Asụsụ Bangala

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Bangala
Ngala
Native to Democratic Republic of the Congo, Republic of the Congo
Region Haut-Uele District
Speakers (undated figure of "few")[1]

L2: 3.5 million (1991)[2]
Language codes
ISO 639-3 bxg
Glottolog bang1353
C30A[3]

Bangala ma ọ bụ Mɔnɔkɔ na bangála bụ Asụsụ Bantu a na-asụ n'akụkụ ugwu ọwụwa anyanwụ nke Democratic Republic of the Congo, a na-ekwukwa ya n'akụkụ ụfọdụ nke South Sudan ma ụfọdụ ndị na-asụrụ ya ka dị n'akụkụ ọdịda anyanwụ nke Uganda (dịka, Arua, Koboko). Asụsụ nwanne nwanyị nke Lingala, ndị nwere asụsụ dị iche iche na-eji ya eme ihe dị ka Asụsụ a na-asụkarị ma na-adịkarịghị ka ọ bụrụ asụsụ mbụ. N'afọ 1991, e nwere ihe dịka nde mmadụ 3.5 na-asụ asụsụ nke abụọ. [2] A na-asụ ya n'ebe ọwụwa anyanwụ na n'ebe ugwu ọwụwa Anyanwụ nke ebe a na-asụrụ Lingala. N'asụsụ Lingala, Bangala na-asụgharị "Ndị Mongala". Nke a pụtara na ndị mmadụ bi n'akụkụ Osimiri Mongala. N'ofe mpaghara Bas-Uele, ndị na-asụ Bangala ejirila Lingala mee ihe nke ukwuu.

Akụkọ ihe mere eme[dezie | dezie ebe o si]

Ka Lingala na-agbasa n'ebe ọwụwa anyanwụ na n'ebe ugwu, asụsụ obodo na-anọchi okwu ya, ọ ghọkwara asụsụ dị iche iche (asụsụ nke bụ ngwakọta nke asụsụ abụọ ma ọ bụ karịa) ma kewaa ya dị ka asụsụ dị iche - Bangala. Okwu dịgasị iche, dabere na asụsụ mbụ nke ndị na-ekwu okwu.

[2]'ihe dị ka afọ 1980, site na ewu ewu na mmụba nke Lingala na egwu nke oge a, ndị na-eto eto nọ n'obodo ukwu na obodo ukwu malitere ịnabata Lingala nke ukwuu nke na Bangala ha na-aghọ ihe dị ka olumba karịa asụsụ dị iche.

Ihe ndị e ji mara ya[dezie | dezie ebe o si]

Na Bangala, a na-eji okwu Swahili sita na Saba dochie okwu isii na asaa (motoba, sambo). A na-eji okwu Swahili, Zande, asụsụ ndị ọzọ dị n'ógbè ahụ dochie ọtụtụ okwu Lingala, tinyere Bekee (bilizi sitere na okwu Bekee) na, n'ezie, French.

Bekee Lingala Bangala
Abụ m Nna m ngái azí (=ng'azí)
ị bụ (otu) Ọ bụ yó azí (na ozí)
ọ bụ A na-ahụkarị (Ya) Azí
ọ bụ Ọ bụ (angó) azí
anyị bụ Anyị na-eme ihe ɓísú azí, mgbe ụfọdụ: tazí, obere oge tozí
ị bụ (ọtụtụ) Mee ka ọ dị ɓinu azí
ha bụ Bauli ɓu azí, mgbe ụfọdụ: ɓazí

Ngwaa prefix ko-, nke pụtara "na" na Lingala bụ kama ku, dịka ọ dị na Swahili, yabụ "ịbụ" na Bangala bụ kusara, ọ bụghị kosala. Ọtụtụ okwu Bangala ndị ọzọ nwere ụda /u/ ebe Lingala nwere ụda /o/, dị ka ɓisu (ọ bụghị biso - "Anyị") na mutu (ọ bụghị moto - "onye").

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

E nwere ọtụtụ ihe osise ndị ozi ala ọzọ ochie, ọtụtụ n'ime ha sitere na ngwụcha narị afọ nke 19 na mmalite narị afọ nke 20, dịka, Wtterwulghe (1899), MacKenzie (1910), Heart of Africa Mission (1916), van Mol (1927). Otú ọ dị, Bangala dị ka akọwapụtara na nchịkọta nchịkọta ndị a agbanweela n'ime otu narị afọ gara aga, n'ihi mmekọrịta asụsụ na asụsụ Ubangian na asụsụ Nilo-Sahara nke ugwu ọwụwa anyanwụ DR Congo. Ka ọ dị ugbu a, ndị nchọpụta si Mahadum Ghent, JGU Mainz na Goethe-Universität Frankfurt na-arụ ọrụ na nkọwa ụtọ asụsụ nke asụsụ ahụ.

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

mmalite narị afọ nke 20, dịka, Wtterwulghe (1899), MacKenzie (1910), Heart of Africa Missio

  1. Bangala at Ethnologue (15th ed., 2005) Closed access icon
  2. 2.0 2.1 2.2 Bangala language at Ethnologue (25th ed., 2022) Closed access icon
  3. Jouni Filip Maho, 2009. New Updated Guthrie List Online

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]

mmalite narị afọ nke 20, dịka, Wtterwulghe (1899), MacKenzie (1910), Heart of Africa Missio