Gaa na ọdịnaya

Fathi Hassan

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Fathi Hassan
mmádu
Ụdịekerenwoke Dezie
Mba o sịEgypt, Senegal Dezie
Aha enyereFathi Dezie
Aha ezinụlọ yaHassan Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya10 Mee 1957 Dezie
Ebe ọmụmụCairo Dezie
Asụsụ obodoFrench Dezie
Asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaFrench Dezie
Ọrụ ọ na-arụonye ese Dezie
Ụdị ọrụ yapainting Dezie
Ebe agụmakwụkwọAccademia di Belle Arti di Napoli Dezie
Ebe obibiLondon Dezie
Ebe ọrụNew York City, London Dezie
Ọrụ ama amaSanta Rania Dezie
Nwere ọrụ na mkpokọtaNational Museum of African Art Dezie
Ụdịcontemporary African art Dezie
Ihe nritePremio Michetti Dezie
Webụsaịtịhttp://www.fathihassan.com Dezie
Ikike nwebiisinka dị ka onye okikeỌrụ nwebiisinka chekwara Dezie
Isiokwu akpọrọ dị kaفتحي حسن Dezie

Fathi Hassan (Arabic) (amụrụ na 10 Mee 1957) bụ onye Ijipt, onye Omenkà bire na Ịtali nke a maara maka ntinye ya metụtara okwu edere. [1] A na-ewere Fathi Hassan dị ka onye na-ese ihe n'Africa na Muslim kacha mkpa n'akụkọ ihe mere eme nke nkà ọgbara ọhụrụ na nke oge a.

A mụrụ Fathi Hassan na Cairo n'afọ 1957 dị ka nwa nwoke nke abụọ n'ezinụlọ Nubian. [2] Nna ya Hassan bụ onye Sudan na nne ya bụ Fatma si na mpaghara Toshka Lakes na ndịda Ijipt. Ọ gara ụlọ akwụkwọ Kerabia na Cairo, ebe ọ zutere onye na-akpụ ihe Ghaleb Khater.

N'afọ 1979, Hassan natara onyinye site n'aka Italian Cultural Institute na Cairo wee kwaga Naples. [1][2] Ọ debanyere aha na Accademia di Belle Arti n'afọ 1980 iji mụọ ihe osise. [2] Ọ gụsịrị akwụkwọ na 1984 na edemede banyere mmetụta nke nka Africa na Cubism. [2] Mgbe ọ na-agụ akwụkwọ ma n'afọ mgbe ọ gụsịrị akwụkwọ, Hassan rụkwara ọrụ dị ka onye na-eme ihe nkiri na onye na-emepụta ihe na RAI (Radiotelevisione Italiana works) na Naples na Rome. [2] N'afọ 1986, ọ kwagara Pesaro.

N'afọ 1989, Hassan bụ onye omenkà mbụ nke ihe nketa Afrịka a kpọrọ na ngalaba "Aperto" nke 43rd Venice Biennale nke Dan Cameron na Giovanni Carandente haziri. O gosipụtara n'ọtụtụ gallery na Italy, Belgium, Denmark, Germany, France, Egypt, na United States.

Ọrụ Hassan na-emekarị ka ike dị ike na mmekọrịta dị n'etiti okwu a na-ekwu na nke edere ede; site na ihe nketa Nubian ya, ọ na-ekwusi ike na ọnwụ nke asụsụ n'okpuru ọchịchị nke ọchịchị. Ọtụtụ n'ime ihe odide ya dabere na calligraphy kufic, mana ha ka na-akpachara anya na-agụ akwụkwọ ma ghara ikwe omume ịkọwapụta. Na vidiyo ya Blessed Nubia (2002) bụ nyocha nke asụsụ mbụ nke Nubia . [1]

Hassan ebiela ma rụọ ọrụ na Ịtali kemgbe afọ 1979, na-eke oge ya n'etiti Rome, Milan na Fano. [1][4][5]

Edensibia

[dezie | dezie ebe o si]

Oversea: Art from Mediterranean Archived 2021-12-28 at the Wayback Machine. Casoria: Casoria Contemporary Art Museum. Accessed December 2021.</ref>

</ref>Kathleen Goncharov (2009). Biografia e lavori di Fathi Hassan, Akkij (in Italian and Arabic). www.fathihassan-akkij.com. Archived 2 May 2009.</ref>

</ref>Kathleen Goncharov (2007). Fathi Hassan: Cultural Nomad. In: Micaela Nardi (editor) (2007). Fathi Hassan: Safir (exhibition catalogue). Senigallia: Ed. Della Rovere. Archived 2 April 2009.[1]}}

  1. <ref name=lhm>Exhibitions. 'Fathi Hassan: Signs of our Times', Leighton House Museum; The Royal Borough of Kensington and Chelsea, accompanied by a monograph, edited by Rose Issa, Beyond Art Production, London 2010. Archived 29 November 2010. <ref name=nmaa>Textures: Word and Symbol in Contemporary African Art – Fathi Hassan Archived 26 Septemba 2010 at the Wayback Machine. Washington, D.C.: Smithsonian National Museum of African Art. Accessed December 2021.<ref> 'Fathi Hassan', edited by Rose Issa, Rose Issa Projects/Beyond Art Production, London 2010. <ref name=nmaa>Textures: Word and Symbol in Contemporary African Art – Fathi Hassan Archived 2010-09-26 at the Wayback Machine. Washington, D.C.: Smithsonian National Museum of African Art. Accessed December 2021.