Isaac Fadoyebo

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Isaac Fadoyebo
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịNaijiria Dezie
Aha enyereIsaac Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya5 Disemba 1925 Dezie
Ebe ọmụmụȮra Ondo Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya9 Novemba 2012 Dezie
Ọrụ ọ na-arụsoldier Dezie

Isaac Fadoyebo (5 Disemba 1925 - 9 Nọvemba 2012) bụ onye agha Naijiria nke jere ozi na British Royal West African Frontier Force n'oge agha ụwa nke abụọ nke Britain na Eshia.

Oge ọ malitere[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Fadoyebo na 5 Disemba 1925 n'obodo Emure-Ile, Ondo steeti dị na ndịda ọdịda anyanwụ Naijiria.[1]

N'afọ 1942, Fadoyebo ji aka ya sonye na ndị agha Britain mgbe ọ dị afọ iri na isii, omume nke ọ kọwara n'ihe odide ya dị ka "ọṅụ na-eto eto".[2][1] Na Jenụwarị 1942 a họpụtara ya maka Royal West African Frontier Force (RWAFF) ma zụọ ya dị ka onye na-elekọta ụlọ ọgwụ. N'afọ 1943, e zigara Fadoyebo na Burma.[3] N'afọ 1943, ọ gara India mgbe ọ na-aga Burma ma zigara ya ka ọ bụrụ onye uwe ojii na nnọkọ nnwere onwe India nke Mahatma Gandhi kwuru okwu ya.[1]

Ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

N'afọ 1943, ndị agha Britain zigara Fadoyebo na Burma. N'isi ụtụtụ nke Febụwarị 1944, mgbe ọ na-agafe ndagwurugwu Osimiri Kaladan na Burma nke ndị Japan bi, ndị agha Japan wakporo otu ya ma Fadoyebo merụrụ ọtụtụ mmerụ ahụ n'ihi mwakpo ahụ. Ya na onye agha ọzọ nke otu ahụ, David Kagbo si Sierra Leone, bụ naanị ndị lanarịrị mwakpo ahụ. Ha zoro onwe ha n'ọhịa ndị dị nso.[3] Ndị obodo Burmese mechara napụta ha ma zoo ha n'obodo ha ruo ọnwa iri. Fadoyebo n'akụkọ ndụ ya kọwara Kagbo dị ka, "onye ibe m nọ n'ọdachi".[1]

Na Disemba 1944, ndị British Gurkha brigade tọhapụrụ mpaghara ahụ wee chọta Fadoyebo na Kagbo, ha abụọ nabatara n'ụlọ ọgwụ iji mezue mgbake ha tupu ha alaghachi n'ala nna ha.[1]

Mgbe ọ laghachiri Naijiria, Michael Crowder (onye na-akọ akụkọ ihe mere eme na Naijiria) gbara Fadoyebo ume idekọ ahụmahụ agha ya na Burma. N'afọ ndị 1980 (ihe dị ka afọ 35-40 mgbe agha ahụ gasịrị) Fadoyebo dere akụkọ agha ya na ígwè typewriter ma ghara ịchọta onye na-ebipụta akwụkwọ ya.[4] Fadoyebo nwetara ezumike mbipụta ya mgbe na 1989, na ncheta afọ 50 nke Agha Ụwa nke Abụọ, BBC's Africa Service haziri usoro mmemme na-achọ akụkọ nke ndị Afrịka sonyere n'agha ahụ. Fadoyebo weputara naanị otu ihe odide ya nke BBC ji obi ụtọ nabata ma bụrụ ihe ndabere maka ihe nkiri BBC nke akpọrọ I remember Burma .[4] Prọfesọ David Killingray dezigharịrị ihe odide Fadoyebo ma bipụta ya na 1999 nke akpọrọ: "A stroke of incredible luck". Killingray dere okwu mmeghe nke akwụkwọ ahụ; a na-edebe akwụkwọ Fadoyebo na Imperial War Museum.[1]

Ọnwụ[dezie | dezie ebe o si]

Fadoyebo nwụrụ na 9 Nọvemba 2012.[1]

Nkwado[dezie | dezie ebe o si]

N'afọ 2011, Barnaby Phillips, onye nta akụkọ na Al Jazeera, mere ihe ngosi banyere ndị agha a na-amaghị ama lụrụ ọgụ maka ndị agha Britain nke akpọrọ "The Burma Boys" maka usoro Al Jazeèra's Correspondent.[5] Ihe nkiri nke na-egosi ndụ pụrụ iche nke Fadoyebo meriri CINE Golden Eagle Award na 2012.[6]

In 2014, Barnaby Phillips wrote a book titled Another Man's War - The Story of a Burma Boy in Britain's Forgotten African Army which was published by Oneworld Publications.[7][8]

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. 1.0 1.1 1.2 1.3 1.4 1.5 1.6 Isaac Fadoyebo. Daily Telegraph. Retrieved on 13 August 2014. Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; name "bio1" defined multiple times with different content
  2. Another Man’s War by Barnaby Phillips, review, 'profoundly moving'. Daily Telegraph. Retrieved on 18 September 2014.
  3. 3.0 3.1 Isaac Fadoyebo obituary. The Guardian. Retrieved on 13 August 2014.
  4. 4.0 4.1 Fadoyebo. A stroke of unbelievable luck. African Studies Program, University of Wisconsin-Madison. ISBN 9780942615425. 
  5. The Burma Boy. Retrieved on 13 August 2014.
  6. SPRING 2012 CINE GOLDEN EAGLE AWARD RECIPIENTS. CINE (Council on International Nontheatrical Events). Archived from the original on 2 November 2013. Retrieved on 10 August 2014.
  7. "Another Man's War The Story of a Burma Boy in Britain's Forgotten African Army", Oneworld Publications. Retrieved on 13 August 2014.
  8. Barnaby Phillips. Another Man's War: The Story of a Burma Boy in Britain's Forgotten Army. Oneworld Publications. ISBN 9781780745220.