Gaa na ọdịnaya

Adunni Oluwole

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Adunni Oluwole
Faịlụ:Photo of Adunni Odunrin Oluwole (1905-1957).jpg
Personal details
BornMmejọ Lua: expandTemplate: template "Birth year" does not exist.
Ibadan, Oyo State
Died1957 (aged 5152)
Political partyNigerian Commoners Liberal Party
EducationSt. John's School, Aroloya, Lagos State

Adunni Oluwole listen (1905-1957) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Naijiria tupu nnwere onwe na onye na-ahụ maka ihe ndị ruuru mmadụ bụ onye na-emegide nnwere onwe.[1] A mụrụ ya na Ibadan, Oyo Steeti ma zụlite ya na Aroloya, Lagos Steeti. Ọ bụ onye nkwusa na-agagharị agagharị nke nkà ya n'ikwu okwu n'ihu ọha nyere aka mee ka ọ bụrụ onye a ma ama. Ọ banyere na ndọrọ ndọrọ ọchịchị n'afọ 1954, wee guzobe Nigerian Commoners Liberal Party. Ọ nwụrụ n'afọ 1957 mgbe ọ rịasịrị obere ọrịa.[2]

Mbido ndụ na agụmakwụkwọ

[dezie | dezie ebe o si]

Adunni Oluwole mụrụ n'Ibadan n'afọ 1905 site n'ezinụlọ ndị agha n'Ibadan. Mgbe esemokwu ezinụlọ gasịrị, nne ya na ụmụnne ya kwagara Aroloya, Lagos ebe ha bi na nso Ụka St. John. Adolphus Howells, onye Vicar, nyeere ezinụlọ ahụ aka ịzụlite mgbe ha nọ n'ógbè ahụ. Ya na ndị Howells biri, bụ ndị debanyere aha ya na St. John's School, Aroloya.[1] Agbanyeghị, ọ laghachiri na nlekọta nne ya mgbe ọ gụsịrị akwụkwọ praịmarị.[2]

Site na 1925 ruo 1932, Oluwole sonyere na idu ndú na ọrụ dị egwu na chọọchị St. John. Dị ka onye ntorobịa, o dere egwuregwu maka Girl's Guild nke onye na-ahụ maka mba Herbert Macaulay duziri.[2] Ọ gara n'ihu guzobe ụlọ ihe nkiri ọkachamara nke nwanyị mbụ na Western Nigeria. [2]

N'oge na-adịghị anya Oluwole ghọrọ onye nkwusa na-eme njem. Ọ kpagburu nnọọ ibubata ozu n’ime chọọchị dị iche iche maka olili, na-azọrọ na ya ahụla ọhụụ sitere n’aka Chineke nke na-ekwu na ya bụ Chineke nke ndị dị ndụ, ọ bụghịkwa ndị nwụrụ anwụ. Ikike o nwere ikwu okwu n’ihu ọha dọtara ọtụtụ mmadụ ma mee ka ọ bụrụ aha ezinụlọ.[1]

Ọrụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị

[dezie | dezie ebe o si]

Ọganihu Oluwole n'ime ndọrọ ndọrọ ọchịchị malitere site na ọgbaghara ndị ọrụ n'ozuzu ya na 1945; ọ kwadoro ndị ọrụ, na-akpali ndị inyom na-akwado ma na-enye onyinye ego ọ bụ ezie na ọ bụghị nwanyị bara ọgaranya.[1]

N'afọ 1954, o guzobere Nigerian Commoners Liberal Party, nke ọtụtụ n'ime ndị otu ya bụ ụmụ nwoke. Naanị ọnwa ise ka e guzobere ya, ọ meriri oche na Ikirun, Osun North, na-emeri NCNC na AG.

Oluwole bụ onye na-emegide nnwere onwe ma megidekwa ntuli aka nnwere onwe mgbe e wepụtara ụbọchị mbụ n'afọ 1956. Ihe kpatara ya bụ na ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-eji ya eme ihe n'ụzọ na-ezighị ezi ma bụrụ ndị Africa kwere ka ọ chịa.[1]. Ozi ya kpaliri ndị bi n'ime ime obodo wee bụrụ ndị a ma ama n'etiti ndị Yoruba dịka "Egbe Koyinbo Mailo" nke pụtara "Onye Ọcha ekwesịghị ịga"[2]. Ntugharị ahụ adịteghị aka n'ihi na emechiri ya n'ihi enweghị ego.[3]

N'afọ 1955, ọ gara n'ihu Olubadan na Ibadan iji gosipụta echiche ndọrọ ndọrọ ọchịchị ya, mana Adegoke Adelabu mechiri ya bụ onye kpọrọ ya onye na-eme ihe ike ma yie egwu iji mkpara tie ya ihe. E mechara chụpụ ya na Ibadan ma kwaga Akure ebe ọ gara n'ihu na-agbasa ozi ya na-emegide nnwere onwe.[2]

Oluwole bụkwa onye na-akwado ikike ụmụ nwanyị ma na-achọ ka ụmụ nwanyị sonye na ndọrọ ndọrọ ọchịchị na nzukọ iwu. [3]

Edensibia

[dezie | dezie ebe o si]
  1. 1 2 ."Adunni Oluwole warned against this independence", Vanguard, 2018-01-09. Retrieved on 2019-07-27. (in en-US)
  2. 1 2 3 4 Adunni Oluwole (en-US). Litcaf (2016-01-27). Archived from the original on 2021-06-25. Retrieved on 2019-07-27.
  3. Woman.NG (2017-07-19). A Brief History Of Adunni Oluwole - The Human Rights Activist Who Fought For Workers During The General Strike In 1945 (en-US). Woman.NG. Archived from the original on 2019-07-27. Retrieved on 2019-07-27.