelor.  nke Arts.  Mgbe nke ahụ ahụ, ọ gara n'ihu ime awụ ọzọ naeduga na diploma na Theology na 1935. N'afọ sochiri ya, e were ya dị ka onye nkuzi na CMS Grammar School, Lagos .  Na 1939 odị diplọma post-gụsịrị akwụkwọ na Education na Mahadum London .

Seth Kale dị ka onye mbụ nwetara akwụkwọ mmụta Agbebi

Ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

Kale si London lọta wee họpụta ya ka ọ akwụkwọ ụlọ akwụkwọ CMS Grammar School, Lagos, ọ were akụ awụ tupu ọ bụrụ onye Naijiria mbụ a na-ama onye isi ụlọ akwụkwọ ahụ na-abụ nke iri abụọ.  Na 1921, Ọ bụ otu n'ime ndị ntọala nke National Union of Teachers, ndị Vice-Principal, Jonathan Lucas na Rev. IO Ransome-Kuti .  [1] Ọ ka bụ onye isi na CMS Grammar School, Lagos mgbe ọ isi na ụlọ ụka Katidral Church of Christ, Lagos na 1942, e chiri ya echichi n'ememe nke diconate ya na 1943. Ọ Just onye isi ala  Naịjiria mbụ nke ụlọ akwụkwọ nkuzi St. Andrew's Teachers' Training College, Oyo, na 1951. [2] Enyere ya otuto maka iweghachi iwu na usoro na akwụkwọ mgbe ọtụtụ awụ nke ebubo ajị mbunobi, ndịiche klaisi, na ndịrịta iche n'etiti ọha  , bụ nke kpagburu mahadum ahụ.  N'afọ 1963, na Assembly of Church Prelates na Toronto, Rev. Kale ka a mgbaàmà dịka Bishọp nke Lagos ma mee ya nsasị na November 30, 1963.

Ndụ onwe onye[dezie | dezie ebe o si]

. [3]Kale dị afọ iri na ise mgbe ọ ngosi Juliana Oladunni Odukoya, nwa-ada Oluwa Idele nke Ijebu-Ode .  Di na-egosi a sonyeere na nke ozi dị nsso na January 6, 1930 na St. Savior's Church, Italupe, Ijebu-Ode .  Na 1969, o mere mgbanwe nke onye isi ala Nigeria n'oge ahụ, Yakubu Gowon na Cathedral Church of Christ, Lagos

Ntụaka[dezie | dezie ebe o si]

  1. (1963) West Africa. West Africa Publishing Company, Limited. 
  2. Raymond J. Smyke (1974). Nigeria Union of Teachers: An Official History. Oxford University Press. 
  3. "Giowon's D-Day", The Daily Sketch, 19 April 1969.