Gani Odutokun

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Gani odutokun
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịNaijiria, Ghana Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya9 Ọgọọst 1946 Dezie
Ebe ọmụmụGhana Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya16 Febụwarị 1995 Dezie
ihe kpatara ọnwụtraffic collision Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee, pidgin Naịjirịa Dezie
Ọrụ ọ na-arụonye ese, academic Dezie
ụdị ọrụ yaart of painting Dezie
ebe agụmakwụkwọMahadum Ahmadu Bello Dezie
ikike nwebiisinka dị ka onye okikeỌrụ nwebiisinka chekwara Dezie

  

Gani Odutokun (August 9, 1946 - February 16, 1995) bụ onye na-ese ihe n'oge ọgbara ọhụrụ a na Naijiria nke a maara maka onyinye ya na ịzụlite ndị na-ese ihe na Zaria art society. Ọrụ ya gụnyere mgbidi murals, eserese na eserese mkpuchi akwụkwọ.[1]

Mmalite ndụ na agụmakwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Odutokun na Nsawan, Ghana site na nne na nna Naijiria nke agbụrụ Yoruba[2][3] bụ ndị sitere na Offa, Kwara Steeti na ndị na-azụ ahịa koko.[4] Ọ nọrọ n'oge ọ bụ nwata na-etolite na mpaghara Ashanti mana nna ya mechara kwaga Naịjirịa mgbe ọ dara mbà n'ahịa koko. Mgbe ọ gụsịrị akwụkwọ sekọndrị, ọ rụrụ ọrụ dị ka onye odeakwụkwọ na Nigerian Breweries mana site n'aka ndị enyi ya hụrụ talent ya, o tinyere akwụkwọ ma nweta nnabata na Mahadum Ahmadu Bello, Zaria na 1972. Ọ gụsịrị akwụkwọ na kọleji ebe o nwetara nzere bachelọ na nzere masta na Fine Arts na 1975 na 1979.[5] Mgbe ọ nwetasịrị nzere bachelọ ya, ọ sonyeere ngalaba Fine Arts nke ABU dị ka onye enyemaka gụsịrị akwụkwọ.

Ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

A maara ihe osise Odutokun maka inyocha ọdịdị ndụ. Ihe osise ya na-enyocha echiche nkà ihe ọmụma banyere "ihe mberede na imewe," iberibe na "ịdị n'otu na-adabaghị adaba", ụfọdụ n'ime ọrụ ya na-agbalịkwa ịma atụmanya ọdịda anyanwụ nke nka Afrịka aka.[6] Mgbe ụfọdụ, Odutokun gụnyere nkọwa ndọrọ ndọrọ ọchịchị na ọrụ ya. N'afọ 1988, eserese ya, The King Shares a Joke with his Generals, na-earutu aka n'echiche efu nke nnwere onwe Babangida[7][8]

Ọnwụ[dezie | dezie ebe o si]

Odutokun nwụrụ mgbe ọ na-alọta n'ihe ngosi nke sochiri nzukọ ọmụmụ ihe emere na Goethe Institute na Lagos. O so na ndị omenkà anọ nwụrụ n'ihe mberede ụgbọala. N'ọnwa Febụwarị afọ 1995, Time No Boundaries, ihe ngosi e mere nke nwere ihe osise sitere n'aka ọtụtụ ndị na-ese ihe site na mpaghara ugwu Naịjirịa na Maison de France, Alfred Rewane road na nsọpụrụ Odutokun. N'afọ 2008, e mere ihe ngosi nka ncheta nke Nigerian Gallery of Art iji kwanyere ihe osise Odutokun ùgwù na Aina Onabolu complex nke National Arts Theatre, Iganmu, Lagos.

Ndetu[dezie | dezie ebe o si]

  1. Ekpo Udo Udoma. No More Boundaries
  2. A.H.C. Chiegboka. The Humanities and Nigeria's Democratic Experience. NAU Library. Retrieved on October 13, 2015. 
  3. Osa Egonwa (1994). African art: a contemporary source book. Osasu Publishers. ISBN 9789783231290. 
  4. ART-NIGERIA: Gani Odutokun Retrospective Hailed in London
  5. Edewor U. Nelson (2015). Gani Odutokun’s Dialogue with Mona Lisa: Interrogating Implications of Euro-African Interface. International Journal of Arts and Humanities. IJAH 4(1), S/No 13
  6. Ajayi, M. (2005). African arts in the diaspora: An examination of common cultural and plastic essence in the visual arts. p 108
  7. Udoma
  8. Moyosore Benjamin Okediji (2002). African Renaissance: new forms, old images in Yoruba art. University of Colorado Press, 12, 73, 83. ISBN 9780870816819. 

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]