Gerard Sekoto

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Gerard Sekoto
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịUnion of South Africa Dezie
Aha enyereGerard Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya9 Disemba 1913 Dezie
Ebe ọmụmụBotshabelo, Free State Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya20 Maachị 1993 Dezie
Ebe ọ nwụrụNogent-sur-Marne Dezie
Ebe oliliNogent-sur-Marne Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaAfroasiatic Dezie
Ọrụ ọ na-arụonye ese, onye egwu Dezie
agbụrụNdi Afrika nke Amerika Dezie
onye nnọchite anya nwebiisinkaikike mmeputakwa nke CISAC-otu nọchiri anya ya Dezie
Nwere ọrụ na mkpokọtaHarmon Foundation Collection at Fisk University, South African National Gallery, Philadelphia Museum of Art Dezie
ikike nwebiisinka dị ka onye okikeỌrụ nwebiisinka chekwara Dezie
omenkà faịlụ naFrick Art Reference Library Dezie

Gerard Sekoto (ụbọchị itoolu n'ọnwa Disemba 1913 rụọ úbọchị irí abụọ n'ọnwa Machị 1993), bụ ónyé na-ese ihe na ónyé na-eti egwu na South Africa. A maara ya dị ka ónyé ọsụ ụzọ nke nka ojii na mmekọrịta mmadụ na ibe ya. E gosipụtara ọrụ ya na Paris, Stockholm, Venice, Washington, na Senegal, yana na South Africa.

Oge ọ malitere[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Sekoto n'ubochí itoolu n'ọnwa Disemba 1913 na Lutheran Mission Station na Botshabelo, nso Middelburg, Eastern Transvaal (nke a maara ugbu a dị ka Mpumalanga).[1] Ọ bụ nwa Andreas Sekoto, ónyé isi nkè ndị Kraịst ọhụrụ a tọghatara. Sekoto gụrụ akwụkwọ na Wonderhoek, nke nnà ya, ónyé ụkọchukwu na ónyé nkuzi guzobere.[2] Dị ka nwa nke ónyé ozi ala ọzọ, ọ hụrụ egwu dị ka akụkụ nke ndụ ya ma kọwaara ya harmonium ezinụlọ mgbè ọ dị obere.

Dị ka nwatakịrị, Sekoto na-eji chalk, akwụkwọ, na pensụl na-acha odo odo na-ese ihe.[3] Nkà nka ya pụtara n'oge ọ dị afọ iri na ụma, mgbè ọ gara Diocesan Teachers Training College na Pietersburg. Ụlọ akwụkwọ a, n'adịghị ka ọtụtụ, gosipụtara klas eserese na ọrụ aka ndị ọzọ. Grace Dieu nwèrè ọtụtụ ndị na-ese osisi nwéré nkà na-emepụta ihe ọkpụkpụ na ọrụ yana màkà asọmpi dịka ihe ngosi South African Academy kwa afọ. Ónyé na-ese ihe Ernest Mancoba bụ ezigbo enyi Sekoto na Grace Dieu, ha abụọ rọrọ nrọ ịga Europe ịga ụlọ akwụkwọ nka. Ernest Mancoba bụkwa ónyé nkuzi ya nke gbara Sekoto ume ịchụso ọrụ nka.[3] Otú ọ dị, Sekoto adabaghị n'ime ụdị ihe osise nke nna, nke a tụrụ aro na Grace Dieu, na-ahọrọ ise ihe na ise ihe n'onwe ya.[4]

N'ịgụsị akwụkwọ dị ka ónyé nkụzi na Diocesan Teachers Training College na Pietersburg ọ kụziri na ụlọ akwụkwọ dị n'ógbè ahụ, Khaiso Secondary, ruo afọ anọ. N'oge a, ọ banyéré asọmpi nka (May Esther Bedford) nkè Mahadum Fort Hare haziri, nke e nyéré ya ihe nrite nke abụọ. E nyèrè George Pemba ihe nrite mbụ. Sekoto nwere mmasị nzuzo màkà ime nka, mana ọ kewara n'etiti ịhụnanya ya màkà nkuzi na nka. Ọ ga-ezo ọrụ ya mgbè ọ bụla ónyé ọ bụla bịarutere ya nso, ọ ga-egosikwa naanị ndị enyi ya ọrụ ya. Naanị ihe o mere ka Louis Makenna, Nimrod Ndebele, na Ernest Mancoba lee ihe osise ya.[5]

Ịgba ọsọ ndụ[dezie | dezie ebe o si]

"Mother and Child", 1959
"Nne na Nwatakịrị", 1959

N'afọ 1947, ọ hapụrụ South Africa gaa biri na Paris n'okpuru nchụpụ onwé ya. A na-ekwu na mgbè Sekoto hapụrụ South Africa, ndị maara ọrụ ya nke ọma nwéré nnukwu mfu site na ọpụpụ ya.[3] Afọ ndị mbụ ya na Paris siri ike, Sekoto wéré ya n'ọrụ dị ka onye na-akpọ piano na mberede na l'Echelle de Jacob ("Nzọụkwụ Jacob"), ụlọ oriri na ọṅụṅụ abalị nke meghere màkà azụmahịa mgbè Agha Ụwa nke Abụọ gasịrị. N'ebe a, ọ na-akpọ jazz ma na-abụ abụ "Negro spirituals", abụ ndị France a ma ama n'oge ahụ na ụfọdụ Harry Belafonte. Egwú ghọrọ ụzọ o si nwee ike ịkwụ ụgwọ ndụ ya na ụlọ akwụkwọ nka.

Ụdị nka[dezie | dezie ebe o si]

E kwuwo na Sekoto bụ ónyé ọsụ ụzọ màkà ndị na-ese ihe na South Africa. Otu ụzọ Sekoto si metụta South Africa bụ site na mmekọrịta mmadụ na ibe ya nke enyere site na ọrụ nka ya. Otu ónyé edemede na-ekwu, 'Ọ dị mkpa iburu n'uche na ndị na-ese ihe ndị a na-ebute ụzọ nyere ọnọdụ mmekọrịta ọha na eze nke ndị isi ojii bi n'obodo ukwu, nakwa na ha bụ n'ezie ndị na-eme ihe nkiri mbụ webatara ọnọdụ mmadụ na nka South Africa site n'echiche a'.[6]

Ọrụ ndị a ma ama site n'afọ[dezie | dezie ebe o si]

  • 1939
    • "Ọda na-ada n'etiti ọtụtụ" - Watercolour na pastel na akwụkwọ na-acha nchara nchara
    • "Interior Sophiatown"
    • "Chọọchị Lutheran na Botshabelo"
  • 1940
    • "Ndị Ọrụ Na-akwaga Ala Ọzọ" - Gouache na akwụkwọ
    • "Ụlọ Ndị Na-acha odo odo"
    • "Egwuregwu bọọlụ"
  • 1942
    • "Interior with Woman" - Mmanụ n'elu ákwà
    • "Ndị inyom atọ"
    • "Ọnụ ọgụgụ atọ nwere Bicycle Sophiatown" - Mmanụ na bọọdụ ákwà
    • "Ndị na-egwupụta ihe n'ala"
    • "Ndị na-agba ịnyịnya ígwè na Sophiatown"
  • 1944
    • "Ụlọ Mkpọrọ"
  • 1945
    • "Onye Na-aṅụ Mmanya"
    • "Ndị mkpọrọ Na-ebu Nkume"
    • "Foto nke onye nkuzi ụlọ akwụkwọ Cape Coloured - Omar"
    • "Ụmụaka Na-egwu Egwuregwu"
    • "Ụlọ: Mpaghara Isii"
    • 'The Gossips' - Akara mmiri na-acha n'akwụkwọ
  • 1946
    • "Ndị inyom na nwa - Eastwood Pretoria"
  • 1947
    • "Mine Boy - Mmanụ na bọọdụ ákwà"
    • "Sixpence a Door" - Mmanụ na bọọdụ ákwà
    • "Abụ nke Pick" - Mmanụ na bọọdụ ákwà
    • "Mary Dikeledi Sekoto"
    • "I sere Onwe Onwe Ya"
    • "Foto nke Anna, Nne Onye na-ese ihe"
    • "Foto nke Nwa okorobịa Na-agụ"
    • "N'èzí Ụlọ Ahịa"
    • "N'èzí Ọnụ Ụzọ"
    • "Ụgbọ ịnyịnya ibu, Eastwood"
    • "Nna dị mpako, Manakedi Naky na ikpere Bernard Sekoto"
    • "Ndị na-ese ihe Nne na Nna Nkwado n'Ụlọ na Eastwood"
  • 1949
    • "Eye Glasses" - Coal na akwụkwọ
    • "Anya Ọrịa" - Ọkụ n'elu akwụkwọ
    • "The Black Beret" - Coal na akwụkwọ
    • "Paris; Àkwà mmiri Marie"
  • 1953
    • "Ndị inyom Besotho"
  • 1955
    • "Nwanyị na Ụmụaka"
  • 1959
    • "Onye na-agba ịnyịnya" - Mmanụ n'elu ákwà
  • 1960
    • "Blue Head" - Gouache na akwụkwọ
    • ''Isi nwanyị' - Aha gouache/akwụkwọ
  • 1961
    • "Jazz Band" - Mmanụ n'ụgbọ
  • 1963
    • "Isi nwanyị"
    • "Asịrị Obodo"
  • 1968
    • "The Three Figures" - Gouache na akwụkwọ
  • 1971
    • "Ihe nkiri Obodo"
  • 1975
    • "Nwanyị nwere okpu isi"
  • 1978
    • "Ekele nye Steve Biko" - Mmanụ n'elu ákwà
  • 1979
    • "The Bull" - Mmanụ n'elu ákwà
    • "Foto nke Nwanyị" - Mmanụ na bọọdụ ákwà

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  • Barbara Lindop, Gerard Sekoto, Randburg: Dictum Publishing, 1988
  • Barbara Lindop, Sekoto: The Art of Gerard Sekoto, London: Pavilion, 1995,
  • N. Chabani Manganyi, A Black Man Called Sekoto, Witwatersrand University Press, January 1996,
  • Spiro, Lesley, Gerard Sekoto: Unsevered Ties, Johannesburg Art Gallery, 1 Nọvemba 1989 10 Febụwarị 1990, The Gallery (1989),
  • Chabani Manganyi, Abụ m onye Africa: The Life and Times of Gerard Sekoto, Witwatersrand University Press; mbipụta ihe osise (1 August 2004),

Ihe edeturu[dezie | dezie ebe o si]

  1. John Peffer, Art and the End of Apartheid, University of Virginia Press, 1991, p. 2.
  2. South African artist Gerard Sekoto is born | South African History Online. www.sahistory.org.za. Retrieved on 2019-11-20.
  3. 3.0 3.1 3.2 Cole (1 December 2015). "Boy and the Candle: Gerard Sekoto". JAMA 314 (21): 2218–9. DOI:10.1001/jama.2014.12119. PMID 26624812.  Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; name ":0" defined multiple times with different content
  4. Elizabeth Morton, "Grace Dieu Mission in South Africa: Defining the Modern Art Workshop in Africa." In S. Kasfir and T. Forster (eds), African Art and Agency in the Workshop, Bloomington: Indiana University Press, 2013, 50-2.
  5. Eyene (5 July 2010). "Sekoto and Négritude: The Ante‐room of French Culture". Third Text 24 (4): 423–435. DOI:10.1080/09528822.2010.491373. 
  6. Jager (1 January 1987). "Contemporary African art in South Africa" (in en). Africa Insight 17 (3): 209–213. ISSN 0256-2804. 

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]