Asụsụ Khana
Ọdịdị
Asụsụ Khana
| Obere ụdị nke | Asụsụ Ogoni |
|---|---|
| Mba/obodo | Naijiria |
| Ụmụ amaala ka | Ȯra Akwa Ibom, Federal Capital Territory (Nigeria), Rivers state |
| Ọkwa asụsụ Ethnologue | 6a Vigorous |
Khana (Kana), ma ọ bụ Ogoni n'onwe ya, bụ ụdị dị iche iche nke Asụsụ Ogoni nke Rivers State, Nigeria. Ọ bụ asụsụ ndị na-asụ asụsụ East Ogoni. Ọ bụ asụsụ kachasị n'ime asụsụ Ogoni 5 Khana, Tee, Gokana, Eleme, Baan nke a na-asụ n'akụkụ ndịda nke Rivers State.
Ọmụmụ ụdaolu
[dezie | dezie ebe o si]Phonology nke Khana dị ka ndị a: [1]
Mkpụrụ okwu
[dezie | dezie ebe o si]| Akpụkpọ ahụ | Alveolar | Palatal | Velar | Akpụkpọ ụkwụ<br id="mwKg"> | Mkpịsị aka | |||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| ala dị larịị | <small id="mwMg">ụlọ nyocha</small> | |||||||
| Ụgbọ imi | m | n | ɲ | ŋ | ŋw | |||
| Plosive | enweghị olu | p | t | k | kw | k͡p | ʔ | |
| kwuru okwu | b | d | ɡọ | ɡw | ɡ͡b | |||
| Africate | d͡ʒ | |||||||
| Ihe na-esiri ike | enweghị olu | f | s | h | ||||
| kwuru okwu | β | z | ɣ | |||||
| Ihe na-atọ ụtọ | r | |||||||
| Ihe atụ | l | j | w | |||||
Mkpụrụedemede
[dezie | dezie ebe o si]| N'ihu | Central | Ịlaghachi azụ | |
|---|---|---|---|
| N'akụkụ | I, O siri ike | u, dị iche | |
| N'etiti etiti | na | o | |
| N'etiti oghere | ɛ, ɛ̃ | Ọ bụ n'oge a ka a na-akpọ ɔ | |
| Emeghe | a, ã |
Edensibia
[dezie | dezie ebe o si]Berbice Creole Dutch, a na-adịbeghị anya na-asụ Dutch Creole na Eastern Guyana, bụ nke ụmụ ndị na-asụrụ Kalabari na-asuru. Akụkụ Afrịka Berbice Dutch bụ Kalabari na mmalite.
- ↑ Joshua (2017). Aspects of Phonological Variations in Kana. ASUU Journal of Humanities: A Journal of Research and Development, Vol 4, No. 2; December 2017: University of Port Harcourt, 179-192.