Cecilia Ogwal

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Cecilia Ogwal
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịUganda Dezie
Aha enyereCecilia, Barbara Dezie
aha ezinụlọ yaOgwal Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya12 Jụn 1946 Dezie
Ebe ọmụmụDokolo Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya18 Jenụwarị 2024 Dezie
Ebe ọ nwụrụNdia Dezie
Ụdị ọnwụeke na-akpata Dezie
ihe kpatara ọnwụọrịa kansa Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee Dezie
Ọrụ ọ na-arụOnye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, onye ọchụnta ego, management consultant Dezie
onye were ọrụHousing Finance Bank, Uganda Development Bank, Uganda People's Congress Dezie
Ọkwá o jiMember of the Parliament of Uganda, Member of the Parliament of Uganda Dezie
Mpaghara ntuli akaDokolo District Dezie
ebe agụmakwụkwọUniversity of Nairobi, Haggai Institute, University of East Africa, Uganda Management Institute Dezie
Ebe obibiKampala Dezie
oge ọrụ ya (mmalite)1970 Dezie
Oge ọrụ ya (njedebe)2024 Dezie
onye otu ndọrọ ndọrọ ọchịchịForum for Democratic Change Dezie

Cecilia Barbara Atim Ogwal (amụrụ na onwa 12 June na afọ 1946 - 18 Jenụwarị 2024) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Uganda, nwanyị ọchụnta ego na onye ndụmọdụ nchịkwa. Ọ bụ onye omeiwu maka Dokolo District Women's Constituency. Ọ bụ onye otu ndị omeiwu nke Uganda kemgbe na afọ 1996.[1]

Mmalite na agụmakwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Ogwal na Dokolo District, Northern Uganda, na onwa 12 June nke afọ I 1946. Ọ gara ụlọ akwụkwọ dị na Uganda. N'afọ 1967, mgbe ọ dị afọ iri abụọ na otu, a nabatara ya na Mahadum nke East Africa na Nairobi (nke a maara ugbu a dị ka Mahadum Nairobi) iji mụọ maka nzere Bachelor of Commerce. Ọ gụsịrị akwụkwọ na Mahadum Nairobi na afọ 1970. O nwekwara asambodo na Human Resources Management site na ihe a na-akpọ Institute of Public Administration, mana a maara ya ugbu a dị ka Uganda Management Institute. O nwere asambodo abụọ ọzọ; otu na Christian Based Values site na Haggai Institute, Singapore, na nke ọzọ na Public Private Partnership, site na Australia.[1][2]

Ọrụ aka ya[dezie | dezie ebe o si]

Site na 1979 ruo 1980, Ogwal rụrụ ọrụ na Uganda Embassy na Kenya, dị ka onye na-ahụ maka ndị gbara ọsọ ndụ na-alaghachi. Site na afọ 1980 ruo na afọ 1981, ọ rụrụ ọrụ dị ka onye njikwa ọrụ na Uganda Advisory Board of Trade. N'afọ 1982, ọ bụ otu n'ime ndị guzobere ụlọ akụ ego, na-arụ ọrụ n'ebe ahụ ruo n'afọ 1984. Ọ rụrụ ọrụ dị ka onye isi oche nke Uganda Development Bank, site na afọ 1981 ruo na afọ 1986.

Ọ banyere na ndọrọ ndọrọ ọchịchị Uganda, na-eje ozi dị ka onye na-anọchite anya odeakwụkwọ ukwu nke Uganda People's Congress (UPC) site na 1985 ruo 1992. N'afọ 1994, ọ bụ otu n'ime ndị omebe iwu nke dere ma kwupụta Iwu Iwu Ugandan nke 1995. Ọ nọgidere bụrụ onye ọrụ dị elu na pati ndọrọ ndọrọ ọchịchị UPC ruo n'afọ 2004. N'oge ntuli aka ndị omeiwu nke afọ 2006, Jimmy Akena, nwa onye guzobere UPC Milton Obote, tụfuru oche Lira Municipality ya. N'afọ 2011, Ogwal sonyere ma merie oche onye nnọchi anya ụmụ nwanyị maka mpaghara Dokolo nke e mepụtara ọhụrụ. N'oge a, ọ gbanwere òtù ndọrọ ndọrọ ọchịchị wee gbaa ọsọ dị ka onye otu Forum for Democratic Change.[1][2]

Ọrụ ndị omeiwu[dezie | dezie ebe o si]

Ogwal bụ nwanyị lụrụ di nke nwere ụmụ asaa na ọtụtụ ndị nkuchi.

N'afọ 1969, mgbe ọ dị afọ iri abụọ na atọ, ọ meriri asọmpi "Miss Uganda".[2] Ogwal bụ onye otu Kọmitii nke Physical Infrastructure nke na-ahụ maka nlekọta na ikpuchi ihe gbasara iwu metụtara ala, ụlọ, mmepe obodo, ọrụ na njem, na atụmatụ anụ ahụ.[3] Ọ bụkwa onye otu kọmitii mmefu ego.[4]

Hụkwa nka[dezie | dezie ebe o si]

  • Nzukọ omeiwu nke Uganda
  • Ógbè Dokolo

Ebesidee[dezie | dezie ebe o si]

  1. 1.0 1.1 1.2 POU (2011). Profile of Atim Ogwal Cecilia Barbara: Woman Representative for Dokolo District. Parliament of Uganda (POU). Archived from the original on 24 September 2015. Retrieved on 10 February 2015.
  2. 2.0 2.1 2.2 Magoba (15 September 2012). Ogwal: Beauty Queen Who Turned Into An Iron Lady. Archived from the original on 2 May 2019. Retrieved on 10 February 2015.
  3. Parliament of Uganda. www.parliament.go.ug. Archived from the original on 2021-04-27. Retrieved on 2021-04-18.
  4. Hon. Atim Ogwal Cecilia Barbara Cecilia (en-US). MPScan Uganda. Archived from the original on 2022-10-18. Retrieved on 2021-04-18.

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]