Afade language
| Obere ụdị nke | Mafa languages |
|---|---|
| Mba/obodo | Kameroon, Naijiria |
| Ụmụ amaala ka | Far North, North, South, Ȯra Borno, Federal Capital Territory (Nigeria) |
| Ọkwa asụsụ Ethnologue | 6b Threatened |
Afade (Afaɗə) bụ asụsụ Afro-Asiatic a na-asụ n'ebe ọwụwa anyanwụ Naịjirịa na n'ebe ugwu ọdịda anyanwụ Cameroon.
Udi di iche iche
[dezie | dezie ebe o si]Afade bụ onye otu Biu-Mandara nke ezinụlọ asụsụ Afro-Asiatic. Ọ nwere njikọ na asụsụ Cameroon Mpade, Maslam, Malgbe, Mser, na Lagwan.
Ebe a na-ekesa ya
[dezie | dezie ebe o si]Ọkà mmụta banyere agbụrụ
[dezie | dezie ebe o si]Ndị na-asụ Afade bụ ụmụ amaala Kotoko nke Cameroon na Naijiria. Dị ka Ethnologue si kwuo, na Cameroon, a na-asụ ya na mpaghara North dị anya: Logone-and-Chari ọke, South Makari nkewa, Afade area. Ndị na-asụ asụsụ a bụ ndị Cameroon 6,700. Na Na Naịjirịa, ndị na-ekwu okwu 40,000 na-asụ Afade na Borno Steeti, Ngala LGA, obodo nta iri na abụọ. Enweghị olumba a maara.
ALCAM (2012)
[dezie | dezie ebe o si]Na Cameroon, a na-asụ Afade n'akụkụ ndịda nke obodo Makari, nke dị n'etiti obodo Afade ma gbasaa na Logone-Birni (Logone-et-Chari department, Far North region). A na-asụ ya karịsịa na Naijiria.[1]
Ọmụmụ ụdaolu
[dezie | dezie ebe o si]| Ọnụ | Ezé ezé | Alveolar | Postalveolar | Palatal | Velar | Akpụkpọ ahụ | Ọkụ | |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Ụgbọ imi | m | n | ||||||
| Nnukwu ihe na-esi ísì ụtọ | p | t | k | kp | ʔ | |||
| Akwukwo okwu | b | d | ɟ | ɡ | ɡb | ʔ | ||
| Ihe E Mere Eme | Ọ bụ n'oge na-adịghị anya | t̪θʼ | cʼ | kʼʼ | ||||
| Implosive | ɓ | ka | ||||||
| Ihe na-esiri ike | f | s ɬ | ʃ | h | ||||
| Mmetụta | l r | j | w |
Afade nwere nnukwu ndepụta nke ụdaume, gụnyere ejectives, implosives, na labial-velar stops. Mkpụrụedemede nke Afade bụ /i u e ɤ o ɛ ɔ a ɑ/. /a/ bụ n'ihu, kama ịbụ n'etiti.[2]
Ihe edeturu
[dezie | dezie ebe o si]- ↑ (2012) in Binam Bikoi: Atlas linguistique du Cameroun (ALCAM), Atlas linguistique de l'Afrique centrale (ALAC) (in fr). Yaoundé: CERDOTOLA. ISBN 9789956796069.
- ↑ Bouny, P. 1977. Inventaire phonetique d'un parler Kotoko: le Mandagué de Mara. In Caprile, Jean-Pierre (ed.), Etudes Phonologiques Tschadiennes, 59–77. Paris: Société d'Études linguistiques et anthropologiques de France.
Edensibia
[dezie | dezie ebe o si]- [Ihe e dere n'ala ala peeji] "Inventory phonetics of a Kotoko language: the Mandagué de Mara," Tschadian Phonological Studies. [Ihe e dere n'ala ala peeji] Paris: SELAF Peeji nke 5977.