Ụlọ Ọrụ Na-ahụ Maka Nkwado Mmepe

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Ụlọ Ọrụ Na-ahụ Maka Nkwado Mmepe
United States federal agency
Oge/afọ mmalite1999 Dezie
mba/obodoNjikota Obodo Amerika Dezie
Isi ọgbakaUnited States Agency for International Development Dezie
nọchiriUnited States International Development Finance Corporation Dezie
dissolved, abolished or demolished date20 Disemba 2019 Dezie

Nke Development Credit Authority ( DCA ) [1] bụ ikike nke United States Agency for International Development (USAID) ji enye nkwa mbinye ego na-akwado site na nkwenye zuru oke na kredit nke gọọmentị US nye ndị na-agbazinye ego nke onwe, karịsịa maka mgbazinye ego ejiri na ego obodo. . Ọ jikọtara ya na Overseas Private Investment Corporation (OPIC) iji guzobe US International Development Finance Corporation (DFC) na Disemba 20, 2019.

Nkwenye mbinye ego nbinye akụkụ nke USAID, ma ugbu a site na DFC, na-enye ohere ka gọọmentị US jiri kredit gbasoo ebumnuche mmepe akọwapụtara n'okpuru Iwu Enyemaka Mba Ọzọ (FAA) nke 1961, dị ka emezigharịrị. Nkwenye ndị a na-ekpuchi ihe ruru 50% nke isi ego mgbazinye ego nye ndị ọchụnta ego, obere azụmaahịa na ndị na-ajụ obere, yana ọrụ ndị ọzọ na-akwalite ebumnobi mmepe mba ụwa nke gọọmentị US. A na-eji enyemaka kredit mee ihe na mpaghara ndị dị ka obere ụlọ ọrụ na obere ụlọ ọrụ, nkeonwe nke ọrụ ọha, akụrụngwa, ike dị mma na mmeghari ohuru, na mgbanwe ihu igwe .

Ndị DCA anaghị ekpuchi ego ọmụrụ nwa furu efu: N'obodo nwere, dịka ọmụmaatụ, ọnụego ọmụrụ nwa 30%, ego ọmụrụ nwa ga-anọchi anya ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ pasenti 50 nke ọnụ ahịa mbinye ego na enweghị mkpuchi site na DCA. N'okwu a, DCA na-ekpuchi 50% nke onye isi, mana naanị 25% nke mkpokọta mbinye ego.

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

kredit mee ihe na mpaghara ndị dị ka obere ụlọ ọrụ na obere ụlọ ọrụ, nkeonwe nke ọrụ ọha, akụrụngwa, ike

  1. Development Credit Authority (11 January 2021). Archived from the original on 14 May 2023. Retrieved on 15 April 2024.

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]