Asụsụ Mande

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Asụsụ Mande
language family
obere ụdị nkeNiger–Congo Dezie

 


The Mande languages (Mandén, Manding; Àtụ:Needs IPA) bụ otu asụsụ ndị Mandé na-asụ n'ọtụtụ mba dị na West Africa. Ndị a gụnyere; Maninka, Mandinka, Soninke, Bambara, Kpelle, Jula, Bozo, Mende, Susu, na Vai. Enwere ihe dị ka asụsụ 60 ruo 75 nke nde mmadụ 30 ruo 40 na-asụ, ọkachasị na; Burkina Faso, Mali, Senegal, Gambia, Guinea,Guinea-Bissau, Sierra Leone, Liberia, Ivory Coast, Mauritania, Ghana nakwa na ugwu ọdịda anyanwụ Naijiria na ugwu Benin.

Asụsụ Mande na-egosi ihe ole na ole yiri ezinụlọ asụsụ Atlantic-Congo, ya mere a tụpụtara ha ọnụ dị ka akụkụ nke ezinụlọ asụsụ Niger-Congo buru ibu kemgbe afọ 1950. Otú ọ dị, asụsụ Mande enweghị ọdịdị aha nke bụ isi ihe na-akọwa asụsụ Atlantic-Congo. [1][2]'ihi ya, ndị ọkà mmụta asụsụ na-emeso Mande na Atlantic-Congo dị ka ezinụlọ asụsụ nwere onwe ha.

Akụkọ ihe mere eme[dezie | dezie ebe o si]

E nwere echiche dị iche iche banyere afọ nke asụsụ Mande.

[3]Valentin Vydrin kwubiri na "ala nna Mande na ọkara nke abụọ nke puku afọ nke anọ BC dị na Southern Sahara, n'ebe dị n'ebe ugwu nke 16 ° ma ọ bụ ọbụna 18 ° nke latitude ugwu na n'etiti 3 ° na 12 ° nke longitude ọdịda anyanwụ". Nke ahụ bụ Mauritania ugbu a na ndịda Western Sahara.

Ọ bụrụ na njikọ asụsụ Mande doro anya nke ahụ ga-enyere aka ịkọ akụkọ ihe mere eme ya. Dịka ọmụmaatụ, Joseph Greenberg tụrụ aro na otu Niger-Congo, nke n'echiche ya gụnyere ezinụlọ asụsụ Mande, malitere ịpụ n'ihe dị ka Afọ 7,000 BP. Ndị [4]-asụ ya ga-eme omenala Neolithic, dịka okwu Proto-Niger-Congo maka "ụmụ ehi", "nwa ewu" na "ịzụlite" gosipụtara.

Agụmakwụkwọ mbụ[dezie | dezie ebe o si]

Sigismund Wilhelm Koelle matara ìgwè ahụ na 1854, na Polyglotta Africana ya. O kwuru asụsụ iri na atọ n'okpuru isiokwu North-Western High-Sudan Family, ma ọ bụ Mandéga Family of Languages. [5]'afọ 1901, Maurice Delafosse mere ọdịiche dị n'etiti ìgwè abụọ. Ọ na-ekwu maka otu mandé-tan nke ugwu na otu mandé'fu nke ndịda. A na-eme ọdịiche ahụ naanị n'ihi na asụsụ ndị dị n'ebe ugwu na-eji okwu tan maka iri, na asụsụ ndịda na-eji fu. N'afọ 1924, Louis Tauxier kwuru na ọdịiche ahụ abụghị nke a kwadoro nke ọma ma enwere ọ dịkarịa ala otu nke atọ ọ kpọrọ Mandé-bu. Ọ bụghị ruo 1950 ka André Prost kwadoro echiche ahụ ma nye nkọwa ndị ọzọ.

[6]'afọ 1958, Welmers bipụtara otu isiokwu akpọrọ "The Mande Languages," ebe o kewara asụsụ ndị ahụ n'ime obere ìgwè atọ: North-West, South na East. Mkpebi ya dabeere na nyocha lexicostatistic. Joseph Greenberg gbasoro ọdịiche ahụ na The Languages of Africa (1963). Long (1971) na Gérard Galtier (1980) gbasoro ọdịiche ahụ n'ime ìgwè atọ mana ha nwere ọdịiche dị ịrịba ama.

Nchịkọta[dezie | dezie ebe o si]

Mmekọrịta ya na Niger-Congo[dezie | dezie ebe o si]

Mande anaghị ekwekọ ọdịdị nke ọtụtụ ezinụlọ Niger-Congo, dị ka Usoro aha. Enweghịkwa ọtụtụ ndị a ma ama na okwu dị n'etiti Mande na Niger-Congo. [7][2]'ihi ya, Dimmendaal (2008) na-ekwu na ihe akaebe maka itinye ya dị obere, nakwa na ugbu a, a na-ewere Mande dị ka ezinụlọ nwere onwe ya. Otu echiche ahụ [1] nke Güldemann (2018). [1]

Enweghị nkwubi okwu doro anya na Mande bụ ma ọ bụ na ọ bụghị onye otu Niger-Congo, Vydrin (2016) na-ekwu na okwu ndị bụ isi nke proto-Mande dabara nke ọma na Niger-Cong, nakwa na a gaghị ewere ụkpụrụ ndị dị ka enweghị usoro aha dị ka ihe akaebe; ọ na-ekwu ete "Ọ bụrụ na ọnọdụ Mande n'ime Niger-Cango kwenyesiri ike... Mande ga-anọchite anya alaka kachasị ochie nke phylum". [8] Blench na-ele ya anya dị ka alaka mbụ nke kewara tupu ọdịdị aha-ụdị mepụta. Dwyer (1998) jiri ya tụnyere alaka ndị ọzọ nke Niger-Congo ma chọpụta na ha mejupụtara ezinụlọ dị n'otu, ebe Mande bụ nke kachasị dị iche na alaka ndị ọ tụlere.

Nchịkọta n'ime[dezie | dezie ebe o si]

Ụdị dị iche iche na omimi nke ezinụlọ Mande yiri nke Indo-European. Alaka iri na otu dị ala nke Mande fọrọ nke nta ka ọ bụrụ na a nabatara ya n'ụwa niile: Southern Mande (Dan wdg), Eastern Mande (Bisa, Boko wdg), Samogo, Bobo, Soninke-Bozo, Southwestern Mande (Mende, Kpelle, Loma wdg), Soso-Jalonke, Jogo, Vai-Kono, Mokole na Manding (Bambara, Djula wdg). [9] nabatakwara ya n'ọtụtụ ebe na ndị a mejupụtara alaka abụọ, abụọ mbụ dị ka Ndịda Ọwụwa Anyanwụ Mande na ndị ọzọ dị ka Ndị Ọdịda Anyanwụ Manda.

Ọtụtụ nhazi Mande [10] n'ime na-adabere na lexicostatistics, dịka ọmụmaatụ, nke dabeere na Ndepụta Swadesh. Nchịkọta ọzọ sitere na Kastenholz (1996) dabere na ihe ọhụrụ nke okwu na asụsụ ntụnyere. Kastenholz [11]-adọ aka ná ntị na nke a adabereghị na njirimara ebumnuche ma ya mere ọ bụghị nhazi usoro ọmụmụ n'echiche dị warara. Nkewa na-esonụ bụ nchịkọta nke abụọ ahụ.   Vydrin (2009) dịtụ iche na nke a: ọ na-etinye Soso-Jalonke na Southwestern (nlaghachi na André Prost 1953); Soninke-Bozo, Samogho na Bobo dị ka alaka ndị nweere onwe ha nke Western Mande, na Mokole na Vai-Kono. Ọtụtụ nhazi na-etinye Jo n'ime Samogo.

Akụkụ nke okwu[dezie | dezie ebe o si]

Asụsụ Mande enweghị usoro aha ma ọ bụ mgbatị okwu nke Asụsụ Atlantic-Congo na nke Asụsụ Bantu bụ ndị a ma ama, mana Bobo nwere ụdị ngwaa na-akpata na nke na-adịghị agafe agafe. Asụsụ ndịda ọdịda anyanwụ Mande na Soninke nwere mgbanwe ụdaume mbụ. A na-ejikarị clitic eme akara ọtụtụ; n'asụsụ ụfọdụ, na ụda, dịka ọmụmaatụ na Sembla. Ndị nnọchiaha na-enwekarị ọdịiche dị iche iche na-enweghị ike iwepụ na nke na-agụnye naanị. Usoro Okwu na ahịrịokwu na-agafe agafe bụ isiokwu-onye enyemaka-ihe-okwu-okwu-adverb. A na-ejikarị postpositions eme ihe. [12]'ime ahịrịokwu aha, ihe onwunwe na-abịa n'ihu aha, na adjectives na akara dị iche iche mgbe ngwaa gasịrị; a na-ahụ ihe ngosi na usoro abụọ ahụ.

Okwu ntụnyere[dezie | dezie ebe o si]

N'okpuru ebe a bụ ihe atụ nke okwu ndị bụ isi nke ụdị proto-forms e wughachiri:

Asụsụ anya ntị imi ezé ire ọnụ ọbara ọkpụkpụ osisi mmiri Iri nri aha
Ụzọ Mbụ[8] *ɲíŋ *Nke a na-akpọ *yíti
Proto-West Mande[11] *Tuli *SyuN *ɲíN **nɛ̌N *nye ~ ya *jío ~ yío *gúri ~ nku *jío ~ yío *ịkụ
Proto-Manding (Mandekan) [13] *nya *tulo *mgbe *Nkọwa *nɛn (e) *da *ọmarịcha *kolo *yiri *ji *Domo (n) *tị elu
[14]-East Mande (Niger-Volta) [1] *jɛN (<GeiN) *Toro *N-jẽ *soN (-ka) *N-lɛ *ịma * (N-) wa (-ru) * (N-) gero *li/*da *jiN *be (-le) *Ọ dị otú ahụ
[15]-South Mande [1] *Yuùã́ *Ọnọdụ * na onye na-ekwu okwu ya N'ihi ya, ọ ga-abụrịrị na ọ ga-adị N'ihi ya, ọ ga-abụrịrị na ọ ga-adị *ɗé Ndị na-eme ihe nkiri Ịnọkwa *yílí *yí *ɓɪ̀lɪ̀ *Ọdịdị

[dʲ]'okpuru ebe a bụ ụfọdụ cognates sitere na D. J. Dwyer (1988) ([[k] ma ọ bụ [d͡ʒ]): [16]

GLOSS Ọchịchị na-akpali akpali
Manding Kono-Vai Susu Mandé (SW) Soninké Ihe yiri ya Bobo San Busa Aka Dan Guro Mwa
'ọnụ' *da da da ee la laqqe jo mee Di di, di
'Anya' *da-yi da-ji da- Se-ye la-yi laxan-ji jọn-fago Diva se le-i le-yi Di-li raị liri
'mmiri' *yi M na-eme ya ya Ugbu a ji jo ji, zio mun i ya ya ya ya
'obi' *n-koŋ na-enweghị susu Isi ŋeni konbe kye Ụgbọ mmiri ɲo ɲo ɲoŋ ɲoŋ ɲoŋ ɲoŋ
'mmiri ara ehi' *n-kon-yi Nkwupụta susu-ji xin-ụ gen-iya -xatti kye-n-dyo n-yan-niŋi n-m- n-yoŋ-yi n-yoŋ-yi
'nwa ewu' *bo (ọzọ) ba ba ɓoli ihe efu bi gwa bwe acha anụnụ anụnụ Mmanụ Mmanụ bory Mmanụ
'buck' *bore-guren ba-koro diggeh gu-gura ble-sa Ihe na-eme ka mmadụ nwee obi ụtọ Ihe na-eme ka mmadụ nwee obi ụtọ gyagya bɔ-guren
'ụmụ atụrụ' *saga Akụkọ ifo bara-wa Ọnyà ɓara jaxe sega Akara sere ya baa bla bera bla
'ram' *saga-guren Saga-koro Jaxampade kekyere si-gula da-gu bla-gon bra-gon bla-gure
'isi' * Koun-kolo yin-kola

Rịba ama na n'ime ihe ndị a:

  • 'saleeva' = 'ọnụ'+' mmiri'
  • 'mmiri ara' = 'obi'+'mmiri'
  • 'buck (he-goat) ' = 'goat'+'nwoke'
  • 'ram' = 'nwa atụrụ'+'nwoke'

Ọnụ ọgụgụ[dezie | dezie ebe o si]

Ntụnyere nke ọnụọgụ n'asụsụ ọ bụla: [17]

Nchịkọta Asụsụ 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Bissa Bissa (Bisa) diị pijà kakʊ́ sɪ̀ Saịdoro [Ihe e dere n'ala ala peeji] Sapra (5 + 2) ee (2 x 4)? nɛfʊ̀ (10 -1)? bʊ̀
Busa Boko mee pla ʔàɔɔ̃ sííɔ̃ sayensị naanị ya (5 + 1) sopla (5 + 2) Swaàɔ̃ (5 + 3) Nkwupụta [litː tear away 1 (from) 10 ] kwi
Busa Bokobaru (Zogbẽ) mee pláa ʔàɡɔ̃ síɡɔ̃ Saịoro swɛ́do (5 + 1) swɛ́́pláa (5 + 2) sɔrààɡɔ̃ (5 + 3) Nnukwu ihe (10-1) kurì
Busa Illo Busa mee pia ʔàkɔ̃ ʃíkɔ̃ sayensị sodium (5 + 1) soopia (5 + 2) swàkɔ̃ (5 + 3) kĩṇdokwi [litː dọwaa 1 (site na) 10] kwi
Busa Busa mee pla ʔàkɔ̃ sííkɔ̃ Saịoro isiokwu (5 + 1) surpla (5 + 2) sɔ́rààkɔ̃ (5 + 3) Nnukwu ihe (10-1) kurì
Kyanga Kyanga (Kyenga) (1) Duo abụọ fyáā Ọdịda Anyanwụ ʃíí sɔ́́́́rū́ sɔ̄ɔ̄dū (5 + 1) swāhyáā (5 + 2) sōōwà (5 + 3) Soiʃí (5 + 4) kōōrì
Kyanga Kyanga (Kyenga) (2) dūː fjâː ʔàː ʃíː sɔ̂ːwû sɔ̂ːdū (5 + 1) sɔ̂ːfjá (5 + 2) sōːuwà (5 + 3) sōwēʃíː (5 + 4) kōːlì
Kyanga Kyenga (3) mee hia / fia Okwu a na-akpọ ʃí N'oge a Ọchịchị (5 + 1) Ọchịchị (5 + 2) soowà (5 + 3) sooʃí (5 + 4) korì
Kyanga Shanga mee __ibo____ibo__ Ọdịdị Okwu a na-akpọ ʃí Saịdọs sɔbodo (5 + 1) sɔhia (5 + 2) sɔboʔà (5 + 3) sɔdoʃí (5 + 4) Ihe a na-akpọ ya
Samo Matya Samo ɡɔ́́́́ Praịm tjɔwɔ ee Ahịa sɛrɛ́ (5 + 1) tọnọ (5 + 2) tjisí (2 x 4) [Ihe e dere n'ala ala peeji] flè / fʊ̀
Samo Maya Samo Ọ bụ gị Fura Kaaku Ọ ga-abụ N'ihe gbasara ya sɔ̀rɔ̀ (5 + 1) sɔ́frá (5 + 2) Ciɡys (2 x 4)? Ọ̀ Bụl (5 + 4)? N'ihi ya, ọ bụ
Guro-Tura Guro Fié Yaá N'oge gara aga Solú sʊɛdʊ / sʊɛl (5 + 1) sʊlàyíé (5 + 2) sʊlaá (5 + 3) N'ihi ya, ọ ga-abụrịrị na ọ ga-eme ihe nkiri (5 + 4) hụrụ
Guro-Tura Yaouré tʊ̀ "ịfụ ụfụ" yaaɡa sĩjɛ̃ = sĩɟɛ̃ ma ọ bụ sĩd͡ʒɛ̃ siri ike ʃɛ́dʊ (5 + 1) sɔravli (5 + 2) sɔ́ra (5 + 3) sɔrasiɛ̃ (5 + 4) Fụ
Guro-Tura Mann (Mano) doó Pịlị yààka yììsɛ Saịoli Saládo (5 + 1) [Ihe e dere n'ala ala peeji] sálàka (5 + 3) Sinyàìsɛ (5 + 4) troc̀
Nwa-Ben Beng mee plaŋ Isi iyi siéŋ Saịn sɔdo (5 + 1) sɔpla (5 + 2) sɔ́wa (5 + 3) Isi (5 + 4) ebu
Nwa-Ben Gagu fɪn ya na ya Zié Súu Sedọ (5 + 1) [Ihe e dere n'ala ala peeji] [Ihe e dere n'ala ala peeji] Tizi (5 + 4) ebe
Nwa-Ben Mwan (Muan) mee plɛ yaɡa yiziɛ naanị ya N'ihi ya, ọ bụ n'ihi ya ka a na-akpọ "Dose" (5 + 1) Na-agba agba (5 + 2) N'ihi ya, ọ bụ n'ihi ya ka a na-akpọ "Dose" (5 + 3) Na-agba ọsọ (5 + 4) hụrụ
Nwa-Ben Wan mee pilɔŋ ʔã́ Sijá sɔ́lú Ụmụ ahụhụ Seaʔã́ (5 + 2) Sejãŋ́ (5 + 3) sɔlásijá (5 + 4) sɔ́jɔlú
Egwuregwu-Jeri Jalkunan dúlì Ọkpụkpụ azụ siɡ͡bù N'ihi ya, ọ bụ n'oge a na-eme ihe nkiri sōːló mìːlù [Ihe e dere n'ala ala peeji] [Ihe e dere n'ala ala peeji] [Ihe e dere n'ala ala peeji] Juy
Egwuregwu-Jeri Ligbi Dien / Dié fàlà / fàlá sèɡ͡bá / siɡ͡bá náani solo / solo mɔ́ɔ́dó / mooró (5 + 1) maúlà / mafála (5 + 2) másèɡ͡bá / masiɡ͡bá (5 + 3) màdááné / maráni (5 + 4) aga n'ihu
Manding Marka (Dafing) kyen / kyeren ahịrị / ahịrị saba / saba Snow / Snow Ọ bụ n'oge a na-akpọ ya "Luzuru"  Ọnyà w karaa / wonla sii / siɡi konon / kondon tan / tan
Manding Bambara Kelen [kélẽ́] Ọ bụ n'oge ahụ ka a na-eme ya Saaba [sàbá] náani [náːní] dúuru [dúːrú] Igo na-ekwu maka ya wólon [wulawólwólá] sèɡin [sèɡĩ́] N'ihi ya, ọ ga-abụrịrị na ọ ga-eme ihe nkiri tan [kwada]
Manding Jula (1) Ọ bụrụ na ị chọrọ ịsị na ị chọrọ N'ebe ahụ, ọ ga-abụrịrị na ọ ga-adị. Sabí [sà.bà] naànìn [nàː present̀] dùùrù [dù.ɾù] Igoɔv̀ [wɔ̀ːɾɔ́] Ọkpụkpụ ahụ sieɡi [ee.e.ɡí] kɔ́nɔ́ndon [kɔ.̀nɔ̃.nd́] tan [kwada]
Manding Jula (2) Ọchịchị [kélẽ́] N'usoro [ị] / fla [ị] saba [sab] Nkwupụta [naːní] looru [lóːrú] Jọnyụ Ọ bụ n'oge a ka a ga-esi na ya nweta ya seɡin [sèɡĩ́] / leeɡi [sèːɡí] Ihe omuma ihe omuma tan [kwada]
Manding Sankaran Maninka Ebe a na-anọ ahịrị Sawaa Ọ bụ mgbe ahụ ka a na-ahụ nke a / looli Ọ bụ ya mere e ji eme ihe Ọ bụ ya mere e ji mee ihe sen konondo tan
Manding Mahou Kéléŋ n'afọ ndị ọzọ sàwà náani Lóo Igo wóóŋvyà S.ɲíŋ kɔ́nŋdɔ́ŋ táŋ
Manding Mandinka kiliŋ Ọdịda Anyanwụ Saba náani luulu wóoro wórówula Sayi kononto táŋ
Manding Xaasonga kilin Ọdịda Anyanwụ Saba Ọ bụ mgbe ahụ ka a na-ahụ luulu wooro woorowula Saɡi xononto tan
Mokole Kakabe Kelen ọkpụkpụ Saaba náani Rọlu Igo na-emetụta Igovwila (6 + 1) Saịnọs N'ihi ya, ọ bụ n'oge a ka a na-eme ihe nkiri tan
Mokole Kuranko __ibo__ Ọmụmụ ihe ahịrị Sawaa / Saba nani loli Igo Ọ bụ mgbe a na-akpọ ya aha? seɡin Ọ na-agbawa agbawa tan
Mokole Lele kel na-acha Ọ bụ naanị ya ka a na-akpọ Sawaa nani luuli N'oge na-adịghị anya Igwe iko (6 + 1) otu ugboro Nke iri na abụọ taŋ
Vai-Kono Kono ncélen / ncéle, dɔ́ndo fèa sàwa náani Duʔu Igoyi Iwenfea / Owenfea séi / séin Ọrụ ndị ahụ tan
Vai-Kono Vai Rọndɔ́́ Fá̀ (ʔ) á sàk͡pá Na-aga n'ihu Ọ bụ naanị (ʔ) ú sɔŋ lɔ́ndɔ́ (5 + 1) sɔ̂ŋ fɛ̀ (ʔ) á (5 + 2) sɔ̂ŋ sàk͡pá (5 + 3) N'oge gara aga (5 + 4) ọrụ
Susu-Yalunka Susu N'ihi ya, ọ ga-abụrịrị na ọ ga-eme Ọrịa na-eme ka mmadụ nwee obi ụtọ Saxon [sàxã́] náani Suley Senní (5 + 1) Sólófer (5 + 2) Solomássan (5 + 3) Solománáání (5 + 4) fuú
Susu-Yalunka Yalunka (1) Kụra Ọkpụkpụ azụ sàkáŋ Ihe omume a sùlù senì (5 + 1) Flófɛ̀rɛ́ (5 + 2) tetara (5 + 3) Nnukwu oge (5 + 4) Fụ
Susu-Yalunka Yalunka (Jalonke) (2) keden fidin Saxan Ọ bụ mgbe ahụ ka a na-ahụ suuli __ibo__ Ihe a na-akpọ "Changni" (5 + 1) solofɛdɛ (5 + 2) solomasɛɡɛ (5 + 3) solomanaani (5 + 4) Fuu
Kpelle Guinea Kpelle tagan hvèèlɛ̌ / hvèèlɛ́ haàbǎ / haàbá nááŋ́ Rọlí M̀í da (5 + 1) M̀ì hvéélɛ̀ (5 + 2) M̀ì haábà (5 + 3) M̀ì nááŋ́ (5 + 4) pòǔ
Kpelle Liberia Kpelle taaŋ / tɔnɔ / dɔnɔ Ọrụ Sabawaa náaŋ Nọtọlu / rhọtọlu Ọnọdụ nke (5 + 1) Ọ bụ ihe mere n'oge ahụ ka a ga-eme (5 + 2) Ọ bụ n'ebe ahụ ka a na-anọ (5 + 3) Ịnọ n'ọnọdụ dị otú o kwesịrị (5 + 4) Pu
Mende-Loma Looma (Toma) (1) ɡílàɡ félé (ɡɔ̀) Sáwà (ɡɔ̀) náánĩ̀ (ɡɔ̀) Ọganihu (ɡɔ̀) dòzìtà (5 + 1) Ọ bụ ezie na ọ bụ ihe a na-akpọ "German" (5 + 2) Ọ bụ ya na ya (5 + 3) tàwù̀ (ɡɔ̀) (10-1)? Ọ bụ n'ihi ya ka a na-akpọ
Mende-Loma Loma (2) ɡila feleɡɔ Saụnwụ Naɡɔ dooluo Ọnyà (5 + 1) Ọnyà (5 + 2) Ọnyà (5 + 3) taawu (10-1)? Pu
Mende-Loma Bandi (1) ìtá (ŋ), n'ihi ya Felet (ŋ) sàwá (ŋ), sàá (ŋ) Na-aga n'ihu ndɔ́́lú (ŋ) nɡɔ̀hítá (ŋ) (5 + 1) ŋɡɔ̀félà (ŋ) (5 + 2) ŋɡɔ̀hák͡pá (ŋ), ŋɡwahák͡pá (5+ 4) tààwú (ŋ), tààvo (ŋ) (10-1)? pû (ŋ), púù (ŋ)
Mende-Loma Bandi (2) iitá mmetụta saawá naáni Mkpụrụ obi nɡɔhíta (5 + 1) nɡɔféla (5 + 2) nɡwahák͡pa (5 + 3) Taávu (10-1)? ogwu
Mende-Loma Ọdịdị (1) íla (ŋ) félé (ŋ), fada (ŋ) Sáwá (ŋ), cáwá (ŋ) náay (ŋ) ńdɔu (ŋ) ŋɡɔhita (5 + 1) ŋɡɔfɛla (5 + 2) ŋɡɔsaak͡pa karaabu, raabu puu (ŋ), kapuu (ŋ)
Mende-Loma Loko (2) ilaa Ọkpụkpụ itʃawa naiŋ ndɔu nɡɔita (5 + 1) nɡɔfla (5 + 2) nɡɔsaɡ͡ba (5 + 3) Karabu (10-1)? kapu
Mende-Loma Mende yilá / itá Ọfụma sawá náani Rọl Igoite (5 + 1) Igofila (5 + 2) wáyák͡pá (5 + 3) taálú (10-1)? puú
Samogo Duungooma sɔʔi fíʔi ʒiʔi naai ọhụrụ Ọ bụ ihe efu N'ihi ya, ọ bụ n'ihi na ọ bụ n"ụlọ mkpọrọ Isi iyi kleːlo nke a
Samogo Dzùùngoo sōː ́ / sōːrē fíː / fíːkí ʒìːɡī ́ Na-adịghị Ọ dịghị ihe ọzọ tsũ̀mɛ̃̄ ́ N'ihi ya, onye na-ekwu okwu ya ŋáːlõ̀ Akara ndị a tsjéù
Samogo Jowulu (Jo) N'ihi ya, ọ bụ n'oge a ka a na-eme ya Fuli bʒei pʃɪrɛɪ Ka ọ dị [Ihe e dere n'ala ala peeji] dʒɔ̃mpʊn (3 + 4) fulpʊn (2 x 4) N'oge a na-anọ n'obodo ahụ (5 + 4) N'ihi ya, ọ ga-abụrịrị na ọ ga-adị
Samogo Seeku swɛ̃̄ fĩ́́́ ʃwɛ̀ Naà N'ebe ndị ọzọ tsììì Ihe ndị a na-akpọ fanì Kaà Somomɛ́ To
Soninke-Bobo Konabéré tálɪ̄ N'ihi ya N'ihi ya kʊ̄ kʊ̀kwɪ́ (5 + 1) Kʊ̀rʊ̀pâre (5 + 2) kʊ̀rʊ̀sɔ̄ʊ̀ (5 + 3) kʊ̀rʊ̀nɔ̂ŋ (5 + 4) __ibo__ Ụzọ e si agụnye
Soninke-Bobo Southern Bobo Madare Isi okwu ala Saà N'ihi ya, kóò Ndị isi ala (5 + 1) Agha (5 + 2) Khorósɔ̃̌ (5 + 3) korónɔ̃̌ (5 + 4) N'ihi ya
Soninke-Bobo Hainyaxo Bozo (Kelenga) Sadna:nà ebe e nwere ee: ebe ná:nà Glílɔ́hɔ́ ị:mì dʒíenì N'ihi ya, ọ ga-abụrịrị na ọ ga-anọ n'ụlọ Ịnọ n'ụra Ka ọ dị
Soninke-Bobo Tièmà-Cièwè Bozo ya:á N'ihi ya, ọ bụ n'oge ahụ ka a na-eme ya sì:yé nà: ga-abụ Glílɔ́́́́ Ị:mì dʒiènĩ́́ Tʃèkí Mọnkụ
Soninke-Bobo Tiéyaxo Bozo (Tigemaxo) (1) Sanna nke abụọ ee: ya na ya Glílɔ́́́ Glílɔ́́́ ị:mĩ̀ [Ihe e dere n'ala ala peeji] sɛ̄kī Òtù Ka ọ dị
Soninke-Bobo Tiéyaxo Bozo (2) Ihe omuma / kuɔn fendeen / penden siiyon naaran Ọ bụ n'oge na-adịghị anya tuumi jeeni sekiin kiawi tan
Soninke-Bobo Jenaama Bozo (1) yaːá Ọchịchị: N'ihi ya, ọ bụ ya mere e ji dee ya Na-akpata Ọ bụrụ na ị chọrọ ịmatakwu tǔːmí Yine Ọ bụ n'oge na-adịghị anya ka ọ na-eme ka ọ bụrụ na ọ bụ tʃɛ́mí
Soninke-Bobo Jenaama Bozo (2) Ọ bụ eziokwu Ọ na-akwụsi ike sikɛũ / siɡɛũ nataũ kɔɡõ tuumi yeeni seki Nkume tʃɛmi / tʃami
Soninke-Bobo Soninke bàanè fíllò / filːi sikko / sikːi náɣátò / naɣati karáɡò / karaɡi Ugboro ole na ole ɲeri Seɡù / seɡi Kaị / kabi Maịma / Maịma

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

bụrụ na njikọ asụsụ Mande doro anya nke ahụ ga-enyere aka ịkọ akụkọ ihe mere eme ya. Dịka ọmụmaatụ, Joseph Greenberg tụrụ aro na otu Niger-Congo, nke n'echiche ya gụnyere ezinụlọ asụsụ Mande, malitere ịpụ n'ihe dị ka Afọ 7,000 BP. Ndị -asụ ya ga-eme omenala Neolithic, dịka okwu Proto-Niger-Congo maka "ụmụ ehi", "nwa ewu" na "ịzụlite" gosipụtara.

  1. 1.0 1.1 Güldemann (2018). "Historical linguistics and genealogical language classification in Africa", in Güldemann: The Languages and Linguistics of Africa, The World of Linguistics. Berlin: De Gruyter Mouton, 58–444. DOI:10.1515/9783110421668-002. ISBN 978-3-11-042606-9. “Overall, unless more robust and systematic evidence is brought forward, the long-standing but vague idea that Mande is distant from the rest of Niger-Kordofanian as one of its earliest offshoots should give way to the neutral assessment that it is a family without a proven genealogical affiliation (p. 192).” 
  2. 2.0 2.1 Dimmendaal (2008). "Language Ecology and Linguistic Diversity on the African Continen t". Language and Linguistics Compass 2 (5): 840–858. DOI:10.1111/j.1749-818x.2008.00085.x. ISSN 1749-818X. 
  3. Vydrin (2009). On the Problem of the Proto-Mande Homeland. Journal of Language Relationships 107–142.
  4. McCall (1971). "The Cultural Map and Time Profile of the Mande Speaking Peoples", in Hodge: Papers on the Manding. Bloomington: Indiana University. ISBN 9780877501589. 
  5. Delafosse (1901). Essai de manuel pratique de la langue mandé ou mandingue .... Institut national de langues et civilisations orientales. OCLC 461494818. 
  6. Welmers (1971). "Niger–Congo, Mande". Linguistics in Sub-Saharan Africa 7: 113–140. 
  7. Dimmendaal (2011). Historical Linguistics and the Comparative Study of African Languages. John Benjamins. ISBN 978-90-272-8722-9. 
  8. 8.0 8.1 Vydrin (2016). "Toward a Proto-Mande reconstruction and an etymological dictionary". Faits de Langues 47: 109–123. DOI:10.1163/19589514-047-01-900000008. 
  9. Vydrin (2018). Mande Languages. Oxford Research Encyclopedia of Linguistics. DOI:10.1093/acrefore/9780199384655.013.397.
  10. Mande language family. mandelang.kunstkamera.ru. Archived from the original on 2019-03-31. Retrieved on 2019-03-25.
  11. 11.0 11.1 Kastenholz (1996). Sprachgeschichte im West-Mande: Methoden und Rekonstruktionen. Köln: Köppe, 281. ISBN 3896450719. OCLC 42295840. 
  12. {{{title}}}. ISBN 0521661781. 
  13. Bimson (1976). "Comparative reconstruction of Mandekan". Studies in African Linguistics 7 (3). 
  14. Schreiber (2008). Eine historische Phonologie der Niger-Volta-Sprachen: Ein Beitrag zur Erforschung der Sprachgeschichte der östlichen Ost-Mandesprachen. R. Köppe. ISBN 978-3-89645-076-0. 
  15. Vydrin (2007). "South Mande reconstruction: Initial consonants", Аспекты компаративистики 2, Orientalia et classica. Труды Института восточных культур и античн. 
  16. Dwyer (1988). "Towards Proto-Mande phonology". Mandenkan 14/15: 139–152. 
  17. Chan (2019). The Niger-Congo Language Phylum. Numeral Systems of the World's Languages.

Ịgụ ihe ọzọ[dezie | dezie ebe o si]

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]