Ibrahim Jalo Waziri

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Ibrahim Jalo
As part of a Nigerian delegation to the White House in 1962
Speaker Federal House of the Representative of Nigeria
[[ Ambassador to Àtụ:CountryPrefixThe]]
In office
Àtụ:En dash range
Preceded byJaja Wachuku
Succeeded byEdwin Ume-Ezeoke (1979)
Senator of the Federal Republic of Nigeria, Bauchi State South East
[[ Ambassador to Àtụ:CountryPrefixThe]]
In office
Àtụ:En dash range
Personal details
Born(1926-12-17) 17 Disemba 1926
Gombe, Gombe State
Died12 Novemba 1984(1984-11-12) (aged 57)
Gombe
Nickname(s)Masero

Ibrahim Jalo Waziri, COS, CFR (17 Disemba 1926 - 12 Nọvemba 1984) bụ onye nkuzi, onye nchịkwa, onye ndú ọdịnala na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị si North Nigeria onye a họpụtara ugboro abụọ dị ka Onye isi oche Federal House nke onye nnọchi anya Nigeria site na 1960 ruo 1963 na 1963 ruo mgbe ndị agha wepụrụ ọchịchị na Jenụwarị.[1][2][3][4]]

Ọ bụ nwa amaala mbụ zuru oke ịbụ onye isi oche nke House of Representatives nke Naịjirịa a họpụtara ugboro abụọ n'oge nnwere onwe, ọ nọkwa na-anọchite anya Gombe Central, tupu nke ahụ ọ rụrụ ọrụ dị ka onye nnọchi anya site na 1959 ruo 1960.[5][6] N'oge ntuli aka nke afọ 1979, ọ bụ onye omeiwu mpaghara Bauchi State South East Senatorial District na-eje ozi site na 1979 ruo 1983 ma bụrụ onye ndú nke ndị ka n'ọnụ ọgụgụ n'oge nke abụọ ya dị ka onye omeiwu. Ọ bụ utu aha ndị isi nke 'Wazrin' Gombe ruo mgbe ọ nwụrụ.[7]

Ihe ndị mere n'oge gara aga[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Jalo na Gombe, Gombe State n'ime ezinụlọ ndụmọdụ eze nke Gombe Emirates, nna ya, onye Fulani sitere n'ọchịchị Nafada Muhammadu Jingudo bụ 'Ubandoma' nke Emirate. Ọ malitere agụmakwụkwọ ya n'ụlọ akwụkwọ kor'an tupu n'afọ 1936 edebanye aha ya na Gombe Elementary School ruo n'afọ 1940 mgbe ahụ ọ gara Bauchi Middle School site n'afọ 1940, ebe ahụ ka ọ gara ụlọ akwụkwọ a maara ugbu a dị ka Barewa College tupu mgbe ahụ dị ka Katsina College wee gaa Kaduna College ma mesịa gbanwee aha ya ka ọ bụrụ Barewa site n'ọnwa site n"afọ 1943 ruo 1946. Ọ banyere na Teachers Training College, Zaria na 1946 wee gụsịrị akwụkwọ na 1948 na Grade II Certificate ma ọ gara maka West African Local Government Course site na London School of Economics site na 1954 ruo 1955.[8]

Ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

Mgbe ọ nwetasịrị asambodo Grade II ya, ọ malitere ịrụ ọrụ dị ka onye nkuzi na 1948 na Bauchi Middle School ruo 1952 ebe ọ ghọrọ onye isi ụlọ akwụkwọ Gombe Senior Primary School, n'otu afọ ahụ nna ya bụ onye isi nke 'Ubandoma' nke Gombe Emirate nwụrụ n'ihi nke ahụ mere ka ọ nwee ihe ịga nke ọma n'ọkwa ya dị ka Ubandoma nke Gombe emirate, na ọnọdụ ọdịnala ahụ na dị ka onye isi ụlọ ọrụ ọ na-arụkarị ọrụ abụọ.

E mechara kpọọ ya Waziri nke Gombe Emirate n'oge ahụ ọ nọ na London maka ọmụmụ ọchịchị ime obodo na 1956 mgbe ọ laghachiri na mba ahụ.[9]

1958 ruo 1966 ndọrọ ndọrọ ọchịchị[dezie | dezie ebe o si]

Ọ sonyeere otu ndọrọ ndọrọ ọchịchị Northern People Congress na 1958 ma na-asọ mpi maka ndị omeiwu mpaghara nke Kaduna, mgbe o meriri ntuli aka ahụ ọ kwagara Lagos ma n'ebe ahụ mgbe 1959 ruo 1960, e mere ya osote onye isi oche nke onye nnọchi anya bụ ọkwa ikpeazụ o nwere tupu ọ bụrụ onye isi oche na 1960 ruo 1966.

Mgbe ọ na-eje ozi dị ka onye isi oche, ọ na-agbatị ọkụ eletrik n'akụkụ ụfọdụ nke Gombe gụnyere ịnye ọrụ nkwukọrịta n'adịghị ka nke 'telephone' ma bụrụkwa Chief Architea nke ịgbatị eriri ụgbọ okporo ígwè North-Eastern site n'ebe ugwu Naịjirịa ebe isi na Bauchi.[9]

Mgbukpọ 1966[dezie | dezie ebe o si]

Ka ọ na-erule n'ọchịchị nke afọ 1966, ọ laghachiri na Gombe Native Authority dị ka onye ndụmọdụ maka ọrụ, o nyere aka iwu usoro mmiri na Tudun Wada na Jekadafari na Gombe mgbe e guzobere steeti North-Eastem na 1968, ọ rụrụ ọrụ ugboro abụọ dị ka onye otu na-adịgide adịgide na Kọmitii Ọrụ Ọha ruo 1973 wee bụrụ onyeisi oche na Kọmọ Ọrụ Gọọmentị Obodo. N'ịbụ onye isi oche, o mere ka mmekọrịta dị n'etiti ndị isi ọdịnala bụrụ ihe na-adịghị mma ma mesịa họpụta ya dị ka onye isi oche nke Ụlọ Ọrụ Mmepe nke Nigeria, na-ejide ọnọdụ ahụ site na 1973 ruo 1976 mere ka ọ malite ụlọ ọrụ alaka na Kaduna, Aba na Bauchi ma kwado inye ego mgbazinye maka otu ma ọ bụ ndị mmadụ n'otu n'otu na-enweghị ịkpọga ha na Lagos nke bụ isi ụlọ ọrụ n'oge, mgbe e mepụtara Bauchi State, e mere ya onye isi oche of Public Service Commission na-anabata nhọpụta na nkwalite nke ndị ọrụ gọọmentị na Steeti. N'afọ 1978 ruo 1979, ọ bụ Kọmishọna Mmụta nke Bauchi State.

Jalo bụ tupu ọ rụọ ọrụ dị ka onye isi ala, onye isi ndị Scout nke mba 1977 ma sonye n'iwepụ echiche zuru oke nke na Scout bụ òtù Ndị Kraịst, ma mee ụmụ ya ndị Scouts na Girls Guides dị ka ihe atụ ma mesịa n'afọ ahụ mee ya Onye isi oche nke New India Assurance Company.[9]

Ịlaghachi na ndọrọ ndọrọ ọchịchị[dezie | dezie ebe o si]

Ọ laghachiri na ndọrọ ndọrọ ọchịchị na 1979 n'okpuru National party of Nigeria wee merie oche onye omeiwu nke Bauchi State South East n'ụlọ ọ bụ onye isi oche Kọmitii na-ahụ maka mmekọrịta mba ọzọ, ka ọ na-asọ mpi ọzọ wee merie wee ghọọ onye isi ndị omeiwu. Oge ya n'ụlọ Senate so na ndị malitere atụmatụ maka ụlọ gọọmentị etiti na steeti niile dị na mba ahụ site na oge mbụ ya na 1981. Ọ nọchitere anya mba ya na nzukọ mba ụwa dị iche iche n'etiti United Nation's Apartheid Committee Seminar na 1980 na Commonwealth Parliamentary Conference na 1981. Tupu ọnwụ ya, ọ bụ onye otu Gombe State Movement ka ọchịchị Major General Buhari mechara kwatuo ya na 1984.[9]

N'afọ 1983, Onye isi ala Naịjirịa nyere ya 'Commander of the Order of Senegal', Key of San-Francisco na California na 'Commandor of the order of Niger'.[10]

Akwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

Ihe edeturu[dezie | dezie ebe o si]

  1. 'I Love the Flamboyance of Second Republic Senators' (en-US). THISDAYLIVE (2020-09-30). Retrieved on 2022-02-24.
  2. Northern group eulogises late Jalo Waziri (en-US). The Sun Nigeria (2017-12-04). Retrieved on 2020-11-23.
  3. (2010) Nigeria Legislature 1861-2011: A Compendium of Members & Officials : a Special Publication in Commemoration of Nigeria at 50 (in en). Department of Information and Publications, National Assembly. ISBN 978-978-911-326-2. 
  4. Azikiwe (2013). Nigeria: Echoes of a Century: Volume Two 1999-2014 (in en). AuthorHouse. ISBN 978-1-4817-2927-7. 
  5. I Love the Flamboyance of Second Republic Senators (en-US). THISDAYLIVE (2020-09-30). Retrieved on 2020-11-23.
  6. Representatives (1965). Parliamentary Debates (in en). Federal Ministry of Information, Printing Division. 
  7. #Nigeria@60: Past parliamentary leaders: Where are they now? (en-GB) (2020-10-01). Retrieved on 2020-11-23.
  8. Ibrahim Jalo Waziri - NigerianWiki. nigerianwiki.com. Archived from the original on 2023-11-22. Retrieved on 2020-11-23.
  9. 9.0 9.1 9.2 9.3 Admin (2016-11-03). JALO, Alhaji Ibrahim (en-US). Biographical Legacy and Research Foundation. Retrieved on 2020-11-23.Admin (2016-11-03). "JALO, Alhaji Ibrahim". Biographical Legacy and Research Foundation. Retrieved 2020-11-23.
  10. Echos to the Nigerian Legislatures of 1955 to 1999. University of Ibadan press, 2008, Nigeria

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]

Àtụ:Speaker Nigerian House of Representatives