Catherine Obianuju Acholonu
| Ụdịekere | nwanyị |
|---|---|
| Mba o sị | Naijiria |
| Aha enyere | Catherine, Obianuju |
| Aha ezinụlọ ya | Acholonu |
| Ụbọchị ọmụmụ ya | 26 Ọktoba 1951 |
| Ebe ọmụmụ | orlu |
| Ụbọchị ọnwụ ya | 18 Maachị 2014 |
| Ebe ọ nwụrụ | steeti imo |
| Ụdị ọnwụ | eke na-akpata |
| Ihe kpatara ọnwụ | kidney failure |
| Asụsụ obodo | Asụ̀sụ̀ Ìgbò |
| Asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye aka | English, Nigerian Pidgin |
| Ọrụ ọ na-arụ | odee akwụkwọ, researcher, university teacher, odee uri, onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị |
| Ụdị ọrụ ya | Ábu |
| Ebe agụmakwụkwọ | Heinrich-Heine-Universität Düsseldorf |
| Nnọchiaha nkeonwe | L484 |
Catherine Obianuju Acholonu (26 October 1951 - 18 March 2014) bụ odeakwụkwọ si Naịjirịa. Onye nchọpụta na onye nkụzi na-akụzi banyere Ọdịbendị na Ịzụ Ụmụaka n'Africa.[1] O bu onye ndụmọdụ pụrục iche na onyeisioche mbụ onyeisiala gara aga Olusegun Obasanjo họpụtara ịhụ maka nka na omenala, na onye otu ntọala jikọrọ ndị odeakwụkwọ nke Naịjịrịa (ANA).[2][3]
Ndụ
[dezie | dezie ebe o si]Catherine Acholonu a mụrụ n'Orlu na ezinụlọ Chief Lazarus Olumba.[4][5] Ọ gara ụlọ akwụkwọ sekọndrị n'Orlu tupu ọ bụru nwanyị mbụ nke Africa nwetara akara ugo mmụta (1977) na PhD (1987) site na Mahadum Düsseldorf, Germany. Ọ na-akụzi n'Alvan Ikoku College of Education Owerri, malite n'afọ 1978.[6]
Acholonu e deela akwụkwọ iri na isii, ọtụtụ n'ime ha ka e ji arụ ọrụ n'ụlọ akwụkwọ sekọndrị na Mahadum Naịjịrịa na ngalaba African Studies na USA na Europe.[4][5][6] Ọrụ ya na ọrụ ya nwere nkwado na nkwado nke United States Information Service (USIS), British Council, the Rockefeller Foundation na n'afọ 1989, a kpọrọ ya ka ọ gaa ịga ụlọ akwụkwọ na USA, na-ekwuputa ọrụ ya n'okpuru United States Visitor's Program. Na 1990 Catherine Acholonu ji nkwenye nke Fulbright Scholar na Gọọmentị United States na-enye ya onyinye, nke ọ na-akụzi na kọleji anọ nke Consortium Westchester maka ọmụmụ mba ụwa, NY, USA.[4][5]
Edensibia
[dezie | dezie ebe o si]- ↑ Marie Umeh (2011-12-08). "Acholonu, Catherine Obianuju" (in en). African American Studies Center. DOI:10.1093/acref/9780195301731.013.48143.
- ↑ akintayo eribake (2014-03-18). Celebrated scholar, Acholonu dies at 63 (en-GB). Vanguard News. Retrieved on 2026-06-07.
- ↑ Prof Catherine Obianuju Acholonu. faculty.ucr.edu. Retrieved on 2026-06-07.
- 1 2 3 Emmanuel Kwaku Akyeampong, Professor Henry Louis Gates Jr (2012-02-02). Dictionary of African Biography (in en). OUP USA. ISBN 978-0-19-538207-5.
- 1 2 3 Oyekan Owomoyela (2008-12-31). "The Columbia Guide to West African Literature in English Since 1945". DOI:10.7312/owom12686.
- 1 2 Jean-Jacques Muyembe (en). Office of the Special Adviser on Africa. Retrieved on 2026-06-07.