Tariq Ali

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

Àtụ:Infobox writer 

Tariq Ali
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịPakistan, Obodoézè Nà Ofú, British Raj Dezie
aha n'asụsụ obodoطارق علی‎ Dezie
Aha enyereTariq Dezie
aha ezinụlọ yaAli Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya21 Ọktoba 1943 Dezie
Ebe ọmụmụLahore Dezie
ŃnàMazhar Ali Khan Dezie
ŃnéTahira Mazhar Ali Dezie
Asụsụ obodoUrdu Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee, Urdu Dezie
Ọkwá o jiMember of the Provincial Assembly of Sindh Dezie
ebe agụmakwụkwọExeter College, University of the Punjab Dezie
Ebe ọrụPakistan Dezie
onye otu ndọrọ ndọrọ ọchịchịLabour Party, International Marxist Group Dezie
okpukpere chi/echiche ụwaekweghị na Chineke Dezie
so naManifest in support of Barcelona in Common Dezie
webụsaịtịhttp://www.tariqali.org Dezie
Nwere ọrụ na mkpokọtaGivens Collection of African American Literature Dezie
ikike nwebiisinka dị ka onye okikeỌrụ nwebiisinka chekwara Dezie

Tariq / ( / ˈtærɪk _ _ ˈæl ​​i / ; banyere 21 Ọktoba 1943) [1] bụ onye akwụkwọ, ndị Pakistan-British, onye ode akwụkwọ, ode akwụkwọ, ọkọ-eme ihe mere eme, onye na-ese ihe nkiri, na akwụkwọ isi  nsogbu .  [2] [3] Ọ bụ onye so na kọmitii nchịkọta nke New Left Review na Sin Permiso, ma na-enye aka na The Guardian, CounterPunch na London Review of Books .  Ọ ndabere Philosophy, Politics, and Economics na Exeter College, Oxford .

. [1]Ọ bụ onye dere ọtụtụ akwụkwọ, Pakistan: ndị agha ma ọ bụ ikike ndị mmadụ (1970), Pakistan nwere ike ịlanahụ?  Ọnwụ nke steeti (1983), Nsogbu nke isi ihe: Crusades, Jihads na Modernity (2002), Bush na Babylon (2003), Mkparịta ụka ya na Edward Said (2005), Pirates nke Caribbean: Axis Of Hope (2006), A  Onye na-akụ ego maka oge niile (2007), Duel (2008), ike Obama (2010), [1] na Ebe Oke: ngwaọrụ aka ná ntĩ (2015)

Early life[dezie | dezie ebe o si]

[2]Amụrụ Ali ma akụkụ na Lahore, Punjab na British India (nke mechara bụrụ ihe Pakistan ).  [1] [2] Ọ bụ nwa onye nta okpukpe Mazhar Ali Khan [3] na onye na-akwado Tahira Mazhar Ali Khan .  Nne Ali, Tahira, bụ ada Sir Sikandar Hyat Khan, onye duziri Unionist Muslim League wee bụrụ Prime Minister nke Punjab site na 1937 ruo 1942. [3] Nna Ali, Mazhar, nọbu “na-achịkọta ọrụ ndị ugbo n'ime oge ya ya ya.  ” mgbe Mian Iftikharuddin hụrụ ya ka ọkụ Pakistan Times, [4] mechara nwee ike maka ihe ndị Kọmunist, n'agbanyeghị na ọ banyeghị na pati ahụ.

] [2]Nna na nne Ali, ndị bụ ike, gbapụrụ .  Nne ya kwuo, sị: "Mazhar gara Middle East na ọrụ agha . Adị m ime nke ukwuu n'oge ahụ. Anyị ahụghị ibe anyị afọ abụọ.  la anna.

Emerging activism[dezie | dezie ebe o si]

.[3]Ali buru ụzọ tinye aka na ndọrọ ndọrọ ọchịchị n'oge ọ dị afọ iri na ụma, na-ekere òkè na mmegide ọchịchị aka ike nke Pakistan.  Otu nwanne nna nke rụrụ ọrụ na ọgụgụ isi ndị agha Pakistan[1] dọrọ ndị mụrụ ya aka ná ntị na enweghị ike ichebe Ali.[2]  Ya mere nne na nna ya kpebiri ịkpọpụta ya na Pakistan wee ziga ya na England, ebe ọ gụrụ akwụkwọ nkà ihe ọmụma, ndọrọ ndọrọ ọchịchị na akụnụba na Exeter College, Oxford.[2][3]  Na Oxford, ọ ghọrọ onye otu Oxford University Humanist Group, ebe ọ chọpụtara "na arụmụka na mkparịta ụka ebe a na-akpali akpali karịa nke a na-eme n'ime ụlọ ọrụ ọrụ nke Labour Club".[4]  A họpụtara ya onye isi oche nke Oxford Union na 1965. Na 1967 Ali bụ otu n'ime ndị ama ama 64, gụnyere Beatles, bụ ndị bịanyere aka na mkpesa na-akpọ maka ịkwado wii wii n'ụzọ iwu kwadoro.  Oge Ali nọ na Union gụnyere nzukọ ya na Malcolm X na Disemba 1964 bụ nke Malcolm X gosipụtara oke ụjọ banyere ihe ize ndụ nke igbu ọchụ nke ya.[6]

Ali, Imperial College, London, 2003

. [4]Profaịlụ nsogbu ya mgbasa ito eto n'oge Agha Vietnam, mgbe ọ na-arụrịta ụka megide agha ya na ndị dị ka Henry Kissinger na Michael Stewart .  Ọ gbara mgba n'iche ikpe Russell gbasara aka US na Vietnam .  Ka oge na-aga, Ali bịara na-akatọ spot mba ofesi America na Israel .  Ọ bụkwa onye mmegide siri ike nke nyere America na Pakistan nke na-akwado nkwado aka ike ndị agha na onye kwuo uche ya.  Ọ bụ otu n'ime ndị na-eme njem na ụlọ ọrụ anya America na London na 1968 na ịlụ agha Vietnam

."[5]Na 1967, Ali nọ na Camiri, Bolivia, nke na-adịghị anya site na ebe e jidere Che Guevara, ka ọ hụ ikpe a na-ekpe Régis Debray.  Ndị ọchịchị boro ya ebubo ịbụ onye Cuban mgbanwe.  Ali wee sị: "Ọ bụrụ na ị na-ata m ahụhụ n'abalị ahụ dum ma enwere m ike ịsụ Spanish n'ụtụtụ, m ga-ekele gị maka oge ndụ m niile."

.[6]N'ime oge a ọ bụ onye ndoro-ndoro IMG na Sheffield Attercliffe na ntuli aka izugbe nke February 1974 ma bụrụkwa onye na-ede akwụkwọ Trotsky for Beginners, akwụkwọ eserese.  Na 1981, Ali hapụrụ IMG wee sonye na Labour Party iji kwado Tony Benn n'ọkwa ya ịbụ osote onye isi nke Labour Party.

. [7] [8] [9]Na 1990, o edi satire Mgbapụta, na akara ike nke ndị Trotskyists iji dozie nke Eastern bloc .  Akwụkwọ ahụ nwere parodies nke ọtụtụ ndị ama ama na ịntanetị Trotskyist.  Na 1999 Ali katọrọ ike aka na NATO na Bosnia na Herzegovina na mpempe oge opupu ihe ubi maka NATO, [1] na akwụkwọ Masters of the Universe?  Agha Crusade Balkan nke NATO bụ nke ọ ndị oke na ụdị mpụ ndị agha Serbia mere na Bosnia na Kosovo.  [2] Ọ gbachitere nkwudo ndị agonarị nke ọnụ ọgụgụ ndị dị ka Diana Johnstone na Edward S. Herman akwụkwọ

Akwụkwọ ya, Clash of Fundamentalisms, bu n'obi tinye ihe omume nke ihe September 11 na ndị mere ihe mere eme .  O sochiri nke ahụ na Bush na Babịlọn, bụ nke katọrọ agha 2003 nke onye isi ala America George W. Bush wakporo Iraq .  Akwụkwọ a na-eji abụ uri na edemede dị egwu na-enwe agha Iraq dị ka ike.  Ali nsogbu na Iraq ọhụrụ ga-ada.

.[10]N'oge ntuli aka ndị otu United Kingdom European Union 2016, Ali nwere ọmịiko maka ịhapụ votu na mgba aka ekpe, ebe n'otu oge na-akatọ nkwado aka nri maka Brexit dabere na mmegide mbata na ọpụpụ.[1]

.[11]Na Nọvemba 2020, nyocha ọhaneze Britain gbasara ọrụ ndị uwe ojii na-ezo ezo nyere ihe akaebe na opekata mpe ndị uwe ojii nzuzo 14 lekọtara Ali n'ime afọ iri.  The onyunyo malitere na 1965 mgbe ọ ghọrọ onyeisi oche nke Oxford Union, na-aga n'ihu ruo opekata mpe 2003, mgbe Ali nọ na mba kọmitii nke Kwụsị War Coalition na-agbalị igbochi mbuso agha nke Iraq.  Ali kwuru na "Ọ bụ ihe ịtụnanya iche na mgbe afọ 35 gachara, na 2003, n'okpuru ọchịchị Tony Blair Labour, Alaka Pụrụ Iche ka na-eme otu ihe mgbochi ọchịchị onye kwuo uche ya dịka ha na-emebu na mbido."[1]

Screenplay[dezie | dezie ebe o si]

.[12]Tariq Ali's The Leopard na The Fox, nke mbụ edere dị ka ihe nkiri BBC na 1985, bụ ihe gbasara ụbọchị ikpeazụ nke Zulfiqar Ali Bhutto.  Emepụtabeghị ya na mbụ n'ihi esemokwu nyocha, n'ikpeazụ emebere ya na New York na Ọktoba 2007, ụbọchị tupu onye bụbu Prime Minista Pakistan Benazir Bhutto laghachi n'obodo ya ka afọ asatọ gachara biri n'ala ọzọ.[1]

N'afọ 2009, Ali ya na Mark Weisbrot dere ihe nkiri ahụ na akwụkwọ akụkọ Oliver Stone South nke Border.[1]  Nke a nyere akụkọ mara mma nke Hugo Chávez na ndị isi Latin America ndị ọzọ na-ekpe aka ekpe.  A gbara ajụjụ ọnụ na akwụkwọ akụkọ ahụ, Ali kọwara ọrụ nke onwe Bolivian water privatization na 2000 Cochabamba ngagharị iwe mere n'ikpeazụ weta Evo Morales n'ọchịchị.

Na-arụ ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

 

See also[dezie | dezie ebe o si]

  • List of British Pakistanis

References[dezie | dezie ebe o si]

  1. Archives. tariqali.org. Tariq Ali. Archived from the original on 20 April 2015. Retrieved on 24 April 2015.
  2. 2.0 2.1 Mohsin. "Tahira Mazhar Ali Khan, 1925–2015", The Friday Times, 27 March 2015. Retrieved on 4 September 2017. Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; name "The Friday Times 27 March 2015" defined multiple times with different content
  3. Ali (May–June 2011). "Leaving Shabazz". New Left Review II (69). 
  4. Ali. "Where has all the rage gone?", The Guardian, 22 March 2008. Retrieved on 6 January 2011.
  5. From Vietnam To Iraq To Bolivia-Tariq Ali. YouTube. Retrieved on 3 August 2012.
  6. Tariq Ali: Why I'm Joining the Labour Party (December 1981). www.marxists.org.
  7. Decline and fall of the puppetmasters | Nick Cohen (en). The Guardian (16 July 2011). Retrieved on 18 May 2020.
  8. Taylor (2008). "Denial", Denial: History Betrayed (in en). Melbourne Univ. Publishing. ISBN 978-0-522-85907-2. Retrieved on 18 May 2020. 
  9. Dal Cassian (4 June 2011). Why Noam Chomsky, Tariq Ali, Arundhati Roy and their co-thinkers should apologise over Mladic and Srebrenica: | Workers' Liberty (en). workersliberty.org. Retrieved on 18 May 2020.
  10. Lateline – 31/05/2016: Interview: Tariq Ali, British writer and commentator. Abc.net.au (31 May 2016). Retrieved on 28 January 2017.
  11. Evans. "Tariq Ali spied on by at least 14 undercover officers, inquiry hears", The Guardian, 11 November 2020. Retrieved on 14 November 2020.
  12. Archived copy. Archived from the original on 20 August 2007. Retrieved on 20 August 2007.