Herzekiah Andrew Shanu

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Herzekiah Andrew Shanu
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịNaijiria Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya1858 Dezie
Ebe ọmụmụLagos Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya1905 Dezie
Ebe ọ nwụrụBoma Dezie
Ụdị ọnwụsuicide Dezie
Asụsụ ọ na-edeBekee Dezie
Ọrụ ọ na-arụosee foto, onye ntughari asusu Dezie
ebe agụmakwụkwọCMS Grammar School, Lagos Dezie
ikike nwebiisinka dị ka onye okikecopyrights on works have expired Dezie
nnọchiaha nkeonweL485 Dezie

  Herzekiah Andrew Shanu (1858 - Julaị 1905) bụ onye na-ese foto n'Afrịka nke a ma ama maka itinye aka na mkpọsa megide mmegbu obi ọjọọ na Congo Free State.

Afọ mbụ[dezie | dezie ebe o si]

Ọ bụ nwoke Yoruba, onye si na Lagos nke dị na Naịjirịa ugbu a. Na mbụ, ọ rụrụ ọrụ dịka onye nkụzi ụlọ akwụkwọ. Ọ gụrụ akwụkwọ na Church Missionary Society Grammar School, ma emesịa ọ gụọ na Training Institute for Teachers, na njedebe nke ọ gụsịrị akwụkwọ dị ka onye nkụzi. Ruo afọ ole na ole, ọ kụziri na Lagos Primary School.[1][2] Otú ọ dị, na 1884, ọ banyere ọrụ ọchịchị nke Congo Free State dị ka onye odeakwụkwọ, na-arịgo n'ọkwa nke onye isi mpaghara na onye nsụgharị French-English n'ọfịs gọvanọ ukwu na Boma.[3] N'ịbụ onye guzobere onwe ya na Boma, mgbe ahụ bụ isi obodo, o mepere ụlọ ahịa na ụlọ ọrụ foto. Na 1894, ọ gara Antwerp ịga Exposition Internationale d'Anvers . E bipụtara ụfọdụ foto ya na Le Congo illustré . N'afọ 1900, o gosipụtara iguzosi ike n'ihe ya nye Congo Free State site n'ịkwado ndị ọchịchị n'oge nnupụisi nke Force Publique.

Agụmakwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

Herzekiah Andrew Shanu gụrụ akwụkwọ na Church Missionary Society Grammar School, ma mesịa na Training Institute for Teachers, na njedebe nke ọ gụsịrị akwụkwọ dị ka onye nkụzi. Ruo afọ ole na ole, ọ kụziri na Lagos Primary School. Otú ọ dị, na 1884, ọ banyere ọrụ ọchịchị nke Congo Free State dị ka onye odeakwụkwọ.

Ime ihe[dezie | dezie ebe o si]

N'afọ 1903, Shanu nyere Roger Casement ozi gbasara mmetọ nke ndị ọrụ West Africa na Congo, onye nke ya kpọgara ya E. D. Morel. Morel na Shanu zikọritara ozi ruo ọtụtụ afọ; Shanu na-ebufe, tinyere ihe ndị ọzọ, ederede ikpe nke ikpe megide ndị ọrụ Congo Free State dị ala nke gosipụtara na ọ na-ekpughe ihe. Ka ọ na-agbalị inweta ozi site n'aka onye isi ndị uwe ojii nke Boma, a chọpụtara Shanu ma n'ihi ya, ndị ọrụ steeti gbara ya nsogbu. Mgbe achọpụtara na Shanu nyere Congo Reform Association ihe akaebe nke arụrụala na Congo, e nyere ndị ọrụ gọọmentị iwu ka ha kwụsị ahịa ya. Ọ dara ogbenye ma gbuo onwe ya na July 1905.

Ebensidee[dezie | dezie ebe o si]

  • Christraud M. Geary, In and Out of Focus: Images from Central Africa, 1885–1960. London: Philip Wilson maka Palgrave Macmillan, 2002, pp. 104–106.
  • "Kinshasa Photographers, 1870 to 2000", Revue Noire, 2001. .
  1. Georges Nzongola-Ntalaja (2013). The Congo from Leopold to Kabila: A People's History. Zed Books Ltd.. ISBN 978-1-780-3294-06. 
  2. N'Goné Fall (2001). Kinshasa photographies (French). Revue Noire. University of Michigan.
  3. Georges Nzongola-Ntalaja (2001). Africa and the continuing challenge of the Congo. Centre for Advanced Social Science (CASS). ISBN 978-9-783-4797-60. 

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]

  • Ozi banyere Shanu site na National Museum of African Art.