Eni G. Njoku

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Eni G. Njoku
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya1950 Dezie
Ebe ọmụmụIbadan Dezie
Ọrụ ọ na-arụọkà mmụta sayensị Dezie

  [1]Eni G. Njoku (amụrụ na Mee 13, 1950) bụ onye sayensị Naijiria-Amerịka bụ ọkachamara na microwave remote sensing. Ọ rụrụ ọrụ na Jet Propulsion Laboratory (JPL), California Institute of Technology, ebe ọ bụ onye na-ahụ maka ịmepụta usoro maka okpomọkụ n'elu oké osimiri na mmetụta mmiri dị n'ala site na iji microwave radiometers. [2][3] mepụtara map okpomọkụ nke elu mmiri nke microwave sitere na mbara igwe, [1] [4] ma mepụta ngwa mbụ nke antenna mesh a na-etinye maka nyocha Satellite Earth. Site [5] 2008-2013, ọ rụrụ ọrụ dị ka onye ọkà mmụta sayensị nke NASA's first soil moisture mission, Soil Moisture Active Passive (SMAP) mission, malitere na 2015.

Oge ọ malitere[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Njoku na Ibadan, Naịjirịa, otu n'ime ụmụnne anọ. Nna ya Eni Njoku bụ onye nchịkwa mahadum Naijiria na prọfesọ nke botany. Nne ya Winifred si Manchester, England. Ọ gara ụlọ akwụkwọ sekọndrị na King's College, Lagos na Leys School, Cambridge. Na Clare College, Mahadum Cambridge ọ gụrụ sayensị okike na sayensị eletrik, gụsịrị akwụkwọ na BA na 1972. Ọ gara n'ihu na-agụ akwụkwọ na Massachusetts Institute of Technology, na-agụsị akwụkwọ na SM na PhD degrees na injinia eletrik na 1974 na 1976, n'otu n'otu.

Ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

Njoku malitere ọrụ ya na 1976 dị ka onye na-eme nchọpụta postdoctoral na National Academy of Sciences, sonye na JPL na 1977. O mere nnyocha nnwale nke microwave nke ala, na-egosi na ọ ga-ekwe omume ịkọwa mmiri nke ala site na iji nyocha dịpụrụ adịpụ. [6] bụ onye otu mmepe algọridim maka microwave radiometer na satellite Seasat, satellite mbụ nke NASA malitere na 1978. [3][4] mepụtara map okpomọkụ nke oké osimiri nke microwave mbụ.

GTNASA nyere Njoku ọrụ na 1983 ka ọ hazie ma duzie usoro ọmụmụ ihe sayensị iji jiri nlezianya nke ọnụọgụ okpomọkụ nke oké osimiri tụnyere site na microwave na ngwaọrụ spectrum-infrared a na-ahụ anya na polar orbiting na geostationary satellites. Ọmụmụ ihe ndị ahụ nyere aka n'imeziwanye ngwaahịa okpomọkụ nke National Oceanic and Atmospheric Administration (NOAA) mepụtara. [7] E nyere Njoku ihe nrite NASA Exceptional Service Medal n'afọ 1985.

Njoku rụrụ ọrụ na NASA Headquarters, Washington, DC site na 1986-1990 dị ka onye sayensị mmemme maka usoro ozi Sayensị ụwa. O nyere aka n'ịhazi njikwa data satellite gafee ebe data NASA na n'etiti ụlọ ọrụ mbara igwe US na mba ụwa. O sonyere n'ịmepụta usoro data na usoro ozi EOSDIS. Njoku jere ozi na ọrụ njikwa JPL mgbe afọ 1991 gasịrị, mgbe ọ na-eduga ọmụmụ ihe maka usoro mmetụta microwave n'ọdịnihu. [8] duziri mmemme ọtụtụ afọ nke nnwale n'ọhịa site na iji JPL nke dabeere n'ala na nke ikuku iji dozie ụzọ maka mmepe nke usoro nyocha mmiri nke ụwa.

N'afọ 1996, Njoku ghọrọ onye otu sayensị maka Advanced Microwave Scanning Radiometer (AMSR), nke a malitere na satellites Aqua (NASA) na ADEOS II (JAXA) n'afọ 2002, nke na-ahụ maka ngwaahịa Mmiri n'ala. Site [9] 1998-2001, ọ bụ onye isi sayensị maka ọmụmụ teknụzụ dị elu na-enyocha ojiji nke antenna inflatable na mesh maka mmetụta dịpụrụ adịpụ nke ụwa. Ndị otu [2] gosipụtara n'ụzọ gara nke ọma na usoro antenna na-egbuke egbuke nke dị mita isii maka mmetụta mmiri dị ala (L-band). Nnyocha a dugara na aro nke NASA Hydrosphere State (Hydros) satellite mission na 2002, mana emesiri ghara ịkwado ọrụ ahụ. Nkwupụta na-esote, nke National Academy of Sciences Earth Science Decadal Survey tụrụ aro ya, NASA kwadoro ya na 2008 dị ka Soil Moisture Active Passive (SMAP), ọrụ mbu nke NASA. Njoku jere ozi [5] ka onye sayensị na-ahụ maka SMAP site na 2008-2013. E ji ihe ịga nke ọma zipụ SMAP na mbara igwe wee malite ọrụ ya na mbido afọ 2015. E nyere Njoku ihe nrite NASA Exceptional Public Service Medal n'afọ 2016.

A họpụtara Njoku ka ọ bụrụ Fellow nke Institute of Electrical and Electronics Engineers na 1995 ma jee ozi na kọmitii nchịkwa nke IEEE Geoscience na Remote Sensing Society na-aghọ osote onye isi oche maka ọrụ ọkachamara na 1996-97. Ọ bụ onye isi nchịkọta akụkọ nke Encyclopedia of Remote Sensing . [10] [11]'afọ 2001-2002, ọ bụ Dr. Martin Luther King Visiting Scholar na MIT. [1]

Onyinye[dezie | dezie ebe o si]

  • Fellow nke Institute of Electrical and Electronics Engineers, 1995
  • Ihe nrite Ọrụ Pụrụ Iche nke NASA, 1985
  • Ihe nrite NASA pụrụ iche maka ọrụ ọha na eze, 2016

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. Njoku (July 1982). "Passive microwave remote sensing". Proceedings of the IEEE 70 (7): 728–750. DOI:10.1109/PROC.1982.12380. 
  2. 2.0 2.1 Njoku (November 2000). "A large-antenna microwave radiometer-scatterometer". IEEE Transactions on Geoscience and Remote Sensing 38 (6): 2645–2655. DOI:10.1109/36.885211. 
  3. 3.0 3.1 Njoku (1 October 1983). "Global measurements". Monthly Weather Review 111 (10): 1977–1987. DOI:<1977:GMOSST>2.0.CO;2 10.1175/1520-0493(1983)111<1977:GMOSST>2.0.CO;2.  Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; name "parms" defined multiple times with different content
  4. 4.0 4.1 Hofer (19 June 1981). "Microwave radiometric measurements". Science 212 (4501): 1385–1387. DOI:10.1126/science.212.4501.1385. PMID 17746256.  Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; name "SST" defined multiple times with different content
  5. 5.0 5.1 Lloyd (24 April 2015). NASA Observatory Sends Back First Images of Earth's Soil Moisture. NBC.
  6. Evans (2005). "Seasat—A 25-year legacy of success". Remote Sensing of Environment 94 (3): 384–404. DOI:10.1016/j.rse.2004.09.011. 
  7. Reynolds (1988). "A real-time global sea surface temperature analysis". Journal of Climate 1 (1): 75–87. DOI:<0075:ARTGSS>2.0.CO;2 10.1175/1520-0442(1988)001<0075:ARTGSS>2.0.CO;2. 
  8. Soil study may yield harvest of water cycle data. ScienceDaily (31 July 2002).
  9. 1998 IIP Projects Awarded. ESTO. NASA (October 1998).
  10. Encyclopedia of Remote Sensing. Springer. 
  11. MLK Visiting Scholar 2001-2002. MIT.

Àtụ:Jet Propulsion Laboratory