Bambassi language

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Bambassi
Mao of Didessa
Spoken in: Ethiopia
Total speakers: 2,300
Language family: Tafrusyawit
 Omotic
  Mao
   Bambassi
Language codes
ISO 639-1: none
ISO 639-2:
ISO 639-3:

Bambassi (aha ala: Màwés Aasʼè) bụ asụsụ Omotic Afroasiatic a na-asụ na Etiopia gburugburu obodo Bambasi na Didessa na mpaghara ọwụwa anyanwụ nke Asosa na mpaghara Benishangul-Gumuz .[1] Otu asụsụ nne na nna bụ otu East Mao. Aha ndị ọzọ maka asụsụ ahụ bụ Bambeshi, Siggoyo, Amam, Fadiro, Northern Mao, Didessa na Kere.

A maghị ozi kachasị ugbu a banyere ọnụ ọgụgụ ndị na-asụ Bambassi, dịka ọnụ ọgụgụ 2007 jikọtara asụsụ Mao ọnụ, n'agbanyeghị obere ọdịdị okwu. E depụtara ndị na-ekwu asụsụ nne 33,683 nke Maogna (na-ekpuchi Bambassi, Hozo na Seze).[2]

Ihe yiri ya[dezie | dezie ebe o si]

Bambassi nwere myirịta okwu okwu 31% na asụsụ Omotic ndị ọzọ.

Ọmụmụ ụdaolu[dezie | dezie ebe o si]

Bambassi nwere ụdaume ise: /a, e, i, o, u/. Udaume ndị a ogologo ogologo, na Bambassi nwere iche ogologo ụdaume.


Mkpụrụ okwu
Akụkụ abụọ Alveolar Postalveolar Velar Ọkụ
ala dị larịị <small id="mwNw">ejective</small> ala dị larịị <small id="mwPA">ejective</small> ala dị larịị <small id="mwQQ">ejective</small>
Kwụsị enweghị olu p t k kʼʼ
<small id="mwUg">kwuru okwu</small> b d g
Africate t͡sʼ (t͡ʃ)
Ihe na-esiri ike enweghị olu s ʃ h
<small id="mwdg">kwuru okwu</small> z
Ụgbọ imi m n ŋ
Ihe atụ l j w
Flap ɾ

Orthography[dezie | dezie ebe o si]

Mkpụrụedemede na ụdaolu[dezie | dezie ebe o si]

  • a - [a]
  • aa - [aː]
  • e - [e]
  • ee - [eː]
  • m - [i]
  • ii - [iː]
  • o - [ma ọ bụ]
  • oo - [oː]
  • u - [u]
  • uu - [uː]
  • á - ụda dị elu
  • a - ụda dị n'etiti
  • à - ụda dị ala

Mkpụrụ okwu[dezie | dezie ebe o si]

  • b - [b]
  • c' - [t͡s']
  • ch - [t͡ʃ]
  • d - [d]
  • g - [g]
  • h - [h]
  • k - [k]
  • k' - [k']
  • l - [l]
  • m - [m]
  • n - [n]
  • ng - [ŋ]
  • p - [p/f/o]
  • p' - [p']
  • r - [ɾ]
  • s - [s]
  • sh - [ʃ]
  • t - [t]
  • t' - [t']
  • w - [w]
  • y - [j]
  • z - [z]

Ihe edeturu[dezie | dezie ebe o si]

  1. Güldemann (2018). "Historical linguistics and genealogical language classification in Africa", in Güldemann: The Languages and Linguistics of Africa, The World of Linguistics series. Berlin: De Gruyter Mouton, 58–444. DOI:10.1515/9783110421668-002. ISBN 978-3-11-042606-9. 
  2. Ethiopia 2007 Census

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

Àtụ:Languages of Ethiopia