Asụsụ Bozo

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Language name
Spoken in: — 
Region:
Total speakers:
Language family: Default
Language codes
ISO 639-1: none
ISO 639-2:
ISO 639-3:

Bozo (: Boso nke pụtara ụlọ ahịhịa) bụ Asụsụ Mande nke Ndị Bozo nke Inner Niger Delta na Mali na-asụ.Maka Ịkụ azụ, a na-ahụkwa ọtụtụ Bozo na mba ndị ọzọ dị n'Ebe Ọdịda Anyanwụ Afrịka ebe e nwere Osimiri na Dams, dị ka Nigeria, Burkina Faso na Ivory Coast. Dị ka ọnụ ọgụgụ afọ 2000 si kwuo, ọnụ ọgụgụ ndị Bozo dị ihe dị ka 132,100. A na-ewere Bozo dị ka ụyọkọ asụsụ, mana enwere obere ọdịiche. Ethnologue na-amata asụsụ anọ dabere na ihe achọrọ maka ihe mmụta. Bozo bụ akụkụ nke alaka ugwu ọdịda anyanwụ nke Asụsụ Mande; onye ikwu asụsụ kacha nso bụ Soninke, asụsụ a na-asụ n'akụkụ ugwu ọdịda mmiri nke ndịda Mali, n'ebe ọwụwa anyanwụ Senegal, na ndịda Mauritania. Ndị Bozo na-asụkarị otu ma ọ bụ karịa asụsụ mpaghara dịka Bambara, Fula, ma ọ bụ Western Songhay. Asụsụ ahụ bụ ụda olu, nwere ụda okwu atọ.

A na-ekewa ụyọkọ Bozo n'ụdị ndị a:

  • Hainyaxo (Hainyaho, Kelengaxo, Kɛlɛngaxo) (a few thousand speakers), spoken in Mali[1]
  • Tiɛma Cɛwɛ (Tièma cièwè, Tièma cièwe, Tiema ciewe, Tiema cewe, Tiemacèwè, Tiemacewe, Tiema) (2,500 speakers in 1991), spoken in Mali[Tinye edensibịa]
  • Tiéyaxo (Tieyaxo, Tigemaxo) (a few thousand speakers), spoken in Mali and Burkina Faso[2][3]
  • Sorogaama (Jenaama, Sorogama, Sorko) (200,000 speakers in 2005), spoken in Mali, Nigeria and Ivory Coast[Tinye edensibịa]

Hainyaxo (Kelengaxo), nke Hain (sg. Xan) na-asụ, bụ olumba kachasị n'ebe ọdịda anyanwụ, nke a na-asụrụ n'ebe abụọ n'akụkụ Osimiri Niger. Ọ nwere njikọ chiri anya na Tieyaxo (Tigemaxo), onye agbata obi ya dị n'ebe ọwụwa anyanwụ nke a na-asụ gburugburu Diafarabé. Asụsụ Bozo nke etiti na nke a na-asụkarị bụ Jenaama (Sorogama), nke nwere asụsụ anọ, Pondori (n'ebe ndịda Mopti" id="mwNg" rel="mw:WikiLink" title="Mopti">Mopti), Kotya, Korondugu (n'akụkụ Mopti) na Debo (n'etiti Ọdọ Mmiri Debo). Tiemacewe (Tièma Cièwè) bụ olumba Bozo nke dị n'ebe ugwu ọwụwa anyanwụ, nke a na-asụ na nso ọdọ mmiri Debo.

Naịjirịa[dezie | dezie ebe o si]

Na Naijiria, a na-akpọkarị olumba Jenaama / Sorogama nke asụsụ Bozo Sorko. A na-asụ ya na steeti Naijiria nke Niger, Kebbi, na Kwara (Ọdọ Mmiri Kainji).

Usoro ide ihe[dezie | dezie ebe o si]

[5] akwụkwọ Bozo nke DNAFLA [1]
A B C D E Ọ bụ F G H M J K L M N Ọ bụ ihe na-eme ka mmadụ ghara ịdị Ŋ O Ọ bụ P R S T U W X Y
a b c d na Ọ bụ f g h i j k l m n ɲ ŋ o Ọ bụ n'oge a ka a na-eme ya p r s t u w x na

[5] na-egosi ụdaume dị ogologo site na okpukpu abụọ nke mkpụrụedemede ahụ: Ōa, ee, ee, ii, oo, ɔɔ, uu; a na-egosi nasalization site na ịgbaso mkpụrụedemede nwere n: Ōan, en, ɛn, in, on, Liver, un.

Ihe edeturu[dezie | dezie ebe o si]

  1. Welcome to ethologue.com. Archived from the original on 2007-09-30. Retrieved on 2006-11-27.
  2. Ethnologue 14 report for language code:BOZ. Archived from the original on 2006-05-14. Retrieved on 2005-09-15.
  3. Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; no text was provided for refs named note1

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  • Daget, Jacques & Konipo, M. & Sanakoua, M. (1953) 'Asụsụ Bozo' (Sudanese Studies, 1). Koulouba: French Institute of Black Africa, Gọọmentị Sudan, IFAN Center.
  • Blecke, Thomas (1998) Lexikalische Strukturen und grammatische Kategorien im Tigemaxo (Bozo, Mande) . Köln: Rüdiger Köppe Verlag.   ISBN 3-89645-070-0
  • République du Mali, Direction nationale de l’alphabétisation fonctionnelle et de la linguistique appliquée (1993). Alphabets et règles d'orthographe des langues nationales. Bamako: DNAFLA. 

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]

Àtụ:Languages of MaliÀtụ:Mande languages