Sidi Boushaki

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Sidi Boushaki
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
allegianceAlgeria Dezie
aha n'asụsụ obodoأبو إسحاق إبراهيم بن فايد بن موسى بن عمر بن سعيد بن علال بن سعيد العيشاوي الزواوي, إبراهيم بن فائد بن موسى الزواوي القسنطيني Dezie
Aha ọmụmụأبو إسحاق إبراهيم بن فايد بن موسى بن عمر بن سعيد بن علال بن سعيد العيشاوي الزواوي Dezie
Aha enyereIbrahim Dezie
aha ezinụlọ yaBoushaki Dezie
aha njirimaraإبراهيم بن فايد, سيدي بوسحاقي Dezie
aha otutuأبو إسحاق, أبو جميل, أبو الفداء Dezie
aha mkpirisiSidi Boussehak, سيدي بوسحاق Dezie
Ndekọ IPAsidi boushaki Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya1394 Dezie
Ebe ọmụmụSoumâa, Thénia Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya1453 Dezie
Ebe ọ nwụrụSoumâa, Thénia Dezie
Ụdị ọnwụeke na-akpata Dezie
date of burial or cremation1453 Dezie
Ebe oliliZawiyet Sidi Boushaki Dezie
Asụsụ obodoBerber languages, Kabyle, Arabic Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBerber languages, Kabyle, Arabic Dezie
Asụsụ ọ na-edeArabic Dezie
Ala nna ochieSoumâa, Thénia Dezie
ụdị ọrụ yatafsir, fiqh, Arabic, Sufism Dezie
onye were ọrụZawiyet Sidi Boushaki Dezie
ogo mmụtaIslamic jurist Dezie
isi agụmakwụkwọIslamic studies, Arabic Dezie
prefix nsọpụrụimam, sheikh Dezie
Ebe ọrụAlgeria, Tunisia, Egypt, Saudi Arabia, Syria Dezie
oge ọrụ ya (mmalite)1414 Dezie
Oge ọrụ ya (njedebe)1453 Dezie
affiliationAlgerian Islamic reference Dezie
lifestyleSufism, mysticism Dezie
agbụrụKabyle people Dezie
nhazi nke ọhaMurabitun Dezie
okpukpere chi/echiche ụwaOkpukpere Alakụba, Alakụba Sunni, Sufism, Ash'ari Dezie
IjeSufism Dezie
Onye òtù nkeQadiriyya, Sufism, Malikism, Ash'ari Dezie
form of creative workliterary composing Dezie
mba osiAlgeria Dezie
time periodZayyanid Dynasty Dezie
kọwara na URLhttps://encyclopedia.pub/entry/48529, https://plus.wikimonde.com/wiki/Sidi_Boushaki, https://everybodywiki.com/Sidi_Boushaki, https://fr.vikidia.org/wiki/Sidi_Boushaki, https://sufism-people.fandom.com/fr/wiki/Sidi_Boushaki Dezie
hashtagSidi Boushaki Dezie
ihe eji ya emewriting implement Dezie
ikike nwebiisinka dị ka onye okikecopyrights on works have expired Dezie
madhhabMalikism Dezie
Usòrò:سيدي بوسحاقي (1394-1453).jpg
Sidi Boushaki

Sidi Boushaki (1394-1453) bụ ọkà mmụta okpukpe maliki amụrụ nso obodo Thenia, 54 km (34 mi) n'akụkụ ọwụwa anyanwụ nke Algiers. A zụlitere ya na mpaghara ime mmụọ nke nwere ụkpụrụ Islam dị elu na ụkpụrụ omume n'ime akwụkwọ ntụaka Alakụba nke Algeria.[1][2][3][4][5]

Ọmụmụ na agbụrụ[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Sidi Boushaki Ez-Zaouaoui na 1394 OA na Col des Beni Aïcha, na obodo Soumâa n'ime mpaghara Tizi Naïth Aïcha, na Khachna massif, ndọtị nke Djurdjura.[6][7]

Ezinụlọ ya gbatịkwuru bụ Abu Ishaq Ibrahim bin Faïd bin Moussa bin Omar bin Saïd bin Allal bin Saïd al-Zawawi.[8][9]

Akụkọ ndụ[dezie | dezie ebe o si]

Ọ malitere ọmụmụ ihe n'obodo nta Thala Oufella (Soumâa) dị na Thénia na 1398 OA, tupu ya abanye na Béjaïa na 1404 OA, ọ dị obere ka ọ gaa n'ihu n'ọmụmụ ihe ya.[10]

N'ebe ahụ, ọ gụrụ akwụkwọ-Quran na Maliki fiqh dị ka nwa akwụkwọ na Ali Menguelleti, onye ọkà mmụta okpukpe a ma ama sitere na Kabylie.[11]

Béjaïa bụ mgbe ahụ na mmalite narị afọ nke iri na ise bụ ebe okpukperechi na ebe mmetụta nke Sufism.[12]

O mere njem ya na 1415 na Tunis, ebe o mere ka ọ ghọtakwuo Maliki Madhhab.[13]

N'ebe ahụ, ọ gụrụ tafsir nke Quran n'aka onye ọka ikpe Abu Abdallah Al Kalchani, ma nweta Maliki fiqh n'aka Yaakub Ez-Zaghbi.[14]

Ọ bụ nwa akwụkwọ nke Abdelwahed Al Fariani na ntọala (Oussoul) nke Islam.[15]

Ọ laghachiri na 1420 n'ugwu nke Béjaïa bụ ebe o mikpuru n'asụsụ Arabic na Abd El Aali Ibn Ferradj.[16]

Ọ gara Constantine na 1423 ebe o biri ọtụtụ afọ, na ọ natara nkuzi na Muslim okwukwe (Aqidah) na mgbagha na "Abu Zeid Abderrahmane", utu aha "El Bez".[17]

Ọ gụrụ prose, amaokwu, fiqh na ọtụtụ sayensị nkà mmụta okpukpe nke oge ahụ na Ibn Marzuq El Hafid (1365 - 1439), ọkà mmụta Maghreb na Tlemcen bụ onye gara leta Constantine ikwusa ihe ọmụma ya, ka ọ ghara inwe mgbagwoju anya na nna ya Ibn. Marzuq El Khatib (1310 - 1379).[18][19]

Ọ sonyeere Mecca maka njem njem na ọmụmụ ihe, wee kwaga Damaskọs ebe ọ gara nkuzi Imam Ibn al-Jazari na sayensị nke Qur'an.[20]

Ọ nwụrụ na 1453, e wee lie ya n'Ugwu Thenia dị nso na Zawiyet Sidi Boushaki n'ebo Kabyle nke Igawawen.[21]

Zawiya[dezie | dezie ebe o si]

Laa azụ na Kabylia n'ime afọ ole na ole ikpeazụ nke ndụ ya, Sidi Boushaki wee hiwe otu zawiya nke ọ kụziiri ndị na-eso ụzọ ya (murids) dịka òtù ụmụnna Qadiriyya Sufi nke Sunni Sufism siri dị.[22][23]

Zawiya a bụ ebe mmetụta ọgụgụ isi na nke mmụọ na Kabylia dị ala site na nkuzi ya na nkuzi mmalite nke enyere na mpaghara a nke Oued Isser na Oued Meraldene gbara n'ihu oke osimiri Mediterenian.[24][25]

A naghị agbaso usoro Sufi nke Qadiriyya na zawiya a ruo narị afọ atọ ruo mgbe tariqa Rahmaniyya weghaara na mpaghara Algérois na Kabylia dị ka ihe atụ nke usoro mmụta.[26][27]

Akwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

Ọrụ ya na-ekpuchi ọtụtụ akụkụ nke sayensị Islam, gụnyere:

Nkọwa nkọwa na sayensị Kur'an (al-tafsîr wa al-qirâ'at)[dezie | dezie ebe o si]

  • Tafsir al-Zawawi bụ nkọwa (tafsir) nke Quran (Arabic: تفسير الزواوي).[28][29]

Iwu islam (fiqh)[dezie | dezie ebe o si]

  • Tuhfat Al-Mushtaq bụ nkọwa dị nkenke nke Mukhtasar Khalil na iwu Maliki (Arabic: تحفة المشتاق في شرح مختصر خليل).[30]
  • Ịkwado ụzọ maka mpụta nke ifuru nke Rawd Khalil bụ nkọwa nke nchịkọta Mukhtasar Khalil nke Maliki jurisprudence (Arabic: تسهيل السبيل لمقتطف أزهار روض خليل).[31]
  • Iju mmiri nke Naịl bụ nkọwa nke nchịkọta nke Mukhtasar Khalil nke iwu Maliki (Arabic: فيض النيل).[32]

Asụsụ Arabik[dezie | dezie ebe o si]

  • Egwu n'ịkọwa iwu nke nchịkọta ụtọ asụsụ nke akwụkwọ Ngosipụta ụkpụrụ ụtọ asụsụ Arabic na ụtọ ụtọ nke Ibn Hisham al-Ansari (Arabic: نظم قواعد الإعراب لابن هشام).[33]
  • Talkhis al-Talkhis bụ nkọwa nke akwụkwọ Talkhis al-Miftah na nkwuputa okwu, nkọwa na nkwupụta (Arabic: تلخيص التلخيص).[34]
  • Akwụkwọ na-akọwa akwụkwọ Al-Alfiyya nke Ibn Malik na syntax nke Ibn Malik (Arabic: شرح ألفية ابن مالك).[35]

Lee nke ozo[dezie | dezie ebe o si]

Ọgụgụ ndị ọzọ[dezie | dezie ebe o si]

Ntụaka[dezie | dezie ebe o si]

  1. 2012 توشيح الديباج وحلية الابتهاج ، محمد بن يحيى القرافي ، ت د. علي عمر.
  2. مخلوف ،الشيخ, محمد بن محمد (January 1, 2010). شجرة النور الزكية في طبقات المالكية 1-2 ج1. Dar Al Kotob Al Ilmiyah دار الكتب العلمية. ISBN 9782745137340. 
  3. نظم قواعد الإعراب لابن هشام - ويكي مصدر.
  4. الضوء اللامع لأهل القرن التاسع. 
  5. (January 1, 2018) التصوف والطرق الصوفية. مركز الكتاب الأكاديمي. ISBN 9789957353346. 
  6. (January 2013) نيل الابتهاج بتطريز الديباج. ISBN 9782745174758. 
  7. السخاوي, شمس الدين محمد بن عبد الرحمن بن محمد (March 1, 1936). الضوء اللامع لأهل القرن التاسع- الجزء الأول. ktab INC..
  8. غالي/البوصادي, محمد عبد الله بن زيدان بن (January 1, 2012). تحريم نهب أموال المعاهدين للنصارى. Dar Al Kotob Al Ilmiyah دار الكتب العلمية. ISBN 9782745175977. 
  9. الرحمن/السخاوي, شمس الدين محمد بن عبد (January 1, 2003). الضوء اللامع لأهل القرن التاسع 1-6 ج1. Dar Al Kotob Al Ilmiyah دار الكتب العلمية. ISBN 9782745137135. 
  10. كتاب تاريخ الجزائر العام للشيخ عبد الرحمان الجيلالي. 
  11. do-dorrat-al7ijal. www.dorat-ghawas.com. 
  12. شجرة النور الزكية في طبقات المالكية - محمد مخلوف ( نسخة واضحة ومنسقة ). 
  13. ص160 - كتاب معجم أعلام الجزائر - إبراهيم بن فائد بن موسى بن عمر بن سعيد أبو اسحاق الزواوي القسنطيني - المكتبة الشاملة الحديثة.
  14. (January 1, 2014) موسوعة العلماء و الأدباء الجزائريين. الجزء الثاني، من حرف الدال إلى حرف الياء. Al Manhal. ISBN 9796500167794. 
  15. (معجم المؤلفين (علماء. ktab INC..
  16. موسوعة التراجم والأعلام - إبراهيم بن فائد بن موسى بن عمر بن سعيد بن علال بن سعيد النبروني الزواوي.
  17. الموسوعة الميسرة في تراجم أئمة التفسير والإقراء والنحو واللغة. IslamKotob.
  18. بابا/التنبكتي, أحمد (January 1, 2013). نيل الابتهاج بتطريز الديباج. Dar Al Kotob Al Ilmiyah دار الكتب العلمية. ISBN 9782745174758. 
  19. من شيوخ وتلاميذ ابن مرزوق الحفيد رحمه الله - منتديات التصفية والتربية السلفية.
  20. إبراهيم بن فائد القسنطيني.
  21. ثلة من علماء قسنطينة.
  22. Zaouïa of Sidi Boushaki.
  23. Rédaction, La (April 13, 2017). Boumerdès.
  24. Zaouïa de Sidi Boushaki - Wikimonde.
  25. Archive copy. Archived from the original on 2021-04-11. Retrieved on 2022-06-27.
  26. Sidi Boushaki.
  27. https://arachne.uni-koeln.de/Tei-Viewer/cgi-bin/teiviewer.php?manifest=BOOK-ZID874712
  28. أحمد/الداوودي, شمس الدين محمد بن علي بن (January 1, 2002). طبقات المفسرين. Dar Al Kotob Al Ilmiyah دار الكتب العلمية. ISBN 9782745133281. 
  29. كشف الظنون.
  30. الحفيد, محمد بن أحمد العجيسي/ابن مرزوق (January 1, 2016). نور اليقين في شرح حديث أولياء الله المتقين (سلسلة الرسائل والدراسات الجامعية). Dar Al Kotob Al Ilmiyah دار الكتب العلمية. ISBN 9782745101891. 
  31. نظم بوطليحية.
  32. الحفيد, محمد بن أحمد العجيسي/ابن مرزوق (January 1, 2018). الألفية الصغيرة المسماة الحديقة في علوم الحديث الشريف. Dar Al Kotob Al Ilmiyah دار الكتب العلمية. ISBN 9782745185723. 
  33. أرجوزة نظم قواعد الإعراب الزواوي.
  34. شرح منظومة الزواوي.
  35. الجامع الحاوي لمعاني نظم الزواوي إعداد وتقديم الفقيه الحسين بلفقيه (December 3, 2019).

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]