Asụsụ Khana

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

Asụsụ Khana
asụsụ, modern language
obere ụdị nkeAsụsụ Ogoni Dezie
mba/obodoNaijiria Dezie
ụmụ amaala kaȮra Akwa Ibom, Federal Capital Territory (Nigeria), Ȯra Rivers Dezie
Ọkwa asụsụ Ethnologue6a Vigorous Dezie

Khana (Kana), ma ọ bụ Ogoni n'onwe ya, bụ ụdị dị iche iche nke Asụsụ Ogoni nke Rivers State, Nigeria. Ọ bụ asụsụ ndị na-asụ asụsụ East Ogoni. Ọ bụ asụsụ kachasị n'ime asụsụ Ogoni 5 Khana, Tee, Gokana, Eleme, Baan nke a na-asụ n'akụkụ ndịda nke Rivers State.

Ọmụmụ ụdaolu[dezie | dezie ebe o si]

Phonology nke Khana dị ka ndị a: [1]

Mkpụrụ okwu[dezie | dezie ebe o si]

Akpụkpọ ahụ Alveolar Palatal Velar Akpụkpọ ụkwụ<br id="mwKg"> Mkpịsị aka
ala dị larịị <small id="mwMg">ụlọ nyocha</small>
Ụgbọ imi m n ɲ ŋ ŋw
Plosive enweghị olu p t k kw k͡p ʔ
kwuru okwu b d ɡọ ɡw ɡ͡b
Africate d͡ʒ
Ihe na-esiri ike enweghị olu f s h
kwuru okwu β z ɣ
Ihe na-atọ ụtọ r
Ihe atụ l j w

Mkpụrụedemede[dezie | dezie ebe o si]

N'ihu Central Ịlaghachi azụ
N'akụkụ I, O siri ike u, dị iche
N'etiti etiti na o
N'etiti oghere ɛ, ɛ̃ Ọ bụ n'oge a ka a na-akpọ ɔ
Emeghe a, ã

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

Berbice Creole Dutch, a na-adịbeghị anya na-asụ Dutch Creole na Eastern Guyana, bụ nke ụmụ ndị na-asụrụ Kalabari na-asuru. Akụkụ Afrịka Berbice Dutch bụ Kalabari na mmalite.

  1. Joshua (2017). Aspects of Phonological Variations in Kana. ASUU Journal of Humanities: A Journal of Research and Development, Vol 4, No. 2; December 2017: University of Port Harcourt, 179-192.