Winnie Byanyima

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Winnie Byanyima
Winnie Byanyima
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịUganda Dezie
Aha enyereWinnie Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya13 Jenụwarị 1959 Dezie
Ebe ọmụmụMbarara Dezie
Dị/nwunyeKizza Besigye Kifeefe Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee Dezie
Ọrụ ọ na-arụinjinia, Onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, diplomat, onye ọchụ̀nta ego, aircraft pilot Dezie
onye were ọrụMba Ndị Dị n'Otu Dezie
Ọkwá o jiexecutive director, ambassador, Member of the Parliament of Uganda Dezie
ebe agụmakwụkwọUniversity of Manchester, Cranfield University, Cranfield School of Management Dezie
oge ọrụ ya (mmalite)1981 Dezie
affiliation stringOxfam International, Joint United Nations Programme on HIV/AIDS (UNAIDS), Executive Director of Oxfam International Dezie
onye otu ndọrọ ndọrọ ọchịchịForum for Democratic Change Dezie
agbụrụ Dezie
okpukpere chi/echiche ụwaCatholicism Dezie

  Winifred Byanyima (amụrụ na 13 Jenụwarị 1959), bụ onye injinia ụgbọ elu nke Uganda, onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, onye na-ahụ maka ihe ndị ruuru mmadụ, onye na'ahụ maka ụmụ nwanyị na onye na-ekwu maka mmekọrịta mba na mba. Ọ bụ onye isi nchịkwa nke UNAIDS, malite na Nọvemba 2019.[1]

Site na Mee 2013 ruo Nọvemba 2019, ọ rụrụ ọrụ dị ka onye isi nchịkwa nke Oxfam International.[2] Ọ rụrụ ọrụ dị ka onye nduzi nke Gender Team na Bureau for Development Policy na United Nations Development Programme (UNDP) site na 2006.[3]

Ihe ndị mere n'oge gara aga[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Byanyima na Mbarara District na Western Region nke Uganda, nke Britain na-echebe n'oge ahụ. Nne na nna ya bụ Boniface Byanyima nwụrụ anwụ, onye bụbu onye isi oche mba nke Democratic Party na Uganda, na Gertrude Byanyima, onye bụzi onye nkuzi ụlọ akwụkwọ nwụrụ na Nọvemba 2008.[4] Winnie Byanyima gara Mount Saint Mary's College Namagunga na Mukono District. Ọ gara n'ihu nweta nzere bachelọ na injinia ụgbọ elu na Mahadum Manchester, na-aghọ nwanyị mbụ Ugandan ịghọ injinia aeronautical. O mechara nweta nzere masta na injinia injinia, ọkachamara na nchekwa ike na Mahadum Cranfield.[5]

Ọrụ ọkachamara[dezie | dezie ebe o si]

Mgbe ọ gụsịrị ọzụzụ ya dị ka injinia ụgbọ elu, Byanyima rụrụ ọrụ dị ka injiniya ụgbọ elu maka Uganda Airlines. Mgbe Yoweri Museveni malitere Agha Bush nke Uganda n'afọ 1981, Byanyima hapụrụ ọrụ ya wee sonye na nnupụisi agha. A zụlitere Museveni na Byanyima n'ezinụlọ Byanyima mgbe ha bụ ụmụaka, ebe ezinụlọ Byanyima na-akwụ ụgwọ maka agụmakwụkwọ na mkpa agụmakwụkwọ niile nke Museveni.

Museveni, Byanyima, na di ya Kizza Besigye bụ ndị agha na National Resistance Army (NRA) n'oge agha ahụ. Ma Byanyima ma di ya esoghị onye isi ala Uganda n'ihi ọchịchị mmegide ya na-enweghị ọchịchị onye kwuo uche ya n'agbanyeghị nkwenye ya kwuru na mbụ.[6]

Mgbe NRA meriri agha ahụ, Byanyima jere ozi dị ka onye nnọchi anya Uganda na France site na 1989 ruo 1994. Ọ laghachiri n'ụlọ wee bụrụ onye na-ekere òkè na ndọrọ ndọrọ ọchịchị Uganda. Ọ rụrụ ọrụ dị ka onye otu Constituent Assembly nke dere Iwu Iwu Ugandan nke 1995. Ọ rụrụ ọrụ ugboro abụọ n'usoro dị ka onye otu ndị omeiwu, na-anọchite anya Mbarara Municipality site na 1994 ruo 2004. A họpụtara ya ka ọ bụrụ onye nduzi nke Directorate of Women, Gender and Development na isi ụlọ ọrụ African Union na Addis Ababa, Ethiopia. Ọ rụrụ ọrụ n'ọkwa ahụ ruo mgbe a họpụtara ya dị ka onye nduzi nke Gender Team na Bureau for Development Policy na UNDP na Nọvemba 2006.[7]

Onye isi nchịkwa nke Oxfam, 2013 2019[dezie | dezie ebe o si]

Na onwa Jenụwarị Nke afọ 2013, a mara ọkwa Byanyima dị ka onye isi nchịkwa ọzọ nke Oxfam International, na-anọchi Jeremy Hobbs.[8] Byanyima malitere ọrụ afọ ise ya na Oxfam na 1 Mee 2013.[9] N'ọnwa Disemba 2017, ọ kwupụtara na ọ nabatara onyinye sitere n'aka Oxfam's Board of Supervisors ka ọ rụọ ọrụ afọ ise nke abụọ dị ka onye isi nchịkwa Oxfam International.[10]

Na onwa Jenụwarị na afọ 2015, Byanyima so bụrụ onye isi oche nke World Economic Forum na Davos. O jiri nnọkọ ahụ mee ihe iji mee ka ihe dị mfe iji belata ọdịiche dị n'etiti ndị ọgaranya na ndị ogbenye. Nnyocha ọrụ ebere ahụ na-ekwu na òkè nke akụ na ụba ụwa nke pasent 1 nke ndị kasị baa ọgaranya n'ụwa nwere amụbaala ruo ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ pasent 50 na afọ 2014, ebe pasent 99 na-ekerịta ọkara nke ọzọ.[11][12][13] Ọnụ ọgụgụ Oxfam na-agbagha nke ukwuu site n'aka ọtụtụ ndị na-ahụ maka akụ na ụba.[14]

N'ọnwa Nọvemba na afọ 2016, odeakwụkwọ ukwu nke United Nations bụ Ban Ki-moon họpụtara Byanyima ka ọ bụrụ onye isi oche nke High-Level Panel on Access to Medicines, nke Ruth Dreifuss, onye bụbu onye isi ala Switzerland, na Festus Mogae, onye bụzi onye isi ala Botswana, duziri.[15]

Onye isi nchịkwa nke UNAIDS, 2019 ugbu a[dezie | dezie ebe o si]

A họpụtara Byanyima dị ka onye isi nchịkwa nke UNAIDS n'ọnwa Ọgọstụ na afọ 2019, site n'aka odeakwụkwọ ukwu nke United Nations, António Guterres, na-agbaso usoro nhọpụta zuru oke nke gụnyere kọmitii ọchụchọ nke ndị otu UNAIDS[16] Programme Coordinating Board mejupụtara. N'ọkwa ọhụrụ ya, ọ na-eje ozi n'otu oge dị ka Under-Secretary-General nke United Nations.[17]

Na mgbakwunye na ọrụ ya na UNAIDS, Byanyima na-eje ozi afọ abụọ dị ka onye otu World Bank Group (WBG) Advisory Council on Gender and Development.[18] Kemgbe Na Afọ 2022, ọ bụ onye otu Commission for Universal Health nke Chatham House kpọrọ ma bụrụ onye isi oche Helen Clark na Jakaya Kikwete.[19]

Ihe omume ndị ọzọ ya[dezie | dezie ebe o si]

  • Global Fund iji lụso ọrịa AIDS, ụkwara nta na ịba ọgụ, onye otu Board[20]
  • Ịha nhata Ugbu a, Onye otu Advisory Board[21]
  • Ndị mmeri mba ụwa (IGC), Onye otu[22]

Ndụ onwe onye Ya[dezie | dezie ebe o si]

Na 7 onwa Julaị nke afọ 1999, Byanyima lụrụ Kizza Besigye na Nsambya, Kampala.[23] Besigye bụbu onye isi oche nke otu ndọrọ ndọrọ ọchịchị Forum for Democratic Change (FDC) na Uganda. Ha bụ nne na nna nke otu nwa nwoke aha ya bụ Anselm. Byanyima bụ onye otu FDC, ọ bụ ezie na ọ belatara òkè ya na ndọrọ ndọrọ ọchịchị Uganda kemgbe ọ ghọrọ onye nnọchi anya mba Uganda na afọ 2004.[24] O nwere ụmụnne ise: Edith, Anthony, Martha, Abraham, na Olivia.[25]

Ebesidee[dezie | dezie ebe o si]

  1. Daily Monitor (3 November 2019). Besigye joins wife Winnie as she takes charge at UNAIDS. Retrieved on 3 November 2019.
  2. Administrator (15 January 2013). Winnie Byanyima Appointed To Lead Oxfam International. Oxfamblogs.org. Archived from the original on 8 April 2018. Retrieved on 19 July 2014.
  3. ADB (29 October 2010). Interview With UNDP Gender Team Director, Winnie Byanyima – "Incorporating Gender Perspective in All Steps of Economic Policy Management Process". African Development Bank (ADB). Retrieved on 19 July 2014.
  4. Conan Businge and Ali Waiswa (13 November 2008). Byanyima's Wife Dead. Retrieved on 3 November 2019.
  5. Oxfam (January 2015). Winnie Byanyima, Oxfam International Executive Director. Oxford Committee for Famine Relief (Oxfam). Retrieved on 7 April 2015.
  6. Butagira (6 May 2011). Besigye Injuries Disturbing, Says Byanyima. Retrieved on 19 July 2014.
  7. Onyalla (29 November 2006). Byanyima Scoops Top Job. New Vision. Retrieved on 19 July 2014.
  8. Kiggundu (15 January 2013). Winnie Byanyima To Head Oxfam. Archived from the original on 29 July 2014. Retrieved on 19 July 2014.
  9. Business (6 May 2013). Income Inequalities Threaten Africa. Retrieved on 19 July 2014.
  10. Winnie Byanyima to serve second 5-year term leading Oxfam International, from Nairobi | Oxfam International (en). www.oxfam.org. Archived from the original on 2017-12-05. Retrieved on 4 December 2017.
  11. Elliott. "New Oxfam Report Says Half of Global Wealth Held by the Top One Percent", The Guardian, 19 January 2015. Retrieved on 7 April 2015.
  12. Wearden. "Oxfam: 85 Richest People As Wealthy As Poorest Half of The World", The Guardian, 20 January 2015. Retrieved on 7 April 2015.
  13. BBC Business (19 January 2015). Richest 1% To Own More Than Rest of World, Oxfam Says. BBC News. Retrieved on 7 April 2015.
  14. Vara (28 January 2015). Critics of Oxfam's Poverty Statistics Are Missing The Point. Retrieved on 7 April 2015.
  15. Secretary-General Appoints Two Former Presidents, 14 Others as Members of High-Level Panel on Access to Medicines United Nations, press release of 19 November 2015.
  16. Daily Monitor (3 November 2019). Besigye joins wife Winnie as she takes charge at UNAIDS. Retrieved on 3 November 2019.
  17. UNAIDS (14 August 2019). UNAIDS Welcomes The Appointment of Winnie Byanyima As Its New Executive Director. Joint United Nations Programme on HIV/AIDS (UNAIDS). Retrieved on 3 November 2019.
  18. World Bank Advisory Council on Gender and Development World Bank Group.
  19. Commission for Universal Health Chatham House.
  20. Board Global Fund to Fight AIDS, Tuberculosis and Malaria.
  21. Advisory Board Equality Now.
  22. Members International Gender Champions (IGC).
  23. Tumusiime. "Winnie weds Col. Besigye", The Monitor, 8 July 1999, pp. 1–2.
  24. Raymond Baguma (4 February 2011). I Cannot Leave Baby Besigye, Says Winnie. Retrieved on 19 July 2014.
  25. Basiime (17 November 2008). Winnie Byanyima Hails Deceased Mother. Retrieved on 19 July 2014.

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]

Àtụ:Humanitarian Aid