Hussein Kamel Bahaeddin

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Hussein Kamel Bahaeddin
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịEgypt Dezie
aha n'asụsụ obodoحسين كامل بهاء الدين Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya18 Septemba 1932 Dezie
Ebe ọmụmụZagazig Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya29 Julaị 2016 Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaArabic, Bekee Dezie
Ọrụ ọ na-arụcivil servant, pediatrician, university teacher Dezie
onye were ọrụCairo University Dezie
Ọkwá o jiMinister of Education of Egypt, Minister of Higher Education and Scientific Research Dezie
ebe agụmakwụkwọCairo University Dezie
Ihe nriteIhsan Doğramacı Family Health Foundation Prize, Order of the Republic Dezie

Hussein Kamal Bahaeddin (Àtụ:Lang-ar, 18 Septemba 1932 – 29 Julaị 2016) bụ Ọkammụta nke ahụike ụmụaka na onye minista mmụta n'etiti 1991 na 2004 .

Akụkọ Ndụ Ya[dezie | dezie ebe o si]

Mmalite Ndụ na agụmakwụkwọ Ya[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Hussein Kamel Bahaeddin na 18 Septemba 1932 na Zagazig, Sharqia Governorate, Ijipt,[1][2] nye otu nne (Mona) onye si na Okpukpe Chineke banye Ọkpụkpe Alakuba n'afọ 1943 tupu o zute nna Bahaeddin (Kamel) na London.[3] Bahaeddin nwetara nzere B.Med ya n'isi ọmụmụ Medicine and Surgery n'afọ 1954 wee nweta nzere PhD ya n'isi ọmụmụ mmụta ahụike ụmụaka site na Mahadum Cairo n'afọ 1959.[4][5]

N'afọ 1965, ọ ghọrọ odeakwụkwọ nke Òtù Ndị Ntorobịa Ijipt ruo 1968.[2][6]

Ọrụ Ya Na Ngalaba Ahụike[dezie | dezie ebe o si]

N'afọ 1962, Bahaeddin sonyeere ngalaba nke ọmụmụ ọgwụ, Mahadum Cairo dị ka onye nkuzi na, n'afọ 1973, a kwalitere ya ka ọ bụrụ ọkammụta nke ọgwụgwọ ụmụaka. Ọ weere ọkwa onye isi ngalaba na-ahụ maka ụmụaka na onye isi ụlọ ọgwụ ụmụaka dị na mahadum ọhụrụ n'etiti 1983 na 1991.[7][8]

Bahaeddin bụụrụ onye òtù Egyptian Scientific Academy, n'afọ 1989 ọ weghaara onye isi oche nke Egypt Society of Paediatrics ruo afọ 1991.[9]

Ụlọ ọrụ World Health Organization nyere ya ihe nrite ịbụ onye òtù Child Health Foundation n'afọ 1989.[10]

Minister N'ahụ maka Agụmakwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

Bahaeddin jere ozi dị ka Minista n'ahụ maka Agụmakwụkwọ nke Ijipt n'etiti 1991 na 2004.[2] N'oge ọchịchị ya, ọ gbatịpụrụ agụmakwụkwọ dị n'iwu ruo afọ isii,[11] machibidokwa ntaramahụhụ siri ike nke ụmụ akwụkwọ, ọbụna n'ụlọ akwụkwọ nkeonwe.[11][12][13][14]

Otú ọ dị, nnyocha e mere n'afọ 1998 chọpụtara na ndị nkụzi nọ na Ijipt na-eji ntaramahụhụ anụ ahụ na-enweghị usoro (ọ bụghị ezigbo ntaramahụhụ nkịtị) iji taa ahụhụ omume ha weere dị ka ihe na-adịghị mma. Ihe dị ka pasentị iri asatọ nke ụmụ nwoke na pasent iri isii nke ụmụ agbọghọ ka ndị nkuzi tara aka, osisi, eriri, akpụkpọ ụkwụ, ọkpọ, na igba dị ka ụzọ nchịkwa kachasị. Ndị a na-akọkarị merụọ ahụ bụ mgbakasị na w:contusions[15]

Bahaeddin ewepụtaghị ọnụ ọgụgụ ule mbata mahadum, nke bụbu naanị otu. O kwenyere na ịda ogbenye na erighị ihe na-edozi ahụ na-akpata agụmakwụkwọ dị ala na ọkwa nke ụmụ akwụkwọ, nke a ga-eme, nke mbụ, wepụ egwu nke National Secondary Exam, na nke abụọ, A ga-akwụ ụgwọ nwa akwụkwọ na-enwetaghị nkuzi nkeonwe n'ihi na "nkwugharị na-eme ka ọ dị mma". Agbanyeghị, ịmegharị ule ahụ chọrọ ịkwụ ụgwọ ụgwọ ule.[16]

N'afọ 1994, Bahaeddin nwara ime iwu nke ga-amachibido ụmụ agbọghọ ụlọ akwụkwọ iyi hijab ọ gwụla ma ndị mụrụ ha edere akwụkwọ ozi nye ụlọ akwụkwọ ahụ.[17] Òtù ọ dị, ewepụrụ iwu ahụ n'ihi mkpesa ọha na eze maka nha dị na ya, bụ nke a hụrụ dị ka akụkụ nke mgbasa ozi a na-ahazi megide ndị okpukpe Alakuba na Ụmụnna ndị Muslim n'Egypt.[18][19] N'afọ 1998, Bahaeddin nyere iwu nke ga-ata nwa akwụkwọ ọ bụla a nwapụtara na ya wakporo onye nkuzi na ịchụpụ ya n'ikpeazụ.[20]

Bahaeddin na-ekwukarị banyere ọchịchị onye kwuo uche ya na mkpa ọ dị ịkwado ndị nkuzi n'itinye ụmụ akwụkwọ n'omume ọchịchị onye kwuo uche ya karịa. Otu ogbako maka iji ngwa ochichi onye kwuo uche ya na klaasị bụ Group for Democratic Development (GDD) mere na 1999 maka ndị nkuzi Upper-Egypt. Mịnịstrị na-ahụ maka agụmakwụkwọ nwetara ihe nchoputa nke GDD na onyinye iji nyere ha aka na oge ọzụzụ yana ihe ha chọpụtara. N'ikpeazụ, ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ndị bịara ogbako iri atọ mere na Ụlọ Ọrụ Nchebe Obodo ruo awa iri abụọ na anọ. Ministri agụmakwụkwọ gbochiri ụbọchị iri na ise nke ụgwọ onye so na ya na-akwụ kwa ọnwa ma bo ha ebubo na ha na-akụzi nwoke idina nwoke na [[w:Religion in Egypt | ekweghị na Chineke].[21] N'afọ 2003, Bahaeddin gbachitere ikike gọọmentị na-ahụ maka agụmakwụkwọ site n'imesi ike na ime nke a ga-egbochii w:enculturation na mmekọrịta mmadụ na ibe ya' ma kwalite nkwekọ nke mba,[22][23] ka ndị agha, akụ na ụba, na ndọrọ ndọrọ ọchịchị niile nwere oke na agụmakwụkwọ dịka ihe gbasara nchekwa obodo.[24] Agbanyeghị, na-esochi 2011 Egypt revolution, Ministry of Education wepụrụ ihe karịrị Pasent 20 nke ihe nkuzi nke lekwasịrị anya na mmezu na ihe nketa nke a gbasasịrị National Democratic Party (NDP) sitere na usoro ọmụmụ mba.[23]

N'afọ 2004, Ministry Agụmakwụkwọ chụrụ ọtụtụ ndị nkuzi nke oboro ebubo na ha nwere nkwado Islam na Muslim Brotherhood n'ọrụ. Emere mkpebi a ka enwetara ozi sitere n'aka ndị njikwa ministri na ndị ọrụ nchekwa, yana mkpesa sitere n'aka nne na nna ụmụ akwụkwọ ahụ. Dị ka otu akụkọ dị na Gulf News, e meghị mkpebi ahụ na mmeghachi omume na Ọchịchọ US maka mgbanwe nke ga-ewepụ ọnọdụ ihu igwe nke Washington weere dị ka inye aka ịzụlite iyi ọha egwu."[25][26] Mgbanwe ndị a ruru n'ókè nke iwepụ Quran ic amaokwu na okwu nke Prophet Mohammed na akwụkwọ dị ka akụkụ nke "New Basic Education Bilateral Agreement." na US nke ga-enye nde USD iri isii na anọ. United States Agency for International Development (USAID) enyela Egypt ihe karịrị nde dọla narị asaa na iri isii na ise ($765m) kemgbe afọ 1975.[27]

Na 9 Julaị 2004, w:Ahmed Gamal El-Din Moussa nọchiri Bahaeddin dị ka onye minista mmụta ọhụrụ, na-eso ngbanwe ọkwa nke Prime Minister w:Ahmed Nazif duziri .[28]

Ndụ Onwe Onye na Ọnwụ Ya[dezie | dezie ebe o si]

Bahaeddin lụrụ Samiha Abdel Salam Soliman na 3 February 1966. Ọ nwụrụ na 29 Julaị 2016 mgbe ọ gbasịrị ya na ọrịa mgba na ọrịa.[29][30]

Ihe Nrite na Nkwanye Ùgwù Ya[dezie | dezie ebe o si]

E nyere Bahaeddin ihe nrite onye òtù Ihsan Doğramacı Family Health Foundation n'afọ 1989.[10] A họpụtara ya ka ọ bụrụ onye òtù Royal College of Physicians and Surgeons nke Glasgow n'afọ 1993.[2] O nwetara akara ugo mmụta sayensị na Mahadum Glasgow, Mahadum Hacettepe na Mahadum East Anglia n'afọ 1997, nakwa na St. Olaf College n'afọ 1999.[2]

N'afọ 2006, Bahaeddin nwetara ùgwù Order of the Republic (Klas nke mbụ) nke Egypt.[2] N'afọ 2008, a họpụtara ya onye isi oche asọpụụrụ nke International Society of Tropical Pediatrics nke ndụ ya niile. N'afọ 2009, ọ ghọrọ onye òtù International Children's Institute (ICC), Ankara, ma bụrụ onye a họpụtara n'otu afọ ahụ dị ka onyeisi oche asọpụụrụ.[2]

Hussein Kamel Bahaeddin Primary School na Alexandria ka akpọrọ aha ya mgbe ọ nwụchara [31][32]

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. (1983) "Imperato, Mansoor – II 35,17; architect – WW Saudi Arabia 1983". DOI:10.1515/9783110976052.491. 
  2. 2.0 2.1 2.2 2.3 2.4 2.5 2.6 السيرة الذاتية على موقع المجلس العربي للطفولة والتنمية. (وصلة بي دي إف) Àtụ:Webarchive
  3. كامل بهاء الدين: والدتي لم تكن يهودية.. وأدعو الخودية.. وأدعو الخودية. بالمغفرة - بوابة الثانوية العامة المصرية.
  4. فكرى, توفيق شعبان واميرة (29 July 2016). "التعليم" تنعى حسين كامل بهاء الدين وزير التعليم الأسبق (ar).
  5. agel, Khabr (29 July 2016). توفى اليوم وزير التربية والتعليم السابق حسين كامل بهاء الدين بعد صراع طويل مع المرض (en). Archived from the original on 30 January 2023. Retrieved on 11 December 2023.
  6. شبكة إعلام المرأه العربية تنعى د. حسين كامل بهاء الدين (ar) (29 July 2016).
  7. al-Thaqāfah, United Arab Republic Wizārat (1959). Cultural Register (in en). 
  8. (1959) The Cultural Yearbook (in en). al Idarah al-ʼAmmah lil-Thaqafah.. 
  9. EPA 2015.
  10. 10.0 10.1 Ndị nnata nke ezinụlọ Ihsan Doğramacı.
  11. 11.0 11.1 "حكاية "بهاء الدين مع التعليم" | استمر 13 سنة وزيرا ومنع الضرب بالمدارس وابتكر "التحسين"", 30 Julaị 2021.
  12. Àtụ:Cite webụ
  13. مبتدا (31 July 2016). حسين كامل بهاء الدين.. قرارات غيّرت شكل التعليم فى مصر (ar).
  14. وفاة حسين كامل بهاء الدين وزير التعليم الأسبق (ar).
  15. Youssef RM, Attia MS, Kamel MI (October 1998). "Children experiencing violence. II: Prevalence and determinants of corporal punishment in schools". Child Abuse Negl 22 (10): 975–85. DOI:10.1016/S0145-2134(98)00084-2. PMID 9793720. 
  16. حسين كامل بهاء الدين.. 50 عاماً بين السياسة والتعليم (ar-eg).
  17. Template error: argument title is required.
  18. Mgbanwe Scarf (16 Septemba 1994).
  19. htm#_ftnref279 Egypt: Ọgụgụ n'etiti "Akara Uhie": V. Mmegide Ọchịchị.
  20. بشأن منع العنف فى المدارس..
  21. Stacher]. "{{{title}}}". ISSN 0271-3519. 
  22. Agụmakwụkwọ na Egypt: Isi ihe ịma aka (March 2012).
  23. 23.0 23.1 Àtụ:Cite webụ
  24. "-2019-004 {{{title}}}". DOI:/ JHASS-05-2019-004 10.1108 / JHASS-05-2019-004. ISSN 26X32-27. 
  25. Egypt chụrụ ndị nkuzi dabere na akụkọ nchekwa.
  26. Àtụ:Cite webụ
  27. Manzo, Kathleen Kennedy. "A na-ahụ akwụkwọ ọgụgụ ndị Alakụba ka enweghị nnabata", 21 April 2004.
  28. { {cite webụ | ụbọchị = 16 Julaị 2004 | aha = ndepụta ụlọ ọrụ Egypt |url=https://web.archive.org/web/20121105051448/http://www.highbeam.com/doc/1G1-120102971.html |url-status= nwụrụ anwụ |archive-url=https:// web.archive.org/web/20121105051448/https://web.archive.org/web/20121105051448/http://www.highbeam.com/doc/1G1-120102971.html |archive-date=5 Nọvemba 2012 | nweta = 4 Disemba 2010 | onye mbipụta =MEED} }
  29. وفاة حسين كامل بهاء الدين وزير التعليم الأسبق (ar) (29 July 2016).
  30. وفاة حسين كامل بهاء الدين وزير التعليم الأسبق (en) (29 July 2016).
  31. تليفون وعنوان مدرسة حسين كامل بهاء الدين الابتدائية, الظاهرية | مدارس حكومية | يلوبيدجز مصر.
  32. مدرسة حسين كامل بهاء الدين الابتدائية تجريبي. Archived from the original on 18 July 2018. Retrieved on 12 December 2023.