Asụsụ Isoko

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

[1]Isoko [2] bụ otu n'ime asụsụ ndị dị na Delta State [3] nke Ndị Isoko na Isoko South, North na akụkụ nke Ndokwa East Local Government Areas [4] nke Delta State, [5] Southern akụkụ nke Nigeria na Niger Delta region. A na asụkwa ya n'akụkụ ụfọdụ nke Bayelsa. [6] Isoko nwere ihe yiri ha na ndị Edo na aha Edoid ndị ọzọ. Ndị Isoko bụ "mba nke ndị na adịghị na amụ na nna ha nwere ike ima site na ihe mere eme gaa na ibu Benin (Aka), nke akaebe site na ọdịiche asụsụ na ọdịbendị dị n'etiti ndị Isoko na ndị Benin (Aka) " ọ bụ ezie na ole na ole n'ime obodo Isoko ma ọ bụ agbụrụ nwere Mmalite ha jikọtara na Asụsụ Ibo na Asụsụ Urhobo. Ihe [7] ka mmadụ 750,000 na ewere onwe ha dị ka Isoko. [8] bụ akara nke njirimara ma na arụ ọrụ dị mkpa na ndụ ndị mmadụ. [9] [10] dị, asụsụ Isoko nọ n'ihe ize ndụ nke mkpochapụ dị ka Idudhe (2002) kọrọ, n'ihi ileghara nkuzi, mmụta na ojiji anya. [11][12] Isoko nwere ihe dị ka asụsụ 20 ruo 21, mana asụsụ Aviara / Uzere bụ asụsụ asụsụ nke asụsụ ahụ.  [citation needed]

Mich[13] A. Marioghae, na arụkọ ọrụ na Peter Ladefoged na 1962, mere otu n'ime ihe ndekọ ole na ole nke okwu Isoko nke a na eme ka ọ dị na ebe nchekwa phonetics nke UCLA.

Orthography[dezie | dezie ebe o si]

  B D F G H J K L M N P R S T V W Y Z

Mkpụrụedemede[dezie | dezie ebe o si]

A E Ẹ I O Ọ U

Mkpụrụ okwu[dezie | dezie ebe o si]

A B D E Ẹ F G H I J K L M N O Ọ P R S T U V W Y Z

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

GB, GH, KP, HW, WH, TH, SH, NW, NY, CH

Ụfọdụ ekele n'asụsụ Isoko[dezie | dezie ebe o si]

ekele n'asụsụ Bekee na nsụgharị ha n'asụsụ Isoko
Oge kachasị ogologo U nọ kri! Kinọ ẹro!
Ọ dị mma Onye kobiruo Onye ọ bụla daoma/Mee
Keeyyee Yere ob'uwou Jọ tou tou tou
Olee otú ezinụlọ gị si dị? Ẹvẹ ẹkuẹ ra? Kọ ẹvẹ obọ uwou?
Olileanya na ihe niile dị mma? Ònye ka ọ dị?
Ị riri nri? Ònye ka a na-akpọ re emu? Ònye ka ọ na-eme?/Gịnị mere na ọ bụghị?
Ezigbo ụtụtụ/ehihie Ọ bụ ezie na ọ bụ onye na-eme ihe ike Mee
Ekele maka gị Gịnị mere KOBIRUO Mee

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. The Niger Delta – Niger Delta Budget Monitoring Group (en-US). Retrieved on 2022-03-06.
  2. language | Definition, Types, Characteristics, Development, & Facts | Britannica (en). www.britannica.com. Retrieved on 2022-03-05.
  3. Delta State Government- The BIG Heart (en-US). Retrieved on 2022-03-06.
  4. Nigeria: Administrative Division (States and Local Government Areas) - Population Statistics, Charts and Map. www.citypopulation.de. Retrieved on 2022-03-09.
  5. Brief History of Delta State:: Nigeria Information & Guide. www.nigeriagalleria.com. Retrieved on 2022-03-06.
  6. language | Definition, Types, Characteristics, Development, & Facts | Britannica (en). www.britannica.com. Retrieved on 2022-03-06.
  7. Isoko (en). Oxford Reference. Retrieved on 2021-09-16.
  8. language | Definition, Types, Characteristics, Development, & Facts | Britannica (en). www.britannica.com. Retrieved on 2022-03-09.
  9. Idudhe (2002). Threat of Extinction to Minority Languages: An Overview of the Isoko Language" in Arohunmolase Oyewole. Ondo: Complete Computers and Education Services. 
  10. language | Definition, Types, Characteristics, Development, & Facts | Britannica (en). www.britannica.com. Retrieved on 2022-03-06.
  11. language | Definition, Types, Characteristics, Development, & Facts | Britannica (en). www.britannica.com. Retrieved on 2022-03-09.
  12. language | Definition, Types, Characteristics, Development, & Facts | Britannica (en). www.britannica.com. Retrieved on 2022-03-09.
  13. Isoko. archive.phonetics.ucla.edu.

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]

Àtụ:Volta-Niger languagesÀtụ:Languages of Nigeria