Dapo Lam Adesina

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Dapo Lam Adesina
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịNaijiria Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya25 Ọktoba 1978 Dezie
Ebe ọmụmụIbadan Dezie
Asụsụ obodoAsụsụ Yoruba Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee, Asụsụ Yoruba, pidgin Naịjirịa Dezie
Ọrụ ọ na-arụOnye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Dezie
Ọkwá o jionye otu ulo nnochite anya Naijiria Dezie
ebe agụmakwụkwọMahadum nke Ibadan Dezie
onye otu ndọrọ ndọrọ ọchịchịAfrican Democratic Congress Dezie

Dapo Lam Adesina (Listeni; amụrụ na 25 Ọktoba 1978) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Naijiria, onye bụ onye otu ụlọ nke asatọ nke Naijiria. Dapo Lam Adesina Gee ụlọ nke asatọ nke Naịjirịa Ọ bụ onye otu All Progressives Congress (APC). Nzukọ Ndị Ọganihu Nile Ọ nọchitere anya Ibadan North East / South East Federal constituency nke Oyo State n'etiti afọ 2015 na 2019

. Ógbè Oyo Ọ bụ ugbu a onye enyemaka ndọrọ ndọrọ ọchịchị pụrụ iche (South West) nye onye isi oche nke ụlọ ndị nnọchi anya.

Oge ọ malitere[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Dapo Lam Adesina na 25 Ọktoba 1978. Ọ malitere agụmakwụkwọ ya na Ayodele Nursery na Primary School na Ibadan, ọ gara prestigious Government College Ibadan (GCI), ọ gụrụ obere oge Electrical and Electronics Engineering na The Polytechnic, Ibadan (Eruwa Campus), tupu ọ kwaga na Mahadum nke Ibadan ebe ọ gụsịrị akwụkwọ na ngalaba Agricultural and Environmental Engineering. Kọleji Gọọmentị Ibadan (GCI) Polytechnic, Mahadum Ibadan nke Ibadan[1]

Ọrụ ọkachamara[dezie | dezie ebe o si]

Dapo Lam gara n'ihu n'ọrụ ya na ụlọ ọrụ mmanụ na gas, ebe ọ bụ onye isi na Skipet Oil Nig. Ltd. Ọ bụ onye nchoputa na onye isi oche nke Future Initiative Nigeria, ikpo okwu maka ndị ntorobịa Naijiria. Ọ na-ejekwa ozi dị ka onye nkwado maka Federal Road Safety Commission (FRSC RS 11:32) na onye otu ndụmọdụ nke Youth Advocators Network. Federal Road Safety Commission (FRSC RS 11:32)[2]

Dapo lam bụ onye na-arụ ọrụ na Forestry Research Institute of Nigeria (FRIN) ma mesịa na Stabillini Visinoni (ụlọ ọrụ nwanne nwanyị nke Bi -Courtney Construction Company) na Lagos. Ụlọ Ọrụ Nnyocha Ọhịa nke Naịjirịa (FRIN) Dapo lam rụkwara ọrụ na Ministry of Agriculture, Enugu State.[2]

Ọrụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị[dezie | dezie ebe o si]

Ọrụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị Dapo Lam malitere na 1998 mgbe a họpụtara ya dị ka odeakwụkwọ ọsụ ụzọ, Alliance for Democracy (AD), ngalaba ndị ntorobịa nke gọọmentị ime obodo Ibarapa East. Adesina sonyere n'otu ọnọdụ ahụ ọ nọ ugbu a na 2011 n'okpuru Action Congress of Nigeria (A.C.N) mana ọ meriri. Action Congress of Nigeria (A.C.N)

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. Admin. Biography of Dapo Lam Adeshina. Nigerian Biography. Retrieved on 25 January 2019.
  2. 2.0 2.1 Admin (25 October 2017). From Felele To Abuja… Story Of Dapo Lam-Adesina At 39. Inside Oyo. Retrieved on 25 January 2019.