Iwu Ịda Ogbenye nke Ụmụaka 2010

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Child Poverty Act 2010
Public General Act of the Parliament of the United Kingdom
aha gọọmentiAn Act to set targets relating to the eradication of child poverty, and to make other provision about child poverty. Dezie
aha mkpirisiChild Poverty Act 2010 Dezie
mba/obodoObodoézè Nà Ofú Dezie
Nwe ikikeObodoézè Nà Ofú Dezie
asụsụ eji dee ọrụBekee Dezie
afọ/ụbọchị mbipụta2010 Dezie
full work available at URLhttps://www.legislation.gov.uk/ukpga/2010/9/contents Dezie
legislated byParliament of the United Kingdom Dezie
legal citation of this text2010 c. 9 Dezie
parliamentary term5th session of the 54th Parliament of the United Kingdom Dezie
date of promulgation25 Maachị 2010 Dezie

The Child Poverty Act 2010 (c. 9) bụ omume nke nzuko omeiwu nke United Kingdom "iji setịpụ iche metụtara mkpochapụ nke ụmụaka ịda ogbenye, na ime ihe ndị ọzọ ndokwa banyere ụmụaka ịda ogbenye". [1] Kpọmkwem, achịkọtala omume ahụ dịka nke nwere “usoro iwu ọhụrụ maka gọọmentị [UK] nke ụbọchị ahụ iji mee ihe iji mezuo ebumnuche ego anọ maka ịkwụsị ịda ogbenye ụmụaka n'afọ 2020 yana ibelata 'mmetụta mmekọrịta ọha na eze' maka. ụmụaka." Ego anọ ahụ lekwasịrị anya n'ihe metụtara ego ezinụlọ na etiti UK, ma bụrụ ndị a:

tụọ Ebumnuche
Ọnụ ego dị ala Ihe na-erughị 10% ụmụaka bi n'ụlọ nwere ego na-erughị 60% nke etiti 2020 [nb 1]
Ejikọtara obere ego na enweghị ihe onwunwe Ihe na-erughị 5% nke ụmụaka bi n'ụlọ nwere ma (a) ego na-erughị 70% nke etiti 2020, na (b) ụkọ ihe onwunwe (ya bụ enweghị ike ị nweta ngwongwo na ihe omume ndị a na-ahụkarị na UK)
Ezigbo obere ego Ihe na-erughị 5% nke ụmụaka bi n'ụlọ ndị nwere ego n'okpuru 60% nke etiti 2010 [nb 2]
Ịda ogbenye na-adịgide adịgide Ihe na-erughị 7% nke ụmụaka bi n'ụlọ nwere ego n'okpuru 60% nke etiti n'ime afọ enyere ma ọ dịkarịa ala atọ n'ime afọ anọ [nb 3]

ndabere[dezie | dezie ebe o si]

Iwu ahụ nyere ntọala iwu kwadoro na ntinye aka nke Tony Blair 's Labour Government na 1999 iji kpochapụ ịda ogbenye ụmụaka site na 2020, nke ndị Conservatives na Opposition n'okpuru David Cameron nabatara dị ka "ebumnobi ekekọrịtara" (" ọchịchọ, ọ bụghị nkwa. ") na 2006. [2] Ebu ụzọ gụọ iwu a tụrụ aro ka ọ bụrụ akwụkwọ iwu gbasara ịda ogbenye ụmụaka na June 2009. [3] Ndị kwadoro ya bụ ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị Labour Stephen Timms, mgbe ahụ odeakwụkwọ ego na Treasury, na Bill McKenzie .

N'ime oke ya, oke oke ma lekwasị anya na ụmụaka ka daa ogbenye, atụleela Iwu ahụ na atụmatụ nkuzi emere na Australia n'otu oge ahụ site na mkpesa 2011 Gonski .

Ndokwa ndị ọzọ[dezie | dezie ebe o si]

Ụlọọrụ Ịda ogbenye ụmụaka[dezie | dezie ebe o si]

Isi nke 9, ngalaba 8 nke Iwu ahụ chọrọ ka e guzobe Kọmịshọna Ịda ogbenye ụmụaka nọọrọ onwe ha ka ha na-ahụ maka ọganihu n'ebe ndị e lekwasịrị anya, nke site na Welfare Reform Act 2012 ghọrọ Ụlọ Ọrụ Ịda Ogbenye na Social Mobility. E mechara degharịa akụkụ a nke Iwu ahụ site na isi nke 7, ngalaba 6 nke Welfare Reform and Work Act 2016, bụ nke degharịrị aha ahụ dị ka Social Mobility Commission .

Nkatọ[dezie | dezie ebe o si]

Iwu a natara Royal Assent na 25 Maachị 2010, izu isii tupu ntuli aka izugbe nke 2010 nke wetara na njedebe afọ 13 nke ọchịchị ndị ọrụ. Otu akwụkwọ e bipụtara na Quarterly Political na 2012 kọwara ya dị ka "[o] otu n'ime agbapụ nke Labour tupu ọ pụọ n'ọkwa ọrụ": "N'agbanyeghị na ejiri nkwado otu ndọrọ ndọrọ ọchịchị gafere, Iwu ịda ogbenye ụmụaka 2010 bụ n'ụzọ doro anya na ọ bụ ihe nkedo, ezubere na-emenye gọọmentị na-abata ihere ma ọ bụrụ na ọ nwara imebi nkwa ya ma ọ bụ bugharịa ọkwa ebumnuche ."

Dị ka ndị nọọrọ onwe ha na ndọrọ ndọrọ ọchịchị mana Conservative-leaning think tank Center for Social Justice (CSJ) si kwuo na 2016, a kpachapụrụ anya na ebumnuche ndị ahụ bụ ihe na-agaghị ekwe omume igbu oge ma ọ bụ nọrọ jụụ. [4] Na nzuko ya na Kọmitii Nhọrọ Ọrụ na ụgwọ ezumike nka na June 2009, Timms kọwara: "N'ụzọ e si depụta Iwu ahụ, ntinye aka nke ịkụ ihe anọ ahụ bụ nke 2020. igbochi ohere nke nyocha ikpe ikpe na-amanye gọọmenti n'ọdịnihu ime ihe ọ bụla a chọrọ iji mee ihe ga-abụ na a ga-ewepụ iwu ahụ." Timms kọwakwara otú nke a si dị iche na Iwu Mgbanwe ihu igwe 2008, dị ka "na Iwu Mgbanwe ihu igwe, enwere usoro iji gbuo ihe mgbaru ọsọ ma ọ bụ ịghọta na ọnọdụ akụ na ụba nwere ike ime ka ọ ghara ikwe omume ịnapụta ya. Ndokwa ahụ adịghị na nke a. Bill." [5]

Agbahapụ[dezie | dezie ebe o si]

Ọ bịara doo ndị nzuko omeiwu anya na data ịda ogbenye ụmụaka 2012/13 na "n'okpuru ọnọdụ ọ bụla nwere ezi uche, a ga-atụfu ebumnuche [act's] 2020". [6] 2013 bụ mgbanwe mgbanwe n'ihi ịrị elu dị ọhụrụ na etiti ego mgbe nsogbu ego gasịrị mgbe ego na-aga n'ihu na-ada na ala, na-ebili ịda ogbenye ndị ezumike nká, na ịda ogbenye na-arịwanye elu n'etiti ndị nwe ụlọ na-elekọta mmadụ . [7]

A gbahapụrụ ebumnuche ndị ahụ na 1 July 2015 mgbe Ngalaba Na-ahụ Maka Ọrụ na ụgwọ ezumike nka na odeakwụkwọ ọrụ na ụgwọ ezumike nka Iain Duncan Smith (otu n'ime ndị otu CSJ's co-founders) kwupụtara "ụzọ ọhụrụ na ike siri ike iji nyochaa ohere ndụ nke ndị Britain kacha nwee nsogbu. ụmụaka". [8]

Emebighị iwu ahụ n'ụzọ nkịtị. Agbanyeghị, ọkwa a bụ liveblogged n'okpuru aha "Iain Duncan Smith na-ekwupụta na a ga-ewepụ iwu ịda ogbenye ụmụaka" na Guardian . [9]

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

Ihe ndetu[dezie | dezie ebe o si]

Akwụkwọ akụkọ[dezie | dezie ebe o si]

Bamfield (2012). "Child Poverty and Social Mobility: Taking the Measure of the Coalition's 'New Approach'". Political Quarterly 83 (4): 830–837. DOI:10.1111/j.1467-923x.2012.02418.x. 

Maslen (2019). "Cracking the Code: The Social Mobility Commission and Education Policy Discourse". Journal of Education Policy 34 (5): 599–612. DOI:10.1080/02680939.2018.1449891. Retrieved on 3 September 2020. Maslen (5 April 2018). "Accepted manuscript". Journal of Education Policy: 1–14. Retrieved on 21 October 2019. Àtụ:UK legislation