Asụsụ Zialo

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

Zialo
Ziolo
A mụrụ ya  Guinea
Ndị na-asụ asụsụ ala
25,000 (2010)[1] 
Niger-Congo
Koodu asụsụ
ISO 639-3 zil
Glottolog zial1235
ELP Zialo

Zialo (onwe-nkọwa Ziolo) bụ asụsụ Ndị Zialo na-asụ na Guinea.

Asụsụ Zialo nke sitere na Southwestern nke alaka Mande nke ezinụlọ asụsụ Niger-Congo bụ nke ihe dị ka mmadụ 25,000 bi na mpaghara Macenta na ndịda ọwụwa anyanwụ Guinea na-asụ. Mpaghara Zialo na-ekpuchi ihe karịrị obodo 50 (gụnyere etiti abụọ nke subprefectures). Ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ otu ụzọ n'ụzọ atọ nke ndị Zialo niile bi ugbu a n'obodo Macenta na Guéckédou dị nso, yana n'obodo Conakry. Asụsụ Zialo enweghị usoro edemede nke ya; ndị mmadụ na-eji French na akwụkwọ niile.

A matara Zialo dị ka asụsụ dị iche ma mụọ ya site n'aka onye ọkà mmụta asụsụ nke Moscow bụ Kirill Babaev , onye otu Russian Linguistic Expedition to Guinea, na Jenụwarị-Febụwarị 2010. Tupu nke ahụ, a na-ewere Zialo dị ka olumba dịpụrụ adịpụ nke asụsụ Loma, Otú ọ dị, a chọpụtara nnukwu ọdịiche n'etiti ha abụọ. Olu na ụdaolu nke Zialo yiri Loma, mana akwụkwọ ọkọwa okwu na usoro ọdịdị nke Zialo dị nso na nke Bandi na Mende. A na-eji ụdaume na ụdaume imi eme ihe nke ukwuu, usoro sara mbara nke mgbanwe ụdaume mbụ, ọnụ ọgụgụ dị ukwuu nke nhazi okwu nke oge na akụkụ, na ihe karịrị usoro 15 nke nnọchiaha onwe onye. Ndị na-asụ Zialo na-akpọ aha asụsụ ise dị mkpa nke asụsụ ahụ: Bayawa, Wolo-Ziolo, Woyjawa, Kelighigo na Lawolozu, nke ikpeazụ yiri ka ọ bụ nke kachasị kpọmkwem.

O yikarịrị ka ndị Zialo si n'ebe ndịda bịa ebe ha dị ugbu a, mpaghara Liberia nke oge a, dịka akụkọ ifo ha gosiri. N'oge ndị a, ihe ka ọtụtụ n'ime ndị Zialo bụ Ndị Kraịst; e nwekwara ìgwè ndị Alakụba na ndị mmụọ.

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

ụdaume mbụ, ọnụ ọgụgụ dị ukwuu nke nhazi okwu nke oge na akụkụ, na ihe karịrị usoro 15 nke nnọchiaha onwe onye

  1. Zialo at Ethnologue (18th ed., 2015) (subscription required)

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]

Àtụ:Languages of GuineaÀtụ:Mande languages