Asụsụ Polci

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Asụsụ Polci
asụsụ, modern language
obere ụdị nkeAsụsụ ndịda Bauchi Dezie
mba/obodoNaijiria Dezie
ụmụ amaala kaȮra Bawuchi, Federal Capital Territory (Nigeria) Dezie
Ọkwa asụsụ UNESCO3 definitely endangered Dezie
Ọkwa asụsụ Ethnologue6a Vigorous Dezie

 

Polci (Pəlci, Posə) bụ asụsụ Afro-Asiatic nke Bauchi State, Nigeria. Ọ bụ akụkụ nke ụyọkọ Barawa, nke bụ akụkụ nke ezinụlọ asụsụ West Chadic.

Asụsụ[dezie | dezie ebe o si]

Asụsụ Polci bụ otu n'ime ụyọkọ asụsụ isii nke mpaghara Zaar nke alaka Barawa nke asụsụ Chadic. [1] Polci [2] Zul, Baram (Mbaram), Dir, Buli, Nyamzak/Langas, na Polci n'onwe ya.

Otu olumb a na-akpọ Luri nwere ike ịbụ olumba Polci, mana ọ bụghị ihe akaebe nke ọma.

Site na ozi a, K. Shimizu malitere na 1974 iji depụta asụsụ ndị dị na Southern Bauchi Group, iji nyochaa nkesa ala ha, na iji data asụsụ dị mma iji nweta nkewa. Nnyocha ahụ, nke e bipụtara na 1978 ma kpọọ ya Akụkọ nyocha nke South Bauchi Group of Chadic Languages bịara na nkwubi okwu na ọ bụghị asụsụ niile edepụtara n'okpuru olumba nke South Bauch Group nọ n'ebe ahụ ma wepụta nkewa ọhụrụ. Nke bụkwa ọrụ nke aha obere ìgwè Barawa sitere na ya, nke a chọpụtara na ọ bụ okwu a na-eji n'ógbè a iji gosipụta ndị na-asụ asụsụ a. Ọtụtụ n'ime nnyocha ndị e mere na asụsụ Barawa, ụyọkọ Polci, na Polci n'onwe ya na-eji nyocha a dị ka ihe dị mkpa.

N'afọ 1999, Ronald Cosper bipụtara akwụkwọ ọkọwa okwu Barawa: Ndepụta okwu nke asụsụ asatọ South Bauchi (West Chadic): Boghom, Buli, Dott, Geji, Jimi, Polci, Sayanci na Zul. O weere ọtụtụ n'ime asụsụ ndị ahụ dị n'ihe ize ndụ ma chọpụta na ọtụtụ ndị na-asụ nke ọ bụla n'ime ndị a na-asukwa asụsụ abụọ na Hausa, nke nwere ike inwe mmetụta na okwu na ụtọ asụsụ ha. Akwụkwọ ahụ nwere okwu 852 sitere n'asụsụ Barawa dị iche iche. A na-ahazi okwu ndị ahụ dabere na ụdị okwu na syntactic. [3] na-esochi adjectives, nọmba, nnọchiaha, prepositions, conjunctions na ọtụtụ ụdị ngwaa. Otú dị, ọrụ Cosper nwere nkwarụ siri ike.

Kemgbe ahụ, Bernard Caron, onye otu ngalaba na French National Centre for Scientific Research, LLACAN, duziri ọtụtụ nyocha na asụsụ South Bauchi West (B.3). Nnyocha Caron lekwasịrị anya na South Bauchi West na Polci cluster languages karịsịa. Ọtụtụ n'ime akwụkwọ ya dị n'ịntanetị ma gụnye isiokwu ndị dị ka nhazi asụsụ, usoro syntactic dị ka ọnọdụ, na klas aha dị ka usoro nnọchiaha na nọmba.

Ọmụmụ ụdaolu[dezie | dezie ebe o si]

Mkpụrụ okwu[dezie | dezie ebe o si]

Polci nwere ụdaume ụdaume [3].

/ɓ/ na /ɗ/ bụ ụdaume implosive, nke a na-ahụkarị n'asụsụ ndịda Sahara Africa.

Tebụl 1: Mkpụrụ okwu Polci
Akpụkpọ ahụ Alveolar Palatal Velar
Ụgbọ imi m n ŋ
Plosive Nri ᵐb ⁿd ᵑɡ
ala dị larịị p b t d k ɡọ
implosive ɓ ka
Africate t͡s d͡z t͡ʃ d͡ʒ
Ihe na-esiri ike Nri (ɱv) ⁿz ⁿʒ
ala dị larịị f v s z ʃ ʒ (x) ɣ
n'akụkụ ɬ Ọdịdị
Ihe atụ w l j
Rhotic r

Mkpụrụedemede[dezie | dezie ebe o si]

Polci nwere àgwà ụdaume isii, [3] nke a pụrụ ịkpọpụta dị mkpirikpi ma ọ bụ ogologo.

Mkpụrụedemede dị mkpirikpi: /a/, /e/, /i/, /o/, /ə/, and /u/

Mkpụrụedemede ogologo: /aː/, /eː/, /iː/, /oː/, /əː/, and /uː/

Table 2: Polci Vowels
short long
front central back front central back
close Àtụ:IPAlink Àtụ:IPAlink
mid Àtụ:IPAlink Àtụ:IPAlink Àtụ:IPAlink əː
open Àtụ:IPAlink

Ụda ụda[dezie | dezie ebe o si]

Polci bụ asụsụ nwere ụda atọ: Low = à; Mid = a; High = á.[4]

Aha[dezie | dezie ebe o si]

Ịdị ọtụtụ[dezie | dezie ebe o si]

Polci, ebe ọ bụ asụsụ South Bauchi West, enweghị ụdị ụtọ asụsụ ma ọ bụ klas aha ma dị ka iwu, aha ole na ole na-emepụta ọtụtụ (morpho-lexical plural). A na-egosipụta ọnụọgụ dị n'ime NP (okwu aha) site na ndị na-agbanwe aha. Enweghị nkwekọrịta n'etiti ngwaa na arụmụka ya. Otú [5] dị, otutu na-apụta na ngwaa ahịrịokwu n'ebe abụọ: (i) mmepụta nke imperatives (ii) okwu sitere na ihe a na-akpọ pluractionals.

Aha nnọchiaha[dezie | dezie ebe o si]

Tebụl 3: Polci Independent Pronouns[5]
otu ọtụtụ
Onye nke mbụ Mmiri Nke a bụ eziokwu
Onye nke abụọ Nke a
Onye nke atọ gị wún

Ọnụ ọgụgụ[dezie | dezie ebe o si]

Polci has a decimal numeral system.

Tebụl 4: Usoro nọmba Polci[6]
1. nɨ́m 21. zì eriri ɬiyè ma ọ bụ nɨ̀m
2. rǒp 22.
3. miyèn 23.
4. wupsɨ̀ 24. zì eriri ɬiyè ma ọ bụ wupsɨ̀
5. O nwere ike ịbụ onye 25. Isi eriri ɬiyè ni nə̀mtəm
6. Ụgbọelu 26.
7. wusɨ̀rmìyen 27.
8. wɨsɨpsɨ̀ 28.
9. natoropsɨ̀ 29.
10. zup 30. Ziz miyèn
11. zup ɬiyè nɨ̀m 40. Zịli wupsɨ̀
12. zup ɬiyè ròp 50. Ezigbo ihe
13. zup ɬiyè miyèn 60. A na-eji agba gburugburu
14. zup ɬiyè wupsɨ̀ 70. Zizúzɨ̀rmìyen
15. zup ɬiyè nə̀mtəm 80. Ziz wɨsɨ̀
16. zup ɬiyè Airbuse 90. Zịị na-eri anụ
17. zup ɬiyè wusɨ̀rmìyen 100. Ziz zup
18. zup ɬiyè wɨsɨ̀ 200.
19. zup ɬiyè nətopsi 1000.
20. Ụdọ zì 2000.

Nchịkọta okwu[dezie | dezie ebe o si]

Ọnọdụ[dezie | dezie ebe o si]

A na-ewere Ọnọdụ n'ozuzu ka ha na isiokwu na-ekerịta usoro ha. Otú ọ dị, n'asụsụ Chadic South Bauchi West, dị ka Polci, ọnọdụ na-ekerịta usoro ha na-elekwasị anya, ọ bụghị isiokwu. Na Polci kpọmkwem, ihe ndị a na-elekwasị anya na ahịrịokwu ndị nwere ọnọdụ na-apụta na mpụga aka ekpe nke akara ngosi copula /kʹn/ 'ọ bụ'. ].[7]

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

Polci, ebe ọ bụ asụsụ South Bauchi West, enweghị ụdị ụtọ asụsụ ma ọ bụ klas aha ma dị ka iwu, aha ole na ole na-emepụta ọtụtụ (morpho-lexical plural). A na-egosipụta ọnụọgụ dị n'ime NP (okwu aha) site na ndị na-agbanwe aha. Enweghị nkwekọrịta n'etiti ngwaa na arụmụka ya. Otú dị, otutu na-apụta na ngwaa

  1. Blench (2019). An Atlas of Nigerian Languages, 4th, Cambridge: Kay Williamson Educational Foundation. 
  2. Blench, 2006.
  3. 3.0 3.1 3.2 Cosper, R. 1999: Barawa lexicon: A wordlist of eight South Bauchi (West Chadic) languages: Boghom, Buli, Dott, Geji, Jimi, Polci, Sayanci and Zul.
  4. Caron, B. 2005: Polci languages..
  5. 5.0 5.1 Caron, B. 2011: Number in South-Bauchi-West Languages..
  6. Kraft, 2007.
  7. Caron, B. 206: Condition, topic and focus in African languages: why conditionals are not topics.

Ịgụ ihe ọzọ[dezie | dezie ebe o si]

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]

Àtụ:Languages of NigeriaÀtụ:West Chadic languages