Asụsụ ehihie

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Oge ehihie
N'oge ehihie
A mụrụ ya  Senegal
Ógbè Thiès
Agbụrụ N'oge ehihie
Ndị na-asụ asụsụ ala
33,000 (2007)[1] 
Ọnọdụ gọọmentị
Asụsụ gọọmentị na 
 Senegal
Koodu asụsụ
ISO 639-3 snf
Glottolog noon1242
ELP Oge ehihie

Noon (Non, None, Serer-Noon, Serer -Non) bụ Asụsụ Cangin nke Senegal nke a na-asụ na mpaghara Thiès (14°47'0"N / 16°55'0"W). [2] nwere ọnụ ọgụgụ ndị na- 10,000 [3] - 50,000 [4] n'ụwa niile, na-eme ka asụsụ a bụrụ ihe na-adịghị ike. Ethnologue [1]-akọ na ọ bụ 84% cognate (na 68% comprensible) na Lehar, n'ụzọ bụ isi a dị iche iche dialect, na 68% cognate na ndị ọzọ Cangin asụsụ.

Ndị Noon na-akọwa onwe ha dị ka ndị Serer. Otú ọ dị, asụsụ ha, nke a na-akpọkarị Serer-Noon na echiche na ọ bụ olumba Serer, enweghị njikọ chiri anya na asụsụ bụ isi nke ndị Serer, Serer-Sine.

Ọnọdụ[dezie | dezie ebe o si]

[1] ka ọtụtụ asụsụ obodo na Senegal, a na-amata asụsụ Noon dị ka otu n'ime asụsụ mba nke mba ahụ.

Orthography[dezie | dezie ebe o si]

A tụpụtara Mkpụrụ akwụkwọ Latịn maka Noon na 2001 ma gọọmentị Senegal nabatara ya na 2005. Mkpụrụ akwụkwọ ahụ nwere mkpụrụedemede [5], dị ka edepụtara n'okpuru ebe a.

Mkpụrụ akwụkwọ nke mkpụrụ akwụkwọ
A Aa B Ọ bụ ihe efu C D Ɗ E Ee Ọ bụ Ugboro ole na ole Mụ onwe onye Gị onwe gị F G H M Nke a Í Nke a J K L M
a aa b ɓ c d ka na ee bụ bụ ë ihe na-esi ísì ụtọ f g h i nke abụọ ya ya bụ j k l m
Mb N Ñ Ŋ Nd Ñj Ŋg O Oo Ó Óo P R S T U Uu U Uwu W Y Ọ bụ n'ihi na ọ bụ n'oge ahụ ka a na-eme ʼ
mb n ñ ŋ nd ñj Gọsi o oo ó Mmanụ p r s t u uu U Uwu w na Nwa ʼ

Isiokwu Ndị A Na-ekwukarị[dezie | dezie ebe o si]

A na-agbakọta isiokwu ndị doro anya -ii, -um na -aa, na njikọ ya na akara klas, na aha ma ọ bụ ebe na-egosi.

Ihe atụ:

hal halii 'ọnụ ụzọ (ebe a) '

oomaa oomaanaa 'nwatakịrị (ebe a) '

kowkaa 'nwatakịrị (ebe a) '

pe' pe'faa 'nwa ewu (ebe a) '

misoo' misoorum 'ihe mkpuchi isi (n'akụkụ gị) '

'Bongo' (ebe a) '

Tụkwasị na nke a, a na-agbakwunye isiokwu ndị doro anya na adjectives n'otu ụzọ ahụ a na-ejikọta aha na Noon.

Ihe atụ:

túuyaa wi'aswaa 'ọnụ ụlọ ọhụrụ (ebe a) '

kaanfii fimo'tafii 'ụlọ mara mma (ebe a) '

tediktaa tihoo'tataa 'osisi buru ibu (ebe a) '

Akụkụ Ndị Dị n'okpuru[dezie | dezie ebe o si]

Na Noon, nsonaazụ - (n) aa na-egosi nke ahịrịokwu dị ala na -ɗa na-egosi na ahịrịokwu nke dị ala. Ihe kpatara imeso -ịdị="517" href="./Morpheme" id="mwArI" rel="mw:WikiLink" title="Morpheme">morphemes ndị a dị ka nsonaazụ bụ n'ihi mgbanwe morphophonological na '- (n) aa, na ọrụ ụtọ asụsụ ha na okwu maka - (n" aa na -ɗa. Ntinye ụdaume imi n'ime okwu a na-etinye na njedebe nke aro na-egosi na morpheme bụ okwu phonological na okwu ọ na-esote. Anyị na-ahụkwa ụdaume Glottalized na ụfọdụ ụdaume imi na-agbanwe na ahịrịokwu ndị dị n'okpuru. -ịdị abụọ - (n) aa na -ɗa nwere nkọwa ụtọ asụsụ karịa nkọwa okwu dịka ha na-egosi okwu ahụ dum, na-akọwa ọrụ ya na ahịrịokwu ahụ.

N'ihi ya, n'ihi ya. 'Anyị ga-eri nri, mgbe ị bịara' (nke e dere n'ụdị: 'Mgbe ị bịara, anyị ga-eri.')

Ọ bụ ebe ọkụ na-ekpo ọkụ, ọ bụ ebe dị. 'Ọ bụrụ na ị hụ nwa ya nwoke, gwa ya ka ọ bịa. '

Otú ọ -ịdị, n'adịghị ka -ɗa, nke bụ morpheme na-egosi aro, enwere adverb ɗa nke nwere ike ịsụgharị 'naanị' ma ọ bụ 'dị ka nke a / nke ahụ'. Ị nwere ike ịhụ ọdịiche dị n'etiti ụdị abụọ ahụ, ebe ọ bụ na adverb na-ekewa mgbe niile, ebe ọ na-ebu ihe ọ pụtara n'onwe ya.

Ihe Nlereanya:

Maŋgoocaa ñamsi ɗa 'A na-eri mango naanị ya'

Akụkụ Ajụjụ[dezie | dezie ebe o si]

N'ime ehihie, a na-eji nsonaazụ - (n) e egosi ahịrịokwu ajụjụ n'ozuzu.

Ihe atụ:

Fu hay kihay kuwise? 'Ị na-abịa echi? '

Fu hotin kowkiigoone? 'Ị hụla nwa m? '

Maka ahịrịokwu ajụjụ ọzọ, a na-eji nsonaazụ - (n) oo.

Ihe atụ:

Fu waa' ki'an musúnoo miis? 'Ị ga-amasị gị ka ị ṅụọ mmiri ma ọ bụ mmiri ara ehi? ' (e dere ya n'ụdị: 'Ị ga-achọ ịṅụ mmiri ma ọ bụ mmiri ara ehi?'

Ọ bụ n'ihi na ọ bụ n'oge a ka a ga-eji ya mee ihe? 'Ị nọ n'èzí ma ọ bụ n'ime? '

Ihe Nlereanya:

Bañóo! sụgharịrị ka, 'Hell!'

Usoro ọnụọgụ[dezie | dezie ebe o si]

Noon nwere Usoro quinary-decimal. Ụdị ọzọ maka 'otu', wɪtnɔː, na-eji naanị na usoro ịgụta ọnụ. [6]'ezie, ọ bụ ihe a na-ahụkarị maka Noon iji Wolof ma ọ bụ French dị ọcha mgbe ọ na-agụta n'elu ọnụ ọgụgụ site na 100 gaa n'ihu.

1. ˈwiːnɔ: / ˈwitnɔː * 21. daːŋkah kanak na ˈwiːnɔ:
2. 'Kaị 22. daːŋkah kanak na ˈkanak
3. 'kaːhaj 23. daːŋkah kanak na ˈkaːhaj
4. ˈnɪkɪːs 24. daːŋkah kanak na ˈnɪkɪːs
5. __ibo____ibo__ 'Jətuːs 25. daŋːkah kanak na ˈjətuːs
6. jɪtˈnɪːnɔː (5 + 1) 26. daːŋkah kanak na jɪtˈnɪːnɔ
7. jɪtnaˈkanak (5 + 2) 27. daːŋkah kanak na jɪtnaˈkanak
8. jɪtnaˈkaːhaj (5 + 3) 28. daːŋkah kanak na jɪtnaˈkaːhaj
9. jɪtnaˈnɪkɪːs (5 + 4) 29. daːŋkah kanak na jɪtnaˈnɪkɪːs
10. 'daːŋkah 30. daːŋkah ˈkaːhaj
11. daːŋkah na ˈwiːnɔ: 40. daːŋkah ˈnɪkɪːs
12. daːŋkah na 'kanak 50. daːŋkah 'jətu's
13. daːŋkah na ˈkaːhaj 60. daːŋkah jɪtˈnɪːnɔ
14. daːŋkah na ˈnɪkɪːs 70. daːŋkah jɪtnaˈkanak
15. daːŋkah na ˈjətuːs 80. daːŋkah jɪtnaˈkaːhaj
16. daːŋkah na jɪtˈnɪːnɔ 90. daːŋkah jɪtnaˈnɪkɪːs
17. daːŋkah na jɪtnaˈkanak 100. ˈteːmeːʔ < Wolof
18. daːŋkah na jɪtnaˈkaːhaj 200. tɛːmɛːʔ ˈkanak
19. daːŋkah na jɪtnaˈnɪkɪːs 1000. ˈɟuńnːi < Wolof
20. daːŋkah 'kanak 2000. 'ɟuːi 'kanak

Ihe edeturu[dezie | dezie ebe o si]

Obolo bụ aha ụmụ amaala nke obodo dị n'ebe ọwụwa anyanwụ Delta nke Osimiri Niger, nke a maara nke ọma dị ka Andoni (mmaliteObolo bụ aha ụmụ amaala nke obodo dị n'ebe ọwụwa anyanwụ Delta nke Osimiri Niger, nke a maara nke ọma dị ka Andoni (mmalite

  1. 1.0 1.1 1.2 Noon at Ethnologue (25th ed., 2022) Closed access icon
  2. Did you know Noon is vulnerable?. Endangered Languages. Retrieved on 2016-05-03.
  3. UNESCO Atlas of the World's Languages in danger. www.unesco.org. Retrieved on 2016-05-03.
  4. A survey of language death in Africa. www.msu.edu. Retrieved on 2016-05-03.
  5. Guide d'orthographe de la langue Noon. SIL International (2013-01-29). Retrieved on 2016-05-03.
  6. Noon. mpi-lingweb.shh.mpg.de. Archived from the original on 2019-12-11. Retrieved on 2016-05-04.

Àtụ:Languages of SenegalÀtụ:Atlantic languages