Ephraim Akpata

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Ephraim Akpata
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịNaijiria Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya15 Eprel 1927 Dezie
Ebe ọmụmụȮra Edo Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya8 Jenụwarị 2000 Dezie
Ọrụ ọ na-arụonye ọka iwu Dezie
Ọkwá o jiOnye òká ikpe Dezie
ebe agụmakwụkwọỤlọ akwụkwọ King's College, Lagos Dezie

 

Ephraim Omorose Ibukun Akpata (15 Eprel 1927 - 8 Jenụwarị 2000) bụ onye ọka ikpe nke Ụlọikpe Kasị Elu nke Naijiria na onye isi oche mbụ nke Independent National Electoral Commission (INEC) nke Naijeria, nke na-ahụ maka ntuli aka 1998/1999 nke weghachiri ọchịchị onye kwuo uche ya na Mee 1999.[1]

Ihe ndị mere n'oge gara aga[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Ephraim Akpata na 1927 na Edo State. Ọ gara King's College, Lagos wee gaa n'ihu na-amụ iwu. N'akwụkwọ ya 888 Days in Biafra, Samuel Enadeghe Umweni chetara otu onye ọka iwu Akpata si mee njem dị ize ndụ ugboro abụọ gafee ndị agha agha agha iji leta ya mgbe ndị agha Biafra na-agbapụ n'oge Agha Obodo Naịjirịa (1967-1970).[2] Akpata ghọrọ onye ọka ikpe nke ụlọ ikpe kachasị elu, ọ lara ezumike nká na 1993 mgbe ọ dị afọ 65.[3] A họpụtara ya ka ọ bụrụ onye isi INEC na 1998 mgbe nchịkwa nke General Abdulsalam Abubakar guzobere INEC iji hazie ntuli aka nke dugara na Republic nke anọ nke Naijiria na 29 Mee 1999.[4]

Ọdịdị nke òtù[dezie | dezie ebe o si]

Iji zere nkewa agbụrụ, Akpata kwuru na ọ bụ naanị ndị otu nwere nkwado mba zuru oke ka a ga-ekwe ka ha sọọ mpi na ntuli aka ahụ. O kpebiri na òtù ndọrọ ndọrọ ọchịchị ga-emeri oche ntuli aka gọọmentị ime obodo na ọ dịkarịa ala steeti iri iji ruo eru maka gọvanọ, nzukọ steeti, nzukọ mba na ntuli aka onye isi ala.[5] N'ime òtù ndọrọ ndọrọ ọchịchị iri abụọ na isii, o nyere ndebanye aha nwa oge dị ka òtù ndọrọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị maka ntuli aka 1998/1999 na naanị itoolu, naanị òtù atọ mechara ruo eruo ịsọ mpi na ntuli aka steeti na nke mba.[1] Nke a mere ka e guzobe njikọ nke obere njikọ, dị ka Group of 34 nke guzobere People's Democratic Party (PDP) ọhụrụ.

Njikọ ga-aghọ ezigbo òtù. N'ọnwa Jenụwarị afọ 1999, Akpata kwuru na njikọ aka a mara ọkwa n'etiti Alliance for Democracy (AD) na All People's Party (APP) "dị ka ọ na-emebi iwu INEC". O kwuru na ndị otu abụọ ahụ chọrọ "inweta uru nke njikọta n'enweghị otu".[6] Akpata katọrọ usoro nke PDP họọrọ ndị ọ ga-eji họpụta, na-ekwu na ọ dabara "n'okpuru ọkwa nke ngosipụta a tụrụ anya ya site na usoro ọchịchị onye kwuo uche ya".[7]

Nhọrọ[dezie | dezie ebe o si]

INEC mere usoro ntuli aka. E mere ntuli aka gọọmentị ime obodo na Disemba 1998, na PDP meriri 59%, APP 25.8% na AD 13.2% nke oche. E mere ntuli aka maka Gọvanọ na Jenụwarị 1999, na PDP meriri 19 n'ime steeti 35, APP meriri steeti 9 na AD meriri steet 6. Nhọrọ ahụ dị n'usoro na udo, Akpata kwuru na ha nweere onwe ha ma mee ihe n'ụzọ ziri ezi. E mere ntuli aka maka House of Representatives na Senate na Febụwarị 1999. Na Senate, PDP meriri oche 59, APP 29 na AD 20. N'ime ụlọ ahụ, PDP meriri oche 206, APP 74 na AD 68. A na-egbu oge ntuli aka n'ihi ihe nchekwa na Akwa Ibom, Delta, Nasarawa na Rivers steeti. Akpata gwara otu nzukọ ndị nta akụkọ na ọ bụ ezie na ọ bụ ihe ziri ezi n'ozuzu ya, e nweela ụfọdụ ntuli aka na-ezighị ezi. Na ntuli aka onye isi ala nke 27 Febụwarị 1999, AD na APP gosipụtara onye otu, Chief Olu Falae, onye onye onye otu PDP, onye bụbu General na onye ọchịchị ndị agha Olusegun Obasanjo meriri. Obasanjo nwetara 63% nke votu.[8]

Akpata nabatara ndị na-enyocha ntuli aka mba ọzọ site na Carter Center nke dị na US na National Democratic Institute, ma kwado arịrịọ ha iji zụọ ọtụtụ puku ndị na-ekiri obodo. Akụkọ sitere n'aka ndị otu a na ntuli aka ndị gara aga dị mma n'ozuzu ha, ọ bụ ezie na ha kwuru na ọnụ ọgụgụ dị ala na ụfọdụ ihe na-ezighị ezi. Akụkọ banyere ntuli aka ndị ọzọ dị oke egwu, na-akọwa mmebi iwu gụnyere nloghachi vootu, itinye igbe ntuli aka, nsonaazụ gbanwere, na enweghị ikike nke ndị na-eme ntụli aka. Mgbe ntuli aka ahụ gasịrị, onye bụbu onye isi ala US Jimmy Carter zigaara Akapata akwụkwọ ozi nke kwuru na "E nwere nnukwu ọdịiche n'etiti ọnụ ọgụgụ ndị na-eme ntụli aka a hụrụ na N'ụzọ dị mwute, ya mere, ọ gaghị ekwe omume ka anyị kpebie ikpe ziri ezi banyere nsonaazụ ntuli aka onye isi ala. "[9] Olu Falae mechara kwuo na ntuli aka ahụ bụ nke a na-eduhie eduhie maka PDP.[10]

Justice Ephraim Akpata nwụrụ na 8 Jenụwarị 2000 mgbe ọ dị afọ 72.[11]

Akwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

  • Ephraim Akpata (1994). Justice for all and by all. B & C Publishers. ISBN 978-32981-0-0. 
  • Ephraim Akpata (1997). The Nigerian arbitration law in focus. West African Book Publishers. ISBN 978-153-044-8. 

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. 1.0 1.1 Jude Opara (2 June 2009). INEC 10 Years After – an Appraisal. Daily Champion. Retrieved on 13 February 2010.
  2. Samuel Enadeghe Umweni (2007). 888 Days in Biafra. iUniverse, 28–29. ISBN 0-595-42594-1. 
  3. Stability at NCC. Vanguard (12 September 2008). Retrieved on 14 February 2010.
  4. INEC History. Independent National Electoral Commission. Retrieved on 13 February 2010.
  5. Robert A. Dibie (2001). The politics and policies of Sub-Saharan Africa. University Press of America. ISBN 0-7618-2094-9. 
  6. Weekly Round-Up – IRINWA-04: 29-Jan-99. UN Office for the Coordination of Humanitarian Affairs. Archived from the original on 25 July 2011. Retrieved on 14 February 2010.
  7. Godwin Ijediogor (1 November 2008). PDP at 10: Ruling Party As A Nation's Albatross. The Guardian. Retrieved on 14 February 2010.
  8. Former Military Ruler Olusegun Obasanjo Elected President of Nigeria; He Becomes First Elected President in 15 Years.. Jet (15 March 1999). Archived from the original on 3 November 2012. Retrieved on 14 February 2010.
  9. OBSERVING THE 1998–99 NIGERIA ELECTIONS. Carter Center, NDI (Summer 1999). Retrieved on 14 February 2010.
  10. GBENGA ADENIJI (13 January 2010). INEC: In search of a true umpire. The Punch. Archived from the original on 14 January 2010. Retrieved on 14 February 2010.
  11. Edo Politicians Mark First Year Anniversary of Akpata's Death. Vanguard (9 January 2001). Retrieved on 14 February 2010.

Àtụ:INEC