Tebello Nyokong

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Tebello Nyokong
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịLesotho Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya20 Ọktoba 1951 Dezie
Ebe ọmụmụLesotho Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee, Sesotho Dezie
Ọrụ ọ na-arụchemist Dezie
ụdị ọrụ yatreatment of cancer Dezie
onye were ọrụRhodes University, National University of Lesotho, Western University, National University of Lesotho, McMaster University Dezie
ebe agụmakwụkwọWestern University, McMaster University, National University of Lesotho Dezie

 

[1]Tebello Nyokong OMB, FRS, HonFRSC, FRSSAf (amụrụ n'abalị iri abụọ n'ọnwa Ọktoba n'afọ 1951) bụ onye South Africa na-emepụta kemịkal na prọfesọ a ma ama na Mahadum Rhodes, na onye natara Order of Mapungubwe nke South Africa. E bipụtara ọrụ Nyokong ihe dị ka ugboro 450 gụnyere patent. E nyere ya ihe nrite ọla edo nke South African Chemical Institute na 2012, ma kpọọ ya otu n'ime ụmụ nwanyị 10 kachasị emetụta na sayensị na teknụzụ n'Africa site na IT News Africa. [2] na-eme nchọpụta ugbu a maka Ọgwụgwọ foto-dynamic, usoro ọgwụgwọ ọrịa kansa ọzọ na ọgwụgwọ ọgwụ. [3]'afọ 2007, ọ bụ otu n'ime ndị ọkà mmụta sayensị atọ kachasị elu na South Africa, na 2013 e nyere ya National Research Foundation's Lifetime Achievement Award . [1]

Mmụta[dezie | dezie ebe o si]

  A mụrụ Nyokong na Maseru, [4] Lesotho mana ọ nọrọ ihe ka ukwuu n'oge ntorobịa ya na South Africa. Afọ abụọ tupu afọ agụmakwụkwọ ya, ọ gbanwere site na ọmụmụ nka gaa na sayensị, na-azụlite mmasị na kemịkal. [5] natara asambodo ụlọ akwụkwọ Cambridge Overseas na 1972. [1]

Nyokong si n'ezinụlọ dara ogbenye. Ọ ga-eyi uwe ejiji eme ihe ma gba ọtọ. Dị ka nwa agbọghọ, e zigara ya ka ya na nne na nna ya biri n'ugwu Lesotho. Ọ mụtara banyere sayensị site n'ile anya n'ọhịa mgbe ọ na-arụ ọrụ dị ka nwatakịrị dị afọ asatọ [6] na-elekọta atụrụ. [7] Nyokong [8]-ekwu na ọ ga-anọ otu ụbọchị n'ụlọ akwụkwọ ma mesịa nọrọ otu ụbọchị na atụrụ ka mmadụ ga-elekọta ha. Nyokong [7]-ekwu na otu n'ime ihe mgbaru ọsọ ya n'oge ọ bụ nwata bụ inwe akpụkpọ ụkwụ nke ya. Mgbe ọ malitere ụlọ akwụkwọ, a chụpụrụ ya na sayensị n'ihi na a gwara ya na ọ siri ike. bụ naanị mgbe afọ abụọ gachara ka ọ gbanwere ụzọ ma jiri nnọgidesi ike mechaa usoro sayensị.

Nyokong nwetara nzere bachelọ ya na kemịkalụ na ihe ndị dị ndụ na Mahadum Mba nke Lesotho n'afọ 1977. Ọ gara n'ihu nweta nzere masta ya na kemịkalụ na Mahadum McMaster dị na Ontario, Canada. N'afọ 1987, ọ natara Ph.D. ya na kemịkalụ site na Mahadum nke Western Ontario . [3] Mgbe [1] nwetasịrị PhD ya, ọ natara Fulbright fellowship iji gaa n'ihu na ọmụmụ post-doctoral ya na Mahadum Notre Dame na United States. [1]

Ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

  Mgbe ọ gụsịrị akwụkwọ Fulbright na United States, Nyokong laghachiri Lesotho, n'oge dị mkpirikpi dị ka ọ si pụta, iji were ọnọdụ na Mahadum Lesotho. N'afọ 1992, ọ nwetara ọkwa dị ka onye nkuzi na Mahadum Rhodes. National Research Foundation nyere [1] ọkwa dị elu ma nyere Nyokong aka inweta ụlọ nyocha na mahadum ahụ. [1]'oge na-adịghị anya, ọ gbanwere site na onye nkuzi gaa na prọfesọ, wee bụrụ prọfesor a ma ama. A maara ya maka nyocha ya na nanotechnology, yana ọrụ ya na ọgwụgwọ foto-dynamic. Nnyocha [2] na-eme na nke ikpeazụ a na-emeghe ụzọ maka nchọpụta na ọgwụgwọ ọrịa kansa, na-enweghị mmetụta na-emebi emebi nke ọgwụgwọ ọgwụ.

Nyokong bipụtara akwụkwọ ozi ghere oghe nke o dere maka onwe ya dị afọ iri na asatọ (onye ga-arụsi ọrụ ike iji mezue ọmụmụ sayensị afọ atọ n'obi ike ebe ezinụlọ ya nwere ike ọ gaghị aghọta ohere ndị dị n'ihu. [9] na-ejedebe na "Ị kwenyere na ị nwere ike ịbụ nwunye na nne ma ka bụrụ onye na-enye ihe oriri ma nye aka na ọha mmadụ. "

N'afọ 2014 ọ bụ prọfesọ na Mahadum Rhodes dị na Grahamstown. [10] bụ isiokwu maka foto foto maka "ihe oyiyi iri abụọ na otu" nke Adrian Steirn. nke chere na ọ laghachiri n'ọrụ nwata ya dị ka onye ọzụzụ atụrụ mana ugbu a onye ọzụzụ atụrụ ahụ toro eto ma ọ na-eyi uwe ọcha nke onye na-emepụta ọgwụ ya. [7] na-ere foto ahụ maka ọrụ ebere.

Nkwado agụmakwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

PhD Chemistry, Mahadum nke Western Ontario, London, Ontario, Canada, 1987.

MSc Chemistry, Mahadum McMaster, Hamilton, Ontario, Canada, 1981.

Ọmụmụ MSc na PhD nke Canadian International Development Agency (CIDA) kwadoro.BSc nke Gọọmentị Lesotho kwadoro

Nhọpụta na ahụmịhe[dezie | dezie ebe o si]

  • Prọfesọ a ma ama nke Chemistry
  • Onye nduzi nke DST/Mintek Nanotechnology Innovation Centre - Sensors
  • Onye na-ahụ maka nyocha Ọgwụ Chemistry na Nanotechnology - nke DST / NRF nyere
  • Onye nkuzi prọfesọ nke kemịkalụ na Mahadum nke Tromsø na Norway - site na 2008
  • Prọfesọ nke Physical-Inorganic Chemistry, Mahadum Rhodes, 2001-2006
  • Onye nkuzi nke Physical- Chemistry, Mahadum Rhodes, 1998-2000
  • Onye nkuzi / Onye nkuzi dị elu na Chemistry, Mahadum Rhodes, 1992-1997.
  • Onye nkuzi / Onye nkuzi dị elu na Physical- Chemistry, Mahadum Lesotho, 1981, 1987-1991.
  • Onye nkuzi, Mahadum McMaster, 1979-='{"parts":[{"template":{"target":{"wt":"ndash","href":"./Template:Ndash"},"params":{},"i":0}}]}' data-ve-no-generated-contents="true" id="mwaw" typeof="mw:Transclusion">-, na Mahadum nke Western Ontario, 1982-1986.

Ebe e si nweta ya: [11]

Nkwado na onyinye[dezie | dezie ebe o si]

  • National Research Foundation "Lifetime Achievement Award", 2013
  • National Research Foundation Rating: A
  • ISE Electrochemistry Excellence Award: nkuzi na nyocha, 2013
  • Ihe nrite ọla edo nke South African Chemical Institute (SACI), 2012
  • A gụnyere ya na National Center for Research on Human Evolution (CENIEH), nke dị na Burgos, Spain ka ọ bụrụ otu n'ime "NAMES 13 iji gbanwee ụwa", 2012
  • Prọfesọ pụrụ iche na Mahadum Rhodes, 2012
  • Royal Society in Chemistry (RSC) /Pan Africa Chemistry Network (PACN) Ndị inyom pụrụ iche na Chemistry: 2011
  • Ọ bụ Irina Bokova, onye isi nchịkwa nke UNESCO, kpọrọ ya ka ọ bụrụ onye otu UNESCO High-level panel on Science, Technology and Innovation for sustainable Development, June 2011
  • Ihe nrite International Conference on Frontiers of Polymers and Advanced Materiel (ICFPAM) iji cheta otu narị afọ nke ihe nrite Nobel mbụ na Chemistry nyere nwanyị: Marie Curie. Nke a bụkwa afọ nke Chemistry, 26th May 2011
  • Vodacom Lesotho mere ka ọ banye na Ụlọ Nzukọ nke Lesotho, 2010
  • Doctor of Science Honoris Causa site na Mahadum Walter Sizulu, 3rd May, 2010
  • Doctor of Science Honoris Causa site na Mahadum nke South Africa, 11th May, 2010
  • Onye otu nke Third World Academy of Science, 2009
  • Ihe nrite nke onye isi ala NRF dị ka onye mmeri maka mgbanwe na nyocha, 2009
  • Ememe Ịdị Mma n'Ụlọ Ọrụ (CEO) Ụmụ nwanyị kachasị emetụta na Azụmaahịa na Gọọmentị (MIW) - Ngalaba Mmụta na Nkụzi, 2009-2010
  • Ihe nrite L'Oreal-UNESCO maka "Women in Science" dị ka Laureate na-anọchite anya Africa na Arab States, 2009
  • Kọmitii nke Prọfesọ A Zawail (onye natara onyinye Nobel na Chemistry, 1999)
  • Kọmitii C. de Duve, onye natara ihe nrite Nobel na Medicine, 1974
  • Septemba, 2009, a kwadoro arịrịọ na National Assembly na-ekweta ọrụ ya na mgbanwe nke sayensị na South Africa. N'ikpeazụ, ọ gwara Kọmitii Na-ahụ Maka Sayensị na Parliament
  • Ndị ọkà mmụta sayensị atọ kachasị mma na South Africa, 2007
  • City Press / Rapport Prestige Awards maka ndị inyom na-akpali akpali, 2008
  • oche nyocha maka Medicinal Chemistry na Nanotechnology site na Ngalaba Sayensị na Teknụzụ na National Research Foundation, malite na 2007
  • Iwu nke Mapungubwe: ọla nchara site n'aka Onye isi ala Mbeki, 2005
  • Ihe nrite Grant-Holder maka afọ 2005 site na CSIR maka ịbụ onye kacha mma NLC na-enweta onyinye n'afọ 2005
  • Mahadum Rhodes Rhodes Women of the Year na ngalaba Senior Research, 2006
  • SABC2/Shorprite-Checkers Nwaanyị nke Afọ na Sayensị na Teknụzụ, 2004
  • Onye nke abụọ- DST Women in Science, 2004 na 2008
  • A họpụtara ya site na Ngalaba Sayensị na Teknụzụ iji gosipụta Frances Ames Lecture, 2004
  • Ihe nrite nke onye isi ala Distinguished Senior Research, 2003
  • Onye otu Royal Society of South Africa (FRSSA)
  • Onye otu Academy of Science nke South Africa.
  • Ihe nrite Fulbright, 1990. Ọ gara na Radiation Laboratory, Mahadum Notre Dame, Indiana, USA.
  • Financial Mail obere akwụkwọ ojii maka afọ abụọ (2006, 2007, 2008, 2009) maka ndị 100 nwere mmetụta na South Africa.
  • Onye otu Royal Society, 2023[12]

Editorial / onye otu na bọọdụ nchịkọta akụkọ[dezie | dezie ebe o si]

  • Onye nchịkọta akụkọ: African Journal of Pure and Applied Chemistry.
  • Onye nnọchi anya South Africa: Society of Porphyrins and Phthalocyanines nke dị na France.
  • Global Journal of Physical Chemistry - Onye otu Editorial Board
  • Journal of Spectroscopy& Dynamics - Onye otu Editorial Board
  • International Journal of Electrochemical Science - Onye otu Editorial Board
  • Advanced Materials Letters - Onye otu Editorial Board
  • Onye nchịkọta akụkọ ọbịa: Mbipụta pụrụ iche maka International Journal of Photoenergy (2011) Mbipụta pụrụ ọnụ na Photomedicine na Photo Nanosystems
  • Onye nchịkọta akụkọ: International Journal of Electrochemistry: Mbipụta pụrụ iche "Electrochemology: Electrode, Synthesis, and Characterization"
  • Nnyocha nke ọrụ French: Agence Nationale de la Recherche
  • Nnyocha nke ọrụ ndị Belgium: Research Foundation Flanders
  • Nnyocha nke ọrụ ntọala nyocha nke Czech Republic

Ntụziaka[dezie | dezie ebe o si]

Onye nkuzi: Dr Ceril Jones, nke Savannah State University, Project Title: Thermodynamic Characterization of Phthalocyanines for Photodynamic Therapy.Nkwado nke National Institute of Health (NIH).

Ọrụ ndụmọdụ[dezie | dezie ebe o si]

1. A kpọrọ ya ka ọ nyere aka na nhọpụta nke osote prọfesọ nke kemịkal, Mahadum nke Venda, Feb., 1997.

2. Onye otu Kọmitii Na- Maka Nnyocha Mmiri na-enyocha Mahadum nke Western Cape Project na Desalination na Disinfection nke Mmiri, 1998-2001

3. Onye otu Foundation for Research Development (FRD) maka nlekota mmemme FRD / Industry na Port Elizabeth Technikon, 1998.

4. Onye otu ndị ndụmọdụ: Nzukọ mba ụwa na ihe ngosi na Integrated Environmental Management na South Africa, nke emere na Febụwarị 1998. Nzukọ a bụ mgbalị jikọrọ aka n'etiti Germany na South Africa.

5. Onye otu Advisory Board: Southern and Eastern Africa Network of Analytical Chemists (SEANAC) conference. Gaborone, Botswana, 7-='{"parts":[{"template":{"target":{"wt":"ndash","href":"./Template:Ndash"},"params":{},"i":0}}]}' data-ve-no-generated-contents="true" id="mwug" typeof="mw:Transclusion">- July 2003 na 15-18 July 2007.

6. Onye otu South SOUTH AFRICAN REFERENCE GROUP ON WOMEN IN SCIENCE AND TECHNOLOGY, otu n'okpuru Ngalaba Sayensị na Teknụzụ -2003. 7. Minista sayensị na teknụzụ họpụtara ya ka ọ bụrụ onye otu panel iji họpụta ndị otu kansụl maka Kansụl sayensị nke South Africa (April, 2004).

8. Onye otu ndị ndụmọdụ maka XVIII International Symposium on Bioelectrochemistry and Bioenergetics, 19- June 2005, Coimbra, Portugal.

9. Onye otu ndụmọdụ: The World Association of Laser Therapy 2008 Conference, 19- October 2008, Sun City, South Africa.

10. A kpọrọ ya ka ọ nyochaa ndị na-achọ maka 2010 Reaxys PhD Prize- Post-doctoral fellows si UK, Belgium, Spain, France na UK.

11. Kọmitii ndụmọdụ nke South African Chemical Institute (SACI) 2011 CONVENTION, 16- Jenụwarị 2011, Mahadum Witwatersrand, Johannesburg. [11]

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. 1.0 1.1 1.2 1.3 Tebello Nyokong. The Presidency, Republic of South Africa. Archived from the original on 21 November 2015. Retrieved on 9 November 2015.. The Presidency, Republic of South Africa. Archived from on 21 November 2015. Retrieved 9 November 2015.
  2. 2.0 2.1 Nyokong Tebello | The AAS. The African Academy of Sciences. Archived from the original on 6 October 2021. Retrieved on 24 May 2022.. The African Academy of Sciences. Retrieved 24 May 2022.
  3. 3.0 3.1 Prof Tebello Nyokong. Rhodes University (17 April 2012). Retrieved on 9 November 2015."Prof Tebello Nyokong". Rhodes University. 17 April 2012. Retrieved 9 November 2015.
  4. Nomina di Membro della Pontificia Accademia delle Scienze
  5. Sefala. "The Presidency Republic of South Africa".
  6. Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; no text was provided for refs named nature
  7. 7.0 7.1 7.2 Behind the Icon – Tebello Nyokong: The compassionate scientist, 10 May 2014, News24, Retrieved 9 November 2015
  8. Video interview with Tebello Nyokong, 21 icons, Retrieved 9 November 2015
  9. Tebello Nyokong’s Letter to her 18-year-old Self, Tebello Nyokong, Science Club for Girls, 2011, Retrieved 9 November 2015
  10. Promise of Freedom, 21 icons, Retrieved 9 November 2015
  11. 11.0 11.1 Sefala. "Prof Tebello Nyokong". Retrieved on 30 October 2018.Sefala, Ntshephe. "Prof Tebello Nyokong". Retrieved 30 October 2018.
  12. Tebello Nyokong. royalsociety.org. Retrieved on 2023-05-24.

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]

  Tebello Nyokong Rhodes onye nchọpụta