Ibikunle Akitoye

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Ibikunle Akitoye
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịNaijiria Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya1871 Dezie
Ebe ọmụmụLagos Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya1 Jụn 1928 Dezie
Ebe ọ nwụrụLagos Dezie
Ọkwá o jiOba of Lagos Dezie
ebe agụmakwụkwọCMS Grammar School, Lagos Dezie

Àtụ:Infobox royalty   Ibikunle Alfred Akitoye[1] (1871-1928) bụ Oba nke Lagos site na 1925 ruo 1928 n'oge ụfọdụ ndị ọkọ akụkọ ihe mere eme na-ezo aka dị ka afọ "Interregnum" nke Oba Eshugbayi Eleko a chụgara. Ibikunle Akitoye bụ onye mbụ gụrụ akwụkwọ n'ebe ọdịda anyanwụ na Onye Kraịst Oba nke Lagos. Ọchịchị Akitoye mekwara ka njikọ nke Lagos Obas na okpukpe ndị na-abụghị omenala.

Afọ ndị mbụ na ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

Ibikunle Alfred Akitoye, nwa nwa Oba Akitoye. A mụrụ ya na Lagos na 1871 ma gụọ akwụkwọ na CMS Grammar School. Ọ mụtara ọrụ dị ka onye na-edebe akwụkwọ na ụlọ ọrụ Germany ma mesịa rụọ ọrụ dị ka Assistant Railway Service Paymaster. Mgbe oge ya na Railway Service gasịrị, ọ banyere na azụmaahịa onwe ya dị ka onye na-ahụ maka ngwaahịa owu na akwa.[1] Akwụkwọ ọzọ na-ekwu na ọ malitere dị ka odeakwụkwọ na ụlọ ọrụ ndị ahịa Britain na Lagos.[2]

Okwukwe Ndị Kraịst na ịrịgo n'Obaship nke Lagos[dezie | dezie ebe o si]

Ibikunle Akitoye bụ onye isi oche nke United Native Africa Church (UNA).[3] Ibikunle Akitoye bụ onye ndị otu Lagos Ruling House họpụtara dị ka Oba nke Lagos na 26 June 1925, mgbe ndị otu Lagos ruling House wepụrụ Oba Eshugbayi Eleko site na iwu ka ha wepụ Iga Idunganran na 10 June 1925.[4] Gọọmentị ndị Britain na-achị achị nabatara nhọpụta Akitoye na 6 Ọgọstụ ma nabata ya n'ụlọ gọọmentị na 9 Ọgọustụ 1925.[4] A chụpụrụ Eshugbayi Eleko a chụpụrụ n'ọchịchị na Oyo n'ụbọchị nke 8 n'ọnwa Ọgọstụ n'afọ 1925, dịka iwu mwepụ nke ndị isi a chụpụ si dị.[5]

Afọ ndị ọzọ na ọnwụ[dezie | dezie ebe o si]

Mgbe a chụgara Eshugbayi na Oyo, e nwere ọgba aghara maka nloghachi ya nke ndị isi ya, Chief Abudu Bamgbobu, Eletu Odibo nke Lagos, na Chief Amodu Tijani, Oluwa nke Lagos du.[6] Herbert Macaulay haziri ma duzie ngagharị iwe iji wakpo iwepụ Oba Eshugbayi n'ọchịchị.[7] Ndị wakporo Ibikunle Akitoye jụrụ ya na 1926.[8]

Na June 1928, Kansụl Nzuzo kpebiri na onye a chụpụrụ n'ọchịchị Eshugbayi Eleko nwere ike itinye akwụkwọ maka akwụkwọ Habeas Corpus, mkpebi nke tinyere Obaship Akitoye n'ọnọdụ dị egwu. Oged Macaulay (nwa Herbert Macaulay) kwuru na mgbe Ibikunle Akitoye nụrụ banyere mkpebi nke Privy Council, ọ gara ebe obibi Herbert Macaulay na Kirsten Hall iji lelee cablegram site na London. Mgbe ọ na-ele cablegram ahụ, a na-ekwu na Akitoye gara n'ụlọ, malite ịṅụ mmanya, ma tinye égbè ya.[9] N'echi ya, Oba Ibikunle Akitoye nwụrụ ma gọọmentị wepụrụ egwuregwu ọjọọ. E debere Sanusi Olusi dị ka Oba nke Lagos mgbe ọnwụ Ibikunle Akitoye gasịrị.

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. 1.0 1.1 Allister Macmillan (1993). The Red Book of West Africa: Historical and Descriptive, Commercial and Industrial Facts, Figures & Resources. Spectrum Books, 1993. ISBN 9789782461735. Retrieved on 30 July 2017. 
  2. Fasinro (2004). Political and cultural perspectives of Lagos. University of Michigan, 113–114. Retrieved on 30 July 2017. 
  3. Cole (1975). Modern and Traditional Elites in the Politics of Lagos. Cambridge University Press, 259 Note 128. ISBN 0521204399. 
  4. 4.0 4.1 Cole (1975). Modern and Traditional Elites in the Politics of Lagos. Cambridge University Press, 134. ISBN 0521204399. 
  5. Cole (1975). Modern and Traditional Elites in the Politics of Lagos. Cambridge University Press, 146. ISBN 0521204399. 
  6. Hassan Adisa Babatunde Fasinro (2004). Political and cultural perspectives of Lagos. s.n., 2004, 242. Retrieved on 30 July 2017. 
  7. Kunle Lawal (1994). Urban transition in Africa: aspects of urbanization and change in Lagos. Pumark Nigeria, 1994, 59. ISBN 9789782049209. 
  8. Mokwugo Okoye (1960). Storms on the Niger: A Story of Nigeria's Struggle. Eastern Nigeria Print. Corporation, 79. Retrieved on 30 July 2017. 
  9. Cole (1975). Modern and Traditional Elites in the Politics of Lagos. Cambridge University Press, 262 note 18. ISBN 0521204399. 

Àtụ:Obas of Lagos