Christine Qunta

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Christine Qunta
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịSouth Africa, URL Dezie
Aha enyereChristine Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya1952 Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee Dezie
Ọrụ ọ na-arụodee uri, onye ọka iwu, Odee akwụkwọ Dezie
ebe agụmakwụkwọUniversity of New South Wales Dezie
nnọchiaha nkeonweL484 Dezie

Christine Douts Qunta (amụrụ 1952) [1] bụ onye odee South Africa, ọka iwu na onye ọchụnta ego. Ọ jerela ozi na bọọdụ dị iche iche nke ọha na nke onwe, na ọrụ ya n'akụkụ dị iche iche a kọwawo dị ka nke a na-ejikọta ya site n'ọchịchọ maka ọha mmadụ na-akwụwa aka ọtọ na nke nweere onwe ya. [2] Ọ bụ onye na-eme ihe ike na mgbochi ịkpa ókè agbụrụ Black Consciousness Movement (BCM) n'oge 1970 wee nọrọ afọ iri na asaa na ndọrọ ndọrọ ọchịchị, na-amụ ma na-eme iwu na Australia, Botswana na Zimbabwe, tupu ọ laghachi South Africa n'afọ 1993. [3]

Akụkọ ndụ[dezie | dezie ebe o si]

Afọ mbụ na mmemme[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Christine Qunta na Kimberley, South Africa n'afọ 1952. Mgbe ọ gụsịrị akwụkwọ agụmakwụkwọ ya na 1970, o tinyere onwe ya na ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-emegide ịkpa ókè agbụrụ. [1] Ọ bụ onye isi mpaghara nke South African Students' Organisation na Mgbakọ Ndị Ojii na Mahadum Western Cape na 1970s wee so na narị narị ụmụ akwụkwọ na-akwado ụmụ akwụkwọ hapụrụ agụmakwụkwọ ha n'oge ọpụpụ afọ 1973 iji rụkwuo ọrụ. ya na ndị mmadụ na-akpachi anya, [4] nke "na-achịkọta obodo ruo n'ókè nke na a manyere ọchịchị ịkpa ókè agbụrụ iwere onye isi osote onye isi ojii mbụ, Richard van der Ross." [5] Mgbe gọọmentị nwụchiri ya maka ịgba mbọ ya, ọ gbapụrụ na mba ahụ wee nye ya mgbapu na Botswana, [4] nọrọ na ndọrọ n'agha ruo afọ nke 1993.

Ọrụ iwu[dezie | dezie ebe o si]

Ọ gara n'ihu mụọ iwu n'Australia na Mahadum New South Wales, Sydney (BA, LLB, 1981), [6] mechara na-eme iwu na Australia, Botswana na Zimbabwe, tupu ọ laghachi South Africa n'afọ 1993 wee rụọ ọrụ. dị ka onye ndụmọdụ gbasara iwu maka Sanlam . N'afọ 1994 ọ gụsịrị akwụkwọ na Restructuring of Business Institute na International Development Law Institute na Rome, Italy . [6] Mpaghara nka ya bụ iwu ụlọ ọrụ na-elekwasị anya na iwu ụlọ ọrụ. [7]

N'afọ 1995 ọ malitere ụlọ ọrụ iwu nke ya ọkachamara na iwu ụlọ ọrụ, Qunta Incorporated, na CBD nke Cape Town bụ ụlọ ọrụ ojii mbụ mere ya. Ọ bụkwa onye isi na ụlọ ọrụ ahụ ruo afọ 2008 mgbe ọ hapụrụ ụlọ ọrụ ahụ ka ọ lekwasị anya na azụmahịa ndị ọzọ. [6] Ọ bụ osote onye isi oche nke ụlọ ọrụ mgbasa ozi South Africa ruo mgbe ọ gbara arụkwaghịm n'afọ 2009. [8]

Ọrụ edemede ya[dezie | dezie ebe o si]

Qunta malitere ibipụta ihe odide ya mgbe ọ nọ na mba ọzọ, gụnyere mkpokọta uri Hoyi Na! Azania: Poems of an African Struggle (1979) na Heroes & other Treasures (1990), yana edezi akwụkwọ akụkọ ifo na-abụghị akụkọ ifo Women in South Africa (1987). Ọ bụkwa onye edemede nke onye na-atụ egwu ime ihe ike: Ntuziaka vlanahụ maka ndị ọkachamara ojii (1995) na akwụkwọ ọhụrụ ya bụ Why We are Not a Nations: Essays on agbụrụ na mgbanwe na South Africa (2016). [9] [10] Qunta abụrụla onye na-ede akwụkwọ akụkọ, [5] [11] [12] na ọrụ ya apụtala n'ọtụtụ akwụkwọ, n'ime ha bụ anthology Daughters of Africa (1992).

N'afọ 2013, ọ malitere ụlọ ọrụ na-ebipụta akwụkwọ na-abụghị uru Seriti sa Sechaba (aha nke pụtara "nsọpụrụ nke mba") na-achọ "ibipụta akụkọ ifo na ndị na-abụghị akụkọ ifo nke ndị Black (African, Colored and Indian) na-ede akwụkwọ na-egosipụta ahụmahụ na omenala ndụ. n'ime ọtụtụ ndị mmadụ na South Africa", na bekee na asụsụ ụmụ amaala. [13]

Akwụkwọ akụkọ[dezie | dezie ebe o si]

  • Hoyi na! Azania: Abụ nke mgba Africa (Marimba Enterprises, 1979)
  • (Onye nchịkọta akụkọ) Ụmụ nwanyị nọ na South Africa ( Allison na Busby, 1987; 1988,  )
  • Ndị dike na akụ ndị ọzọ (Seriti sa Sechaba Publishers, 1990,  )
  • Kedu onye na-atụ egwu omume mmegide: ntuziaka ịlanahụ maka ndị ọkachamara ojii (Akwụkwọ Kwela, 1995,  )
  • Ihe kpatara na anyị abụghị mba: Essays na agbụrụ na mgbanwe na South Africa (Seriti sa Sechaba Publishers, 2016,  )
  1. 1.0 1.1 "Christine Qunta" at Poetry Foundation.
  2. Fumani Mthembi, "Christine Qunta: The nervous condition and development", Pambazuka News, 23 October 2012.
  3. "About the author", Seriti sa Sechaba Publishers.
  4. 4.0 4.1 Margaret Busby (ed.), "Christine (Douts) Qunta", in Daughters of Africa (1992), p. 823.
  5. 5.0 5.1 Charles Molele, "So how dangerous is the 'Queen of Racial Politics'?", The Sunday Times, 30 September 2007; via PressReader.
  6. 6.0 6.1 6.2 "Christine Qunta (Director & Shareholder)", Pholosang BEE Resolution Services.
  7. Christine Qunta (Director & Shareholder) - Pholosang BEE Resolution Services. pholosang.co.za. Retrieved on 8 May 2019.
  8. "Qunta resigns from SABC board", Biz Community, 25 March 2009.
  9. Christine Qunta, "The rage of the African middle class", City Press (South Africa), 17 May 2016.
  10. "5 Things Christine Qunta Got Right About South African Society", Lotus Book Blog, 1 November 2016.
  11. Johan Lubbe and Theodorus du Plessis (eds), South African Language Rights Monitor 2009, Sun Press, 2013, p. 20.
  12. Christine Qunta, "How to avoid a conflagration", Sunday Independent, 8 May 2016.
  13. "About", Seriti sa Sechaba Publishers website.