Elizabeth Adekogbe

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Elizabeth Adekogbe
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịNaijiria Dezie
aha n'asụsụ obodoElisabeth Adekogbe Dezie
Aha enyereElizabeth Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya1919 Dezie
Ebe ọmụmụIjebu-Ife Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya1968 Dezie
Asụsụ obodoAsụsụ Yoruba Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee, pidgin Naịjirịa Dezie
Asụsụ ọ na-edeBekee Dezie
Ọrụ ọ na-arụactivist, Onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, civil service Dezie
ebe agụmakwụkwọYaba College of Technology, St Agnes Catholic High School Dezie
agbụrụNdi Yoruba Dezie
ụcha ntụtụ isiNtụtụ ojii Dezie
nnọchiaha nkeonweL484 Dezie

Chief Elizabeth Adekogbe (1919 - 1968) [1] [2] bụ onye obodo Naijiria, onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị,onye ndú oke ụmụ nwanyị na onye ọchịchị omenala . Ọ bụbu onye isi ndi otu Women's Movement of Nigeria nke dị na Ibadan . N'afọ 1954, otu ahụ gbanwere aha ya zawa Council of Women of Nigeria, bụ nke sonyere Women's Improvement League n'afọ 1959 were bụrụ National Council of Women Societies, [3] bụ ndị otu mgbagha na ndị otu na-edu ụmụ nwanyị na Naịjirịa.

Ndụ ya[dezie | dezie ebe o si]

Mmalite ndu na mmuta[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Adekogbe n’ezinụlọ nke Ijebu-Ife n’afọ 1919. Ọ gụrụ akwụkwọ na St Agnes Catholic Training School nakwazị Yaba College of Technology . N’oge na-adịghị anya ọ banyere ọrụ obodo were bụrụ osote onye isi ndị na-enyocha ọnụahịa n’oge World War II. [1]

Ọrụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị[dezie | dezie ebe o si]

E hiwere otu Women's Movement na Ibadan n’afọ 1952. Ebumnuche otu a bụ ịdịnotu ụwa niile, ịnabata ụmụ nwanyị na Native Authority councils, nhọpụta nke ndị otu nọ na Western House of Assembly, ị debanye aha ọtụtụ ụmụ agbọghọ n'ụlọ akwụkwọ sekọndrị, mbelata ego isi nwanyị a na-akwụ na njikwa ike nnwekọta ndị ahịa Sịrịa na Lebanọn. [3] Nzukọ a na-esonye na Action Group mgbe ụfọdụ. Kosiladị, naanị ndị ndọrọndọrọ ọchịchị ole na ole ma ọ bụ efu na-etinye ụmụ nwanyị ndị ga-azọ ọkwa ọchịchị na ntụliaka gọọmentị etiti oge ahụ, n'agbanyeghị na ụmụ nwanyị tụnyere nnukwu òkè na ntuli aka n'oge ahụ. Otu ndị inyom dị iche iche a yiri naanị ihe e ji nweta vootu .

N’afọ 1953, e nwere nzukọ ụmụ nwanyị n’Abeokuta . Nzukọ ahụ nwere nzukọ ndị isi ndị inyom niile dị na Naijiria. Otu onye ndu ọgbakọ ahụ, Funmilayo Ransome-Kuti, bụ onye nwere ihu ọma n'ebe National Council of Nigeria and the Cameroons (NCNC), kpọrọ ọgbakọ ahụ: Federation of Nigerian Women Society. Kosiladị, e nwere ọgụ echiche dị n’etiti ụmụ nwaanyị abụọ a ma ama n’ọgbakọ ahụ: Adekogbe na Kuti. E meriri Adekogbe, ọ hapụ ọgbakọ ahụ. Mgbe e mesịrị, ọ kwadoro njikọ ndị otu ụmụ nwanyị nke Action Group. [4]

Ndụ onwe[dezie | dezie ebe o si]

Dika onye isi ndi Yoruba ndi nke ya, o jidere aha Iyalaje nke Ikija.

Di ya bụ L.A.G Adekogbe bụ onye ọrụ bekee.

Nrụtụaka[dezie | dezie ebe o si]

  1. 1.0 1.1 Sara Panata, "ADEKOGBE, Elizabeth (born Elizabeth Adeyemi)", Le Maitron, 25 February 2015.
  2. Orimoloye, S. A. (1977). Biographia Nigeriana: a biographical dictionary of eminent Nigerians. G. K. Hall, 287. ISBN 9780816180493. 
  3. 3.0 3.1 Attahiru Jega, Identity Transformation and Identity Politics under Structural Adjustment in Nigeria. Nordic Institute of African Studies, 2000, pp. 116–117.
  4. Odim (1997), p. 101.