Ghada Waly

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Ghada Waly
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịEgypt Dezie
Aha enyereGhada Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya1965 Dezie
Asụsụ obodoEgyptian Arabic Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaArabic, Egyptian Arabic, Bekee, French language, Spanish Dezie
Ọrụ ọ na-arụcivil servant, Onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Dezie
onye were ọrụMba Ndị Dị n'Otu, United Nations Office on Drugs and Crime Dezie
Ọkwá o jiMinister of Social Solidarity, United Nations Office on Drugs and Crime Dezie
so naWorld Government Summit 2015 Dezie
Ghada Waly

Ghada Fathi Waly (amụrụ n'afọ 1965) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Ijipt nke na-eje ozi dị ka onye isi nchịkwa / onye isi nchịwa nke United Nations Office na Vienna (UNOV) / United Nations Office on Drugs and Crime (UNODC) kemgbe afọ 2020, mgbe odeakwụkwọ ukwu António Guterres họpụtara ya.[1] O nwere ọkwa nke Under-Secretary-General nke United Nations.

Mmụta[dezie | dezie ebe o si]

Ghada Waly nwere MA na BA site na Mahadum Colorado State (US) na Ụmụ mmadụHumanities; o nwekwara diplọma na mmepe mba ụwa na diplọma na njikwa ọrụ ma nwee asambodo na Micro Finance site na Machịkwa Colorado Boulder. Ọ na-asụ Arabic, Bekee na French nke ọma ma nwee ihe ọmụma na-arụ ọrụ nke Spanish.[1]

Ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

Waly jere ozi dị ka Minista nke ịdị n'otu nke Ijipt site na ọnwa Machị afọ 2014 ruo Disemba afọ 2019.[1] Ọ rụkwara ọrụ dị ka onye nhazi nke Kọmitii Inter-Ministerial maka Ikpe Ziri Ezi ma bụrụ onye isi oche nke Executive Council of Arab Ministers of Social Affairs na League of Arab States site na afọ 2014 ruo afọ 2019. Ọ bụ onye isi oche nke Nasser Social Bank, ụlọ ọrụ ego na-akwado mmepe ogbenye. Ọ bụ onye isi oche nke National center maka nyocha gbasara mmekọrịta mmadụ na mpụ, National Fund for Drug and Addiction Control na National Authority of Social Insurance, nke na-ejere nde ndị Ijipt 25 ozi. Ọ nọdụrụ na bọọdụ nke Social Housing Fund na Ministry of Housing and Urban Development, Unplanned Settlement Fund, Youth Fund na Ụlọ ọrụ nchịkwa mba.

Waly na-anọdụ na bọọdụ nke ọtụtụ òtù ọha na eze ma bụrụ onye na-akwado nkwado maka ike akụ na ụba na mmekọrịta mmadụ na ibe ya na SMEs. Ọ rụkwara ọrụ dị ka osote onye isi oche nke Njikọ Red Crescent Egypt.

Nkọwa ọha[dezie | dezie ebe o si]

A họpụtara ya dị ka nwanyị kachasị nwee mmetụta na Egypt na 2016, dị ka Baseera Public Opinion Research Center si kwuo, Forbes Middle East họpụtara ya dịka otu n'ime ụmụ nwanyị Arab iri kachasị ike na gọọmentị maka 2015, 2016, 2017 na 2018.

Ihe omume ndị ọzọ[dezie | dezie ebe o si]

  • Joint United Nations Programme on HIV/AIDS (UNAIDS), Onye bụbu onye ọrụ nke Kọmitii nke Òtù Na-akwado (site na 2020)[2]
  • Ndị mmeri mba ụwa (IGC), Onye otu (site na 2020)[3]

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]