Beatrice Aboyade

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Beatrice Aboyade
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịNaijiria Dezie
Aha enyereBeatrice Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya24 Ọgọọst 1935 Dezie
Ebe ọmụmụIjebu Ode Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya3 Maachị 2023 Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee, Ndi Yoruba Dezie
Asụsụ ọ na-edeBekee Dezie
Ọrụ ọ na-arụacademic, librarian Dezie
ụdị ọrụ yalibrarianship Dezie
onye were ọrụMahadum nke Ibadan Dezie
Ọkwá o jihead of department Dezie
ebe agụmakwụkwọUniversity of Michigan, Mahadum nke Ibadan, University of London Dezie
ogo mmụtaDoctor of Philosophy, professor Dezie
Ebe ọrụIbadan Dezie
okpukpere chi/echiche ụwaEfefe Kraịst Dezie
Onye òtù nkeNigerian Library Association, Association of Women Librarians in Nigeria Dezie

Beatrice Aboyade (amụrụ ya na onwa Ọgọst 24 1935), [1] bụ onye ọdee akwụkwọ Naịjirịa na onye prọfesọ lara ezumike nka na ọmụmụ ọba akwụkwọ na Mahadum Ibadan . World Encyclopedia of Library and Information Services kọwara dị ka onye ọsụ ụzọ na Ọbá akwụkwọ na Nigeria. Aboyade rụrụ ọrụ na mahadum nke Ibadan na mahadum nke Ile-Ife Library. [2] [3]

Ndụ mmalite na agụmakwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

Aboyade gụrụ akwụkwọ praịmarị na Christ's Church Primary School, Porogun, Ijebu Ode . Ọ gara Queen's College, Lagos, maka ụlọ akwụkwọ sekọndiri n'etiti 1948 na 1951. N'agbata 1952 na 1953, ọ gụchara ụlọ akwụkwọ sekọndirị na Queen's College, Ede. O nwetara akara ugo mmụta mbụ ya na bekee na mahadum nke Ibadan na 1960, wee nweta ogo ọzọ na Mahadum Michigan na 1964. N'afọ 1970, ọ gụsịrị akwụkwọ na doctorate na mahadum nke Ibadan. Ọ lụrụ Prof. Ojetunji Aboyade, prọfesọ nke akụnụba, site na 1961 ruo mgbe ọ nwụrụ na 1994. [4]

Aka ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

Aboyade aghọghị onye na- agụ akwụkwọ ozugbo, kama ọ nọrọ obere oge na Nigerian Broadcasting Corporation tupu ọ banye n'ọbá akwụkwọ mahadum nke Ibadan dị ka onye enyemaka onye na-agụ akwụkwọ na 1962. N'oge na-adịghị anya, ọ malitere ọkwa ọhụrụ dị ka onye isi katalọgụ na Mahadum Ife na 1965. Afọ atọ ka e mesịrị, ọ laghachiri na mahadum nke Ibadan ka ọ duru ọrụ Reader ha. Na 1972 ọ malitere ịkụzi ebe ahụ mgbe ọ ghọrọ onye nkuzi mahadum na ngalaba sayensị ọbá akwụkwọ.[1]

N'afọ 1978, e buliri ya site na onye nkuzi ukwu mgbe e mere ya onye prọfesọ nke ọmụmụ ọba akwụkwọ na Uni Ibadan, [1] ma bụrụ onye isi ngalaba nke Ọbá akwụkwọ, nweta na Ọmụmụ Ozi na mahadum. [4] Ọ na-elekọtakwa Rural Development Information System (RUDIS), bụ nke mere ka ndị obodo Afrịka nweta ozi. [2] Ọrụ ya na RUDIS kpughere na ọba akwụkwọ ime obodo Naijiria na-arụ ọrụ chọrọ. E jiri akwụkwọ ọbá akwụkwọ ahụ gosi ka esi emeziwanye ihe ndị dị ka okporo ụzọ, ọkụ eletrik, ego na mmiri pọpụpụ. Ndị na-agụ akwụkwọ ga-achọpụta maka ohere ọrụ na-abụghị mpaghara yana ozi gbasara fatịlaịza na ohere ịzụ ahịa. [1]

Edensibịịa[dezie | dezie ebe o si]

  1. 1.0 1.1 1.2 1.3 Robert (1993). World Encyclopedia of Library and Information Services, 3, America: America Library Association. ISBN 0838906095. Retrieved on 8 February 2019. 
  2. 2.0 2.1 Wedgeworth (1993). World Encyclopedia of Library and Information Services. Chicago: American Library Association, 1. ISBN 9780838906095. 
  3. (1990) Nigerian Women Annual: Who's Who. Benin City: Gito & Associates, 15. 
  4. 4.0 4.1 ABOYADE, Prof. (Mrs.) Beatrice Olabimpe. Biographical Legacy and Research Foundation.