Dixy Lee Ray

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Dixy Lee Ray
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịNjikota Obodo Amerika Dezie
aha n'asụsụ obodoDixy Lee Ray Dezie
Aha enyereMarguerite Dezie
aha ezinụlọ yaRay Dezie
aha otutuDixy Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya3 Septemba 1914 Dezie
Ebe ọmụmụTacoma Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya2 Jenụwarị 1994 Dezie
Ebe ọ nwụrụFox Island Dezie
Ụdị ọnwụeke na-akpata Dezie
ihe kpatara ọnwụỌrịa Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee Dezie
Ọrụ ọ na-arụmarine biologist, Onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, researcher Dezie
onye were ọrụUniversity of Washington Dezie
Ọkwá o jiGovernor of Washington, Assistant Secretary of State for Oceans and International Environmental and Scientific Affairs Dezie
ebe agụmakwụkwọStanford University, Mills College at Northeastern, Stadium High School Dezie
ogo mmụtaDoctor of Philosophy Dezie
academic thesisThe Peripheral Nervous System Of Lampanyctus Leucopsarus : With Comparative Notes On Other Iniomi Dezie
onye ndụmọdụ doctoralRolf Ling Bolin Dezie
onye otu ndọrọ ndọrọ ọchịchịDemocratic Party Dezie
Archive naHoover Institution Library and Archives Dezie
Ihe nriteGuggenheim Fellowship, William Procter Prize for Scientific Achievement, United Nations Peace Medal, Ladies' Home Journal Women of the Year Dezie
National Governors Association biography URLhttps://www.nga.org/governor/dixy-lee-ray/ Dezie

Dixy Lee Ray (Septemba 3, 1914 - Jenụwarị 2, 1994) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị America nke jere ozi dị ka gọvanọ 17th nke Washington site na 1977 ruo 1981. Akọwara n'ụzọ dị iche iche dị ka onye nzuzu na “ama ihe njakịrị,” ọ bụ nwanyị mbụ na-achị steeti ahụ ma bụrụkwa onye isi ọchịchị.  nọ n'ọfịs n'oge mgbawa 1980 nke Ugwu St. Helens.  Ọ bụ onye na-akwado ike atọmịk

Onye gụsịrị akwụkwọ na kọleji Mills na Mahadum Stanford, bụ ebe ọ nwetara akara mmụta doctorate na bayoloji, Ray ghọrọ osote prọfesọ na Mahadum Washington na 1957. Ọ bụ onye isi sayensị n'ime ụgbọ mmiri SS Te Vega n'oge njem ụgbọ mmiri International Indian Ocean.  N'okpuru nduzi ya, ụlọ ọrụ Sayensị Sayensị Pacific nke fọrọ nke nta ka ọ daa ogbenye gbanwere site na ụlọ ngosi ihe ngosi ọdịnala, ụlọ ngosi ihe ngosi gaa na ebe mmụta mmekọrịta, wee laghachi na mgbaze.

Na 1973, Onye isi ala Richard Nixon họpụtara Ray onye isi oche nke United States Atomic Energy Commission (AEC).  N'okpuru nduzi ya, nchọpụta na mmepe kewapụrụ na mmemme nchekwa, na Milton Shaw, onye isi nke ngalaba mmepe dị ike, wepụrụ.  Onye isi ala Gerald Ford họpụtara ya onye enyemaka odeakwụkwọ nke steeti maka Oceans na International Environmental and Scientific Affairs na 1975, mana ọ gbara arụkwaghịm ka ọnwa isii gachara, na-eme mkpesa maka enweghị ntinye aka na mkpebi ngalaba.

Ray gbara ọsọ maka ntuli aka dịka Gọvanọ Washington dị ka onye Democrat na 1976. O meriri ntuli aka ahụ n'agbanyeghị na ọ na-ekwu okwu n'ezoghị ọnụ, mgbe ụfọdụ ọ na-ese okwu.  Dịka Gọvanọ, ọ kwadoro ikwe ka ndị na-ebu ibu ibu ụgbọ mmiri n'ọdụ ụgbọ mmiri na Puget Sound, kwadoro nkwado maka uto na mmepe na-enweghị mgbochi, ma gaa n'ihu na-egosipụta ịnụ ọkụ n'obi maka ume atomiki.  N'April 3, 1980, o kwupụtara ọnọdụ mberede n'ihi mgbawa ugwu mgbawa nke Ugwu St. Helens.  Ọ lara ezumike nká mgbe ọ tụfuru nhọpụta ntuli aka ya maka nhọpụta Democratic n'afọ ahụ.

. [1]A mụrụ Ray Marguerite Ray na Tacoma, Washington, nye Frances Adams Ray na Alvis Marion Ray, nke abụọ n'ime ezinụlọ nke ụmụ agbọghọ ise. O sonyeere Girl Scouts na, mgbe ọ dị afọ 12, ghọrọ nwa agbọghọ nke ọdụdụ, ruo oge ahụ, iji kpọkọta Ugwu Rainier . [1] [2] Na 1930, mgbe ọ dị afọ 16, ọ gbanwere aha ya n'ụzọ iwu ka ọ bụrụ "Dixy Lee"; ka ọ bụ nwata ndị ezinaụlọ kpọrọ ya “Little Dickens” (okwu akpaala okwu maka “ekwensu” na Dixy bụ aha mkpirisi nke aha ahụ. [3] Ọ họọrọ "Lee" n'ihi njikọ ezinụlọ na Robert E. Lee

Mgbe ọ dị afọ 12, Ray ghọrọ nwa agbọghọ kacha nta n'isi Ugwu Rainier.

. [2]Ray gara Tacoma's Stadium High School wee gụchaa dị ka valedictorian si Mills College na Oakland, California, na 1937, na-arụ ọrụ ya n'akwụkwọ dị ka onye na-eche nche na onye àmà.  [1] Ọ gara n'ihu nwetara nzere masta na 1938. Akpọrọ akwụkwọ ozi ya A Ntụnyere Nlebaanya nke Àgwà Ndụ nke ụfọdụ ụdị nke Burrowing Eumalacostraca .  Ray Live afɔ anɔ-esote ĩ nhwɛso , .  Na 1942, otu John Switzer Fellowship nyere ya nri na mmemme doctoral na bayoloji na Mahadum Stanford .  [2] Akwụkwọ nta ndị Ray bụ Sistemụ ajụjụ nke Lampanyctus leucopsarus, azụ azụ lantern.  [3] Ọ gụchara akwụkwọ maka akwụkwọ akụkọ ya na 1945 na ụgbọ mmiri Hopkins dị na Pacific Grove, California .

[3]Na 1945, Ray laghachiri Washington ịnakwere ọkwá dị ka onye nkuzi na ngalaba ụmụ anụmanụ na Mahadum Washington . A kwalitere ya ka ọ bụrụ osote prọfesọ na 1947 na, afọ ise ka e mesịrị, natara onyinye enyemaka John Simon Guggenheim Memorial Foundation, nke ọ na-eji mee ọnwa isii nke nyocha postdoctoral na Caltech . [3] N'afọ 1957, e mere ya onye prọfesọ osote na Mahadum Washington. N'oge ọ nọ ebe ahụ, ọ rụkwara ọrụ dị ka onye isi ndị ọkà mmụta sayensị n'ime ụgbọ mmiri SS Te Vega n'oge njem ụgbọ mmiri International Indian Ocean. [4] Aha ya na klaasị na-adaba n'etiti oke ọhịa; ụmụ akwụkwọ "hụrụ ya n'anya ma ọ bụ kpọọ ya asị," dị ka ndị òtù ngalaba mere. A kọrọ na otu prọfesọ ibe ya kọwara ya dị ka "Anụ ọhịa ochie nke na-adịghị ike nke na-adịghị ike."

Ụzọ aka Ray na-agba ọsọ na Pacific Science Center gosipụtara n'ọkwa ọ bụla. O debere onye uwe ojii na-eti mkpu na tebụl ya nke ọ ga-eji gbapụ ndị hippies na-akwa emo. [4] Jim Anderson, onye ga-emecha kụziere sayensị sayensị na Mahadum Washington, chetara otu nnọkọ ya na Ray, onye ọ rụrụ ọrụ na Pacific Science Center na 1968: [5]

Dixy Lee Ray binyere aka n'akwụkwọ iwu na rotunda nke Ụlọ omebe iwu na Olympia

Ka o sina dị, ọ kewapụrụ ndị Democrats ibe ya ngwa ngwa na echiche ngbanwe ya banyere ike na gburugburu ebe obibi. Ọ kwadoro ikwe ka ndị na-ebu ibu ibu ụgbọ mmiri na Puget Sound, kwadoro nkwado maka uto na mmepe na-enweghị nkwụsị, ma nọgide na-egosipụta ịnụ ọkụ n'obi maka ike atomic. [1] N'otu aka ahụ, ọ kewapụrụ ụlọ ọrụ Republican nke steeti ahụ mgbe ọ chụpụrụ ndị 124 nhọpụta nke onye bu ya ụzọ, onye ọchịchị oge atọ Daniel J. Evans, na-enye ohere iziga ha "igbe kleenex na pink slips ha." [6] O jupụtara n'ebe ha na ndị ọrụ ibe ha merela agadi, ndị ụfọdụ kọwara dị ka " ee ndị ikom ." [7] Otú o si meso ndị mgbasa ozi na-akparị ya. Onye nta akụkọ telivishọn obodo bụ Paul Boyd gbara Gọvanọ ahụ ajụjụ ọnụ n'otu oge mgbe ọ na-eyi "uwe egwuregwu ratty Ban-lon, uwe ogologo ọsụsọ nke ejiri ntutu nkịta kpuchie, sọks uhie, na akpụkpọ ụkwụ tennis." [4]

Nkwenye na-enweghị mgbagha Ray na izi ezi nke echiche ya na-adaba n'ahịrị steeti mgbe ụfọdụ. N'oge ihe kwesịrị ịbụ a na-emekarị nkwonkwo ogbako ogbako na Boise, Idaho, nke ndị gọvanọ nke Washington, Oregon, na Idaho na nke atọ na-atụle uru nke nchekwa nchekwa ike, Ray zara na sonso zoro ezo nlelị na Oregon gọvanọ Robert W. Straub Oku a na-akpọ maka iwu iji kwalite ntinye mkpuchi ụlọ . "Ekwetaghị m na ụmụ amaala anyị bụ ndị umengwụ, ma ọ bụ ndị umengwụ, ma ọ bụ ndị na-enweghị mmasị," Ray chụrụ. "Na Washington anyị nwere mmemme nchekwa ike afọ ofufo siri ike. Anyị achọghị ihe mkpali ndị omebe iwu." [8]

Laa azụ na Washington, Ray na-etinye aka mgbe ụfọdụ n'ememme sara mbara; na nraranye ya ọ kwadoro ọ bụghị naanị otu bọọlụ mmeghe itoolu. [4] Iji kwupụta ụgwọ ụlọ 491, ihe ruru nde $ 13 dị ntakịrị, ọ nwere ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ mmadụ 1,000 gbakọtara na rotunda nke ụlọ omebe iwu ( Associated Press kwuru, n'oge ahụ, na ọ bụ ihe a na-adịghị ahụkebe maka ihe karịrị mmadụ iri na abụọ. gosi" n'akwụkwọ nbinye aka n'akwụkwọ, bụ́ nke a na-emekarị n'ụlọ ọrụ gọvanọ). [9]   Ralph Nader, n'oge ọ gara na steeti ahụ, a na-akpọ nchịkwa Ray "ọchịchị onye isi ala." [4] Onye njikwa mgbasa ozi Ray nke onwe, Blair Butterworth, jụrụ n'ụzọ doro anya, "anyị chere na ọ ga-abụ gọvanọ kacha mma Washington nwetụrụla, ma ọ bụ nke kacha njọ, na anyị kwuru eziokwu." [10] Nkwado sitere n'aka ndị ọkà mmụta sayensị ibe ya, Otú ọ dị, na-adịkarị mma; Edward Teller kpọrọ Ray "nwanyị magburu onwe ya" ma kwuo na ya ga-akwado ya ma ọ bụrụ na ọ gbara ọsọ maka onye isi ala United States na ntuli aka 1980.

. [11]Esoro iwu ihe ahụ, na munim 30, site na ịhụnanya nke "mpaghara uhie" na ndị na-eche Washington ebe a ga-amachibido ọhaneze na eze na ndị agha steeti ga-amanye ndị agha obodo, ma ọ bụrụ na ọ dị mkpa.  .  Ray iwu nyere ndị nchekwa mba Washington gbakọta na ibuga ndị ọrụ nchekwa steeti Washington iji mee ka ndị sheriffs nke Cowlitz County na Skamania County sie ike n'imezu ókè ya, na iwu iwu ga-abụbụ nwanyị isii.  Ndị ọrụ ndị US mechara kwupụta mmachi mpaghara na-eso ndị 5,000 ruo 30,000 na ọnwụ ụfọdụ.  [1] Otú ọ dị, n'otu oge ahụ, a katọrọ Ray maka "mpaghara acha-agha" ebe a na-agụ mmadụ iwu, mana anabatara ndị na-egbu osisi Weyerhaeuser .  (Mgbe ugwu ahụ mechara gbawaa, 11 n'ime ndị ahụ bụ gburugburu na-egbu osisi na-arụ ọrụ na mpaghara na-acha ọkụ. A ga- akwụkwọ ikpe sitere na ọnwụ ọnwụ na-esote, na-  ekwu na ọ na-Ọ anya na steeti ahụ, n'ozuzu ya n' ike ikpe n'ihi akara ihe nri.) [2] Mgbe e ima.  mgbawa ahụ, Ray ga-ekwu n'ụzọ na ndị niile nọ nso n'ugwu ahụ n'ụzọ iwu na-akwadoghị ebe a na-ewepụ otu onye bụ onye ka e kwere ka ọ gbasaa.  N'ụbọchị mgbawa a ịgba ịgbasa blue zone nọdụ na Ray si oche na-edeghị aha

. [7]Ray gbara ọsọ maka mmalite aka ọzọ na 1980, na-edebanye aha onye na-ahụ maka Republican Montgomery Johnson ka ọ bụrụ onye isi mgbasa ozi ya mgbe onye njikwa mbụ ya, Butterworth, gbagara onye mgba ya, Senator steeti Jim McDermott mgbe ahụ.  McDermott meri ya na mbụ aka Democratic nke ndị, 56% – 41%, n'oge nke akwụkwọ mmado nke ejiri "Nixy on Dixy" na "Ditch the Bitch" onyonyo tchotchkes na-ewu ewu.  McDermott n'onwe ya gara n'ihu na-efunahụ na aka mmalite izugbe na Republican John D. Spellman

Dixy Lee Ray nwụrụ na Jenụwarị 2, 1994, n'ụlọ ya. N'oge na-adịghị anya tupu ọnwụ ya, a kọrọ na ọ nwere ọrịa bronchial, nke mere ka oyi baa, dịka ihe kpatara ọnwụ ya. [12] Mgbe e mesịrị, esemokwu bilitere mgbe ọ pụtachara na ndị ọrụ nke ụlọ ọrụ nyocha ahụike nke Pierce County debere foto autopsy nke Ray dị ka ihe ncheta. [13]

Ọtụtụ ndị enyi ya na ndị iro ya chebakwara echiche banyere ndụ ya n'ọnwụ Ray. Onye nọchiri ya dị ka gọvanọ John Spellman nabatara ya dị ka "otu ụdị." Spellman kwuru, "O nwere uche mara mma. "Ike ya dị ka onye nkuzi na onye nkuzi. O nwere ụdị àgwà a na-akpachapụ anya. Ndị mmadụ aghọtachaghị onye na-ekwu okwu ọnụ. Ma ihe ọ bụla o kwuru, ndị mmadụ ka hụrụ ya n'anya." [7]

Onye bụbu onye omebe iwu steeti Gordon Walgren, bụ onye e boro ebubo ebubo racketeering gọọmentị etiti dabere na akaebe nke ndị ọrụ nchekwa steeti nakọtara n'oge oge Ray, chetara ya n'olu dị iche iche. "Eji m n'aka na o nyere onyinye bara uru dịka onye nkuzi," Walgren kwuru. "Enweghị m ike icheta onye ọ bụla dị ka gọvanọ." [7]

Enyi Ray na onye na-ede akwụkwọ na abụọ n'ime akwụkwọ ya, Lou Guzzo, kwubiri na "o kwesịghị ịbanye na ndọrọ ndọrọ ọchịchị." Guzzo chetara, "Anyị chere na oge eruola onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-ekwu eziokwu mgbe niile." "Ọ naghị arụ ọrụ." [7]

N'afọ 2014, onye odeakụkọ Seattle bụbu Knute Berger chere na Ray na-aga n'ihu oge ya. "Ọ bụ ihe na-adọrọ mmasị ịmara na ọtụtụ n'ime echiche ya bụ isi ma ọ bụ na-alọghachi na nnabata," Berger dere. [14]

Mgbe ọ nwụsịrị, American Society of Mechanical Engineers (ASME) guzobere ihe nrite na nkwanye ugwu Dixy Lee Ray maka onyinye injinia na ngalaba nke nchekwa gburugburu. Ihe nrite a, nke nwere ihe nrite ọla nwere njiri mara onye gọvanọ na onyinye ego, bụ nke mbụ enyere Clyde W. Frank na 1999 ma na-eme ya kwa afọ kemgbe. [15]

Akwụkwọ Ray, ngụkọta igbe ndekọ 190 na ihe ncheta gbasara ọrụ ya, nọ na nkwụnye ego na Hoover Institution Library na Archives na Mahadum Stanford.

  • 1958: Ihe nrite Clapp na bayoloji mmiri [1]
  • 1973: Frances K. Hutchinson nrite maka ọrụ na nchekwa [1]
  • 1973: United Nations Peace Medal [1]
  • 1974: Francis Boyer Award Sayensị [1]
  • 1979: Golden Plate Award nke American Academy of Achievement nke onye otu Awards Council Edward Teller gosipụtara na Summit Achievement Summit na Salt Lake City, Utah [16] [17]

Ray bụ onye nnata nke iri abụọ doctorate nsọpụrụ sitere na mahadum US na mba ofesi. [18]

Ejiri nlezianya zere isiokwu nke ntụgharị uche Dixy Lee Ray na mkparịta ụka ọha na eze ma n'oge, na mgbe ndụ ya gasịrị. Ọ bụ ezie na e nwere ọtụtụ asịrị banyere mmekọahụ ya, a kapịrị ọnụ okwu ahụ bụ " nwanyị nwanyị " emebeghị iji kọwaa ya na ọtụtụ ndị ewepụla asịrị ndị ahụ dị ka ntule nke sitere na àgwà Ray's tomboy na ọnọdụ alụghị di na nwunye, kama nyocha nyocha. [6]

Akụkọ ntuli aka[dezie | dezie ebe o si]

Àtụ:Election box begin no change Àtụ:Election box candidate with party link no change Àtụ:Election box candidate with party link no change Àtụ:Election box candidate with party link no change Àtụ:Election box candidate with party link no change Àtụ:Election box candidate with party link no change Àtụ:Election box candidate with party link no change Àtụ:Election box end

  • Ndepụta ụmụ nwanyị gọvanọ na United States

Ntụaka[dezie | dezie ebe o si]

  1. 1.0 1.1 1.2 1.3 1.4 1.5 Becker (2004). Ray, Dixy Lee (1914–1994). historylink.org. HistoryInk. Retrieved on 21 September 2014.Becker, Paula (2004). "Ray, Dixy Lee (1914–1994)". historylink.org. HistoryInk. Retrieved 21 September 2014.
  2. reference
  3. Mole (2010). Rebel Women of the West Coast: Their Triumphs, Tragedies and Lasting Legacies. Heritage House. ISBN 978-1-926613-28-4. 
  4. 4.0 4.1 4.2 4.3 Mungo. "Dixy Lee Ray – How Madame Nuke Took Over Washington", Mother Jones, May 1977.
  5. 35 Year Club. washington.edu. University of Washington (18 May 2006). Retrieved on September 21, 2014.
  6. 6.0 6.1 (2005) Governing Codes: Gender, Metaphor, and Political Identity. Lexington Books. ISBN 978-0-7391-1199-4. Governing Codes: Gender, Metaphor, and Political Identity. Lexington Books. 2005. p. 31. ISBN 978-0-7391-1199-4.
  7. 7.0 7.1 7.2 7.3 7.4 Duncan. "Dixy Lee Ray: Unpolitical, Unique, Uncompromising", Seattle Times, 3 January 1994. Retrieved on 23 September 2014.Duncan, Don (3 January 1994). "Dixy Lee Ray: Unpolitical, Unique, Uncompromising". Seattle Times. Retrieved 23 September 2014.
  8. "Governors' tiff affects regional energy programs", Eugene Register-Guard, 28 August 1977. Retrieved on 23 September 2014.
  9. "Senior citizens cheer as Ray signs "their" bill", Spokesman-Review, 10 May 1979.
  10. Blair Butterworth, top political adviser, is dead. seattlepi.com. Seattle Post-Intelligencer. Archived from the original on 29 October 2014. Retrieved on 23 September 2014.
  11. Explosive Truths (21 February 2017).
  12. Former Gov. Dixy Lee Ray Dead at 79. Associated Press.
  13. "Ray's Family: Autopsy Photos 'Denigrating' Polaroids Of Corpses Discovered In Desk Of Ex-County Employee", Spokesman Review, 4 June 1996. Retrieved on 21 September 2014.
  14. Berger (5 August 2014). A water taxi named 'Dixy'?. Crosscut. Archived from the original on 8 August 2014.
  15. Dixy Lee Ray Award. asme.org. ASME. Archived from the original on 4 March 2016. Retrieved on 21 September 2014.
  16. Golden Plate Awardees of the American Academy of Achievement. www.achievement.org. American Academy of Achievement.
  17. Awards Banquet Draws 'Giants of Endeavor'. The Salt Lake Tribune.
  18. From Mt. Rainier to the Governorship of Washington, Dixy Lee Ray Was a Climber. aauw.org. American Association of University Women (21 October 2013). Archived from the original on 23 October 2019. Retrieved on 21 September 2014.

Ọgụgụ ọzọ[dezie | dezie ebe o si]

Àtụ:S-start Àtụ:S-gov Àtụ:S-bef Àtụ:S-ttl Àtụ:S-non |- Àtụ:S-new Àtụ:S-ttl Àtụ:S-aft |- Àtụ:S-ppo Àtụ:S-bef Àtụ:S-ttl Àtụ:S-aft |- Àtụ:S-off Àtụ:S-bef Àtụ:S-ttl Àtụ:S-aft Àtụ:S-end