Gareth Thomas (onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Britain)

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ


Gareth Thomas

Official portrait, 2017
Shadow Minister for TradeÀtụ:Efn[1]
[[ Ambassador to Àtụ:CountryPrefixThe]]
Àtụ:Str rep
10 April 2020
LeaderKeir Starmer
Preceded byJudith Cummins
Chair of the Co-operative Party
[[ Ambassador to Àtụ:CountryPrefixThe]]
In office
Àtụ:En dash range
General SecretaryPeter Hunt
Michael Stephenson
Karin Christiansen
Claire McCarthy
Preceded byJim Lee
Succeeded byAnna Turley
Shadow Minister for Local Government
[[ Ambassador to Àtụ:CountryPrefixThe]]
In office
Àtụ:En dash range
LeaderJeremy Corbyn
Succeeded byJim McMahon
Shadow Minister for Europe
[[ Ambassador to Àtụ:CountryPrefixThe]]
In office
Àtụ:En dash range
LeaderEd Miliband
Preceded byEmma Reynolds
Succeeded byPat McFadden
Shadow Minister for Civil Society
[[ Ambassador to Àtụ:CountryPrefixThe]]
In office
Àtụ:En dash range
LeaderEd Miliband
Preceded byRoberta Blackman-Woods
Succeeded byLisa Nandy
Minister of State for International Development
[[ Ambassador to Àtụ:CountryPrefixThe]]
In office
Àtụ:En dash range
Prime MinisterGordon Brown
Preceded byHilary Benn
Succeeded byAlan Duncan
Minister of State for Trade, Investment and Consumer Affairs
[[ Ambassador to Àtụ:CountryPrefixThe]]
In office
Àtụ:En dash range
Prime MinisterGordon Brown
Preceded byThe Lord Jones of Birmingham
Succeeded byThe Lord Davies of Abersoch
Parliamentary Under-Secretary of State for Trade Policy and Consumer Affairs
[[ Ambassador to Àtụ:CountryPrefixThe]]
In office
Àtụ:En dash range
Prime MinisterGordon Brown
Preceded byPosition established
Succeeded byKevin Brennan
Member of Parliament
for Harrow West
[[ Ambassador to Àtụ:CountryPrefixThe]]
Àtụ:Str rep
1 May 1997
Preceded byRobert Gurth Hughes
Majority8,692 (18.1%)
Personal details
Born (1967-07-15) 15 Julaị 1967 (age 56)
Harrow, London, England
NationalityBritish
Political partyLabour Co-op
EducationHatch End High School
Alma materAberystwyth University
King's College London
ProfessionPolitician
WebsiteÀtụ:URL
Gareth Thomas (onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Britain)
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịObodoézè Nà Ofú Dezie
aha n'asụsụ obodoGareth Thomas Dezie
Aha enyereGareth Dezie
aha ezinụlọ yaThomas Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya15 Julaị 1967 Dezie
Ebe ọmụmụHarrow Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee Dezie
Ọrụ ọ na-arụOnye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Dezie
ebe agụmakwụkwọAberystwyth University, University of Greenwich, King's College London, Hatch End High School Dezie
Ebe ọrụLondon Dezie
onye otu ndọrọ ndọrọ ọchịchịLabour Co-operative, Labour Party Dezie
ihe omume dị ịrịba amaapology to the House of Commons Dezie
webụsaịtịhttp://www.gareththomas.org/ Dezie

Gareth Richard Thomas (amụrụ na 15 Julaị 1967) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị British Labour onye jere ozi dị ka onye omeiwu (MP) maka Harrow West kemgbe 1997. Ọ bụ Minista Nchịkọta maka Azụmaahịa ugbu a n'ihu oche ndị mmegide. Thomas jere ozi dị ka Minista nke Mba maka Mmepe Mba Nile na Minista nke Steeti maka Azụmaahịa, Ntinye ego na Ihe Ndị Ahịa n'etiti afọ 2008 na 2010. Ọ bụ onye isi oche nke Co-operative Party site na 2001 ruo 2019, ma na-azọ ọkwa dị ka onye ọrụ na onye na-arụ ọrụ.

Mbido ndụ na agụmakwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

Thomas biri n'oge ọ bụ nwata na London Borough of Harrow, na-aga Hatch End High School na mgbe e mesịrị Lowlands College. O nwetara nzere Bachelor of Science (BsC) na Economics na Mahadum Aberystwyth, gụsịrị akwụkwọ na 1988. O mechara nweta PGCE na Thames Polytechnic iji bụrụ onye nkuzi, nke ọ gụsịrị na 1992. N'afọ 1996, ọ gụrụ maka nzere Master of Arts (MA) na Imperial na Commonwealth Studies na King's College London.

Ọrụ omeiwu[dezie | dezie ebe o si]

A họpụtara Thomas na mbụ ka ọ nọchite anya Harrow West na ntuli aka nke afọ 1997 mgbe ọ meriri onye Conservative nọ n'ọkwa, Robert Hughes, na ọtụtụ vootu 1,240 .[2]

A họpụtara ya ka ọ bụrụ osote odeakwụkwọ nke steeti na Ngalaba Mmepe Mba Nile n'afọ 2003.

N'otu afọ ahụ, Thomas mere mgbalị mbụ iji machibido ịṅụ sịga na ụlọ oriri na ọṅụṅụ site na Iwu Ndị Omeiwu.[3]

Mgbe mgbanwe nke June 2007 gasịrị, Thomas nọgidere na International Development ebe ọ bụkwa akụkụ nke Ngalaba ọhụrụ maka Azụmaahịa, Azụmalite na Mgbanwe Nchịkwa, a họpụtara ya dị ka onye isi odeakwụkwọ nke steeti maka Iwu Azụmabe na Ihe Ndị Ahịa. O nwere ọrụ nke ịhazi iwu azụmahịa n'etiti ngalaba abụọ ahụ.[4]

N'ịgbaso mgbanwe Gordon Brown nke 3 Ọktoba 2008, e buliri Thomas ka ọ bụrụ Minista nke Steeti na ngalaba abụọ ahụ, na-ewere ọfịs nke Azụmaahịa, Ntinye ego na Ihe Ndị Ahịa. Na June 2009 rehuffle e wepụrụ DBERR, na-ahapụ Thomas ka ọ gaa n'ihu na ọrụ ya naanị na International Development, na ọrụ maka ihe gbasara ndị ahịa na-agafe Kevin Brennan.

Thomas na-enyere aka ịkpụ mkpụrụ osisi maka onyinye nye ụlọ ọgwụ dị n'ógbè ahụ na 2008.

N'ọnwa Mee afọ 2010, a họpụtara ya ọzọ dị ka onye omeiwu maka Harrow West na ọnụ ọgụgụ ka ukwuu (dabere na nsonaazụ a na-amaghị ama na 2005). Ọ bụ Minista Nchịkọta maka agụmakwụkwọ dị elu na sayensị site n'October 2010 ruo October 2011, Minista Nkọwapụtara maka Civil Society site n'Ọktoba 2011 ruo Ọktoba 2013, Minista Nkwupụta maka Europe site na Machị 2013 ruo Ọkቶ 2014, mgbe ahụ Minista Nnyocha maka Africa na Middle East site n'ọnwa Ọktobe 2014 ruo Machị 2015.

Na ntuli aka nke afọ 2015 onye na-azọ ọkwa onye otu Conservative Party bụ Hannah David mere mgbanwe dị ịrịba ama site na Labour gaa na Conservatives, na-ebelata ihe ka ọtụtụ ya ruo 2,208. Thomas nwetara nsonaazụ ntuli aka kachasị njọ ruo ugbu a na ntuli aka 2015.[5]

Na ntuli aka nke European Union nke afọ 2016, Thomas mere mkpọsa maka UK ka ọ nọgide na-abụ onye otu European Union (EU) ma na-akwado United Kingdom ka ọ bụrụ onye otu EU.[6]

Thomas kwadoro Owen Smith na ntuli aka ndị isi Labour Party nke afọ 2016.[7] Mgbe a họpụtara Jeremy Corbyn ọzọ dị ka onye ndú Labour, Thomas bụ otu n'ime ndị omeiwu Labour mbụ laghachiri n'ihu oche, dị ka Minista onyinyo maka Gọọmentị Obodo ruo June 2017.

N'afọ 2017, o vootu megide iwu na-enye gọọmentị ohere ịmalite mkparịta ụka banyere ịpụ na EU site na izipu ọkwa edemede 50 na EU; n'ime nke a, ọ kwụsịrị ụtarị nke pati ahụ.[8]

Na ntuli aka nke afọ 2017 na 2019, a họpụtara Thomas ọzọ dị ka onye omeiwu nke Harrow West na ọnụ ọgụgụ ka ukwuu nke 13,314 na 8,692 n'otu n'otu.[9]

Thomas haziri ngosi mahadum mbụ nke Harrow na Whitmore High School na 2016, na-enye ụmụ akwụkwọ ohere iso mahadum ndị na-eduga na UK na mba ofesi.[10] A na-eme ihe omume ahụ kwa afọ kemgbe ahụ, n'ihi ihe ịga nke ọma ya, a haziri ihe ngosi ọrụ ọzọ maka ngwụcha afọ 2020.

N'afọ 2020, Thomas kwuru na onye ndu Labour ọzọ "kwesịrị ikwenye na ha agaghị akwado ime ka ụlọ ọrụ mmiri na ike bụrụ nke mba", na-azọrọ na a chụpụrụ ndị na-eme ntụli aka ịtụ vootu Labour n'ihi na ha ekwenyeghị na nkwa ndị a nwere ike inye n'akụkụ arịrịọ maka ime ka ụgbọ okporo ígwè na Royal Mail bụrụ nke mba, nke Thomas na-akwado.[11]

Thomas kwadoro Emily Thornberry na asọmpi ndị isi ọrụ nke afọ 2020.

Ọ na-eje ozi n'ihu oche ndị mmegide dị ka Minista Nchịkọta maka Azụmaahịa Mba Nile kemgbe Eprel 2020.[12]

2016 Onye isi obodo London bid[dezie | dezie ebe o si]

N'afọ 2015, Thomas chọrọ ịghọ onye na-azọ ọkwa onye otu Labour Party na ntuli aka 2016 maka onye isi obodo nke London, na-enweta nhọpụta zuru ezu iji mee ka ọ bụrụ ndị ikpeazụ isii a họpụtara maka onye na-achọ ịbụ onye isi obodo. Ọ mechiri n'ọnọdụ ikpeazụ na ntuli aka ikpeazụ nke pati ahụ, ebe Sadiq Khan ghọrọ onye na-azọ ọkwa onye isi obodo nke Labour.[13]

Ihe edeturu[dezie | dezie ebe o si]

Àtụ:Notelist

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]

Àtụ:S-start

Àtụ:S-par Àtụ:S-bef Àtụ:S-ttl Àtụ:S-inc Àtụ:S-off Àtụ:Succession box Àtụ:S-ppo Àtụ:Succession box

Àtụ:S-endÀtụ:Labour Party London mayoral selection, 2015Àtụ:Labour Party shadow cabinet election, 2010Àtụ:London Labour Party MPs