Ellaphie Ward-Hilhorst

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Ellaphie Ward-Hilhorst
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịSouth Africa Dezie
Aha enyereJohanna Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya10 Julaị 1920, 1920 Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya30 Jụn 1994, 1994 Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee Dezie
Ọrụ ọ na-arụbotanical illustrator, onye ese Dezie
ikike nwebiisinka dị ka onye okikeỌrụ nwebiisinka chekwara Dezie
nnọchiaha nkeonweL484 Dezie
Usòrò:Ellaphie Ward-Hilhorst00.jpg
Pelargonium punctatum Willd. by Ellaphie Ward-Hilhorst

Johanna Ellaphie Ward-Hilhorst (n'ubochí irí n'ọnwa Julaị 1920 Pretoria rụọ úbọchị irí àtó n'ọnwa June 1994 Cape Town) bụ ónyé na-ese ihe ọkụkụ na South Africa.

Ọ gụrụ akwụkwọ n'oge ọ bụ nwata na Pretoria. Mgbè ọ gụsịrị akwụkwọ na Pretoria Girls' High School, ọ malitere ịrụ ọrụ na 1939 dị ka onye na-ese map na Ngalaba Nnyocha nke Witwatersrand Gold Mines. Na ngwụcha Agha Ụwa nke Abụọ, ọ kwagara Netherlands iji mụọ ihe osise mmiri n'okpuru anya nwanne nna ya Gerhardus Hilhorst, ónyé omenkà akụkọ ihe méré eme'.

Mgbè ọ laghachiri South Africa, ọ rụrụ ọrụ na ụwa mgbasa ozi dị ka ónyé na-ese ihe na-ere ahịa na Cape Town na Johannesburg rụọ mgbè ọ lara ezumike nká na 1970 mgbè o mechara nwee ógè iji tinye áká na nkà ya dị ka ónyé omenkà botanical. Ebe ọ bụ na ọ na-enwe ịhụnanya na mmasị mgbè niile màkà ụdị Pelargonium, ọ malitere igosi ụdị niile a maara. Nnukwu ọrụ a méré ka e bipụta mpịakọta atọ na 1977, 1981 na 1988. Nchịkọta niile nke narị atọ na iri na anọ mbụ mmiri-acha na otu narị na iri isii ejiji sketches na pensụl bụ nke Brenthurst Library na Johannesburg nwetara na 1989. A chọtara efere Pelargonium zuru ezu na ụlọ ọrụ ya mgbè ọ nwụsịrị n'ike.[1]

Ọ bụ ónyé ọrụ na-arụpụta ihe, na-emecha ihe karịrị ihe osise mmiri narị asatọ n'ime afọ irí na ànó. Ụdị ndị ọzọ ọ rụrụ ọrụ gụnyere Sarcocaulon, Haemanthus, Rhus, Plectranthus, Hessea, Strumaria, yana Gasteria, Serruria na Diascia. Ọ nọ na nnukwu ọchịchọ site n'aka ndị ọkà mmụta ihe ọkụkụ iji gosipụta osisi site na mpaghara ha. E bipụtara irí ànó na abụọ n'ime ihe osise ya na Fiowering Plants of Africa ma o nyekwara aka ugboro ugboro na Bothalia, Aloe, SA Journal of Botany, National Cactus & Succulent Journal, Cactus & succulent Journal (USA) na Veld & Flora.

Ihe atụ nke ọrụ ya dị na nchịkọta na-adịgide adịgide nkè Hunt Institute for Botanical Documentation, Pittsburgh, USA., Shirley Sherwood Collection yana ọtụtụ nchịkọta onwé ónyé dị mkpà.

Onyinye na nsọpụrụ[dezie | dezie ebe o si]

The Botanical Society of South Africa nyèrè ya Cythna Letty Medal na 1988: South African Association of Botanists nyere Certificate of Merit na onyinye ya na usoro botany na 1990 ọ natara Gold Medal màkà ihe osise Haemanthus na Royal Horticultural Society Exhibition na London.

A na-echeta ya na Pelargonium ellaphieae E. M. Marais, Gasteria ellaphiee E.van Jaarsveld na Tylecodon ellaphieceae Van Jaarsv.

Akwụkwọ ndị e bipụtara[dezie | dezie ebe o si]

  • 1984 A Revision of the genus Haemanthus - na Deirdre Snijman (Journal of South African Botany Suppl. mpịakọta 12)
  • 1988 Pelargoniums of Southern Africa (3 mpịakọta) - ya na J. J. A. Van der Walt, P.J. Vorster (Juta)
  • 1994 Gasterias of South Africa - na Ernst J. van Jaarsveld (Fernwood Press)
  • 1995 Ericas nke South Africa - ya na Dolf Schumann na Gerhard Kirsten (Fernwood Press)

Njikọ na isi mmalite[dezie | dezie ebe o si]

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]