Asụsụ Mpumpong

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Language name
Spoken in: — 
Region:
Total speakers:
Language family: Default
Language codes
ISO 639-1: none
ISO 639-2:
ISO 639-3:

Mpumpong (Mpongmpong) bụ Asụsụ Bantu nke Cameroon. Maho (2009) weere Mpiemo dị ka olumba.

A na-akp digraph ahụ dị ka p nke Bekee.

Ụdị dị iche iche[dezie | dezie ebe o si]

Ụdị Mpo dị iche iche bụ Mezime, Mpobyáng, Mpopó, Bagéto, Kunabeeb, Mpyámó, Mpomam, Esel, na Bijugi. Enwere nghọta dị n'etiti n'etiti ụdị asụsụ ndị a. Mpo nwere njikọ chiri anya [1] Nzime.

Dị ka ụfọdụ ndị na-asụ Mpobyáng si kwuo, ọkachasị ndị si n'obodo nta nke Mpak na Zumzazó na mpaghara Abong-Mbang, ngalaba nke Haut-Nyong, Eastern Region, Mpo bụ nna nna nke agbụrụ Mezime dị iche iche: [1]

  • Byon (obodo Abong-Mbang, ngalaba Haut-Nyong, Eastern Region)
  • Mpopyeet (obodo nke Mbang, ngalaba Kadey)
  • Mpopó (obodo nke Yokadouma, ngalaba nke Boumba-et-Ngoko, Eastern Region)
  • Kunabeeb (obodo nke Yokadouma, ngalaba nke Boumba-et-Ngoko, Eastern Region)
  • Mpyámo (obodo nke Yokadouma, ngalaba nke Boumba-et-Ngoko, Eastern Region)
  • Mpomam (obodo ukwu nke Lomié na Ngoila, ngalaba nke Haut-Nyong, Eastern Region)

Ezinụlọ ọ bụla nwere aha otu n'ime ụmụ nwoke asatọ nke Mpo; Esál na Bijugi ga-apụta mgbe e mesịrị na usoro ọmụmụ.

Mpo bi n'akụkụ ndịda ọwụwa anyanwụ nke Cameroon, ya bụ, ọtụtụ n'ime ngalaba Boumba-et-Ngoko na nsọtụ ndịda nke ngalaba Kadey. [1] (Medjime) na Bagéto (Bangantou) bi n'akụkụ ndịda nke obodo Mbang (department of Kadey), n'otu n'otu na ọdịda anyanwụ nke isi obodo Mbang.

Ìgwè ndị ọzọ niile bi na ngalaba nke Boumba-et-Ngoko (Eastern Region): [1]

  • Ndị Mpyámo (Mbimou) bi na obodo Gari-Gombo n'okporo ụzọ si Gribi gaa Yokadouma.
  • Ndị Mpopó (Mbombo) bi n'ebe ọdịda anyanwụ na n'ebe ndịda nke isi obodo Yokadouma.
  • Ndị Bijugi (Bidjouki) bi n'ebe ọwụwa anyanwụ nke isi obodo Yokadouma.
  • Ndị Kunabeeb (Konabembé) bi n'ebe ndịda nke isi obodo Yokadouma.

Na obodo Moloundou, e nwere Mpomam (Boman) n'ebe ugwu, Esál (Essel) n'akụkụ ọwụwa anyanwụ n'akụkụ Osimiri Ngogo, na Kunabeeb n'ebe ọdịda anyanwụ n'okpuru Osimiri Dja. Gọọmentị ime obodo [1]-agbagwoju aha "Bangantou" anya mgbe ụfọdụ na ndị na-asụ Mpo Bageto (na obodo Mbang) yana ndị na-ekwu Ubangịa Bangandu bi n'ebe ugwu Moloundou.

[1] na-eme atụmatụ na ndị Mpo na-asụ asụsụ 45,000.

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

Gọọmentị ime obodo -agbagwoju aha "Bangantou" anya mgbe ụfọdụ na ndị na-asụ Mpo Bageto (na obodo Mbang) yana ndị na-ekwu Ubangịa Bangandu bi n'ebe ugwu

  1. 1.0 1.1 1.2 1.3 1.4 1.5 (2012) in Binam Bikoi: Atlas linguistique du Cameroun (ALCAM), Atlas linguistique de l'Afrique centrale (ALAC) (in fr). Yaoundé: CERDOTOLA. ISBN 9789956796069. Binam Bikoi, Charles, ed. (2012). Atlas linguistique du Cameroun (ALCAM) [Linguistic Atlas of Cameroon]. Atlas linguistique de l'Afrique centrale (ALAC) (in French). Vol. 1: Inventaire des langues. Yaoundé: CERDOTOLA. ISBN 9789956796069. Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; name "ALCAM2012" defined multiple times with different content