John Milledge

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
John Milledge
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịNjikota Obodo Amerika Dezie
aha n'asụsụ obodoJohn Milledge Dezie
Aha enyereJohn Dezie
aha ezinụlọ yaMilledge Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya1757 Dezie
Ebe ọmụmụSavannah Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya9 Febụwarị 1818 Dezie
Ebe ọ nwụrụAugusta Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee Dezie
Ọrụ ọ na-arụOnye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, onye ọka iwu Dezie
Ebe ọrụWashington, D.C. Dezie
onye otu ndọrọ ndọrọ ọchịchịDemocratic-Republican Party Dezie
nhazi nke ọhaslave owner Dezie
National Governors Association biography URLhttps://www.nga.org/governor/john-milledge/ Dezie

John Milledge (1757 February 9, 1818) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị America.   [1] lụrụ ọgụ na American Revolution ma mesịa bụrụ Onye nnọchi anya United States, Gọvanọ nke 26 nke Georgia, na United States Senator. Milledge bụ onye guzobere Athens, Georgia, na Mahadum Georgia. Site na Jenụwarị ruo Mee 1809, Milledge jere ozi nwa oge dị ka Onye isi ala pro tempore nke United States Senate.

Agha Mgbanwe[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ John Milledge na Savannah, nwa nwa nke onye mbụ biri na Georgia. A kụziiri ya ihe n'onwe ya ma mụọ iwu. Mgbe a nabatara ya n'ụlọikpe, ọ meghere ụlọ ọrụ iwu na Savannah. nwere ndị ohu. Na mbido Agha Mgbanwe, Milledge so n'otu ìgwè nke kpọọrọ gọvanọ Sir James Wright dị ka onye mkpọrọ na 1775. O sonyekwara na mwakpo nke ebe nkwakọba ngwá agha nke Savannah iji nweta ntụ ọkụ maka ebumnuche mgbanwe. Mgbe ndị Britain weghaara Savannah, Milledge gbagara South Carolina, ebe ndị America hụrụ mba n'anya fọrọ nke nta ka ha kwụgbuo ya dị ka onye nledo. O sonyere na Siege of Savannah na mgbalị ịchụpụ ndị agha Britain. N'afọ 1778, ọ rụrụ ọrụ dị ka onye enyemaka Gọvanọ John Houstoun na mkpọsa na-enweghị isi megide ndị Britain na East Florida. [2]'afọ 1781, dị ka onye colonel na ndị agha Georgia, o nyere aka weghachite Augusta.

Ndị omeiwu steeti na ndị omeiwu US[dezie | dezie ebe o si]

Ọrụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị Milledge malitere na 1779, mgbe a họpụtara ya ka ọ bụrụ onye nnọchi anya ndị hụrụ mba n'anya. Mgbe ọ rụchara ọrụ dị ka onye ọka iwu ukwu nke Georgia, Milledge bụ onye otu Georgia General Assembly. Mgbe [3] nọ na Nzukọ Ezumezu, o kwuru okwu siri ike megide Iwu Ala Yazoo. N'afọ 1792, ụlọ omebe iwu kwupụtara na oche Anthony Wayne tọgbọ chakoo n'ihi esemokwu banyere ebe obibi ya. [4] họpụtara Milledge ka ọ bụrụ onye omeiwu nke abụọ iji mejupụta oghere a ma jee ozi site na Nọvemba 22, 1792, ruo Machị 3, 1793. [1] Ka e mesịrị, a ga-ahọpụta Milledge na Nzukọ Nke anọ na nke ise, na-eje ozi site na Machị 4, 1795, ruo Machị 3, 1799. N'afọ 1801, a họpụtara ya ọzọ na Congress, n'oge a dị ka onye Democratic-Republican, ma jee ozi site na Machị 4, 1801, ruo mgbe ọ gbara arụkwaghịm na Mee 1802 iji bụrụ Gọvanọ nke Georgia.

Gọvanọ nke Georgia[dezie | dezie ebe o si]

Milledge bụ Gọvanọ nke Georgia site na 1802 ruo 1806. [5] ka gọvanọ, o mepụtara lọtrị ala mbụ nke Georgia iji lụso nrụrụ aka ọgụ na nkesa nke ala ndị Creek n'oge gara aga nye ndị bi na ya. [6] hazikwara ndị agha steeti, ma wuo ụzọ si Georgia gaa Tennessee na-agafe ala Cherokee.

[7]'afọ 1803, a kpọrọ Milledgeville, Georgia, isi obodo steeti site na 1804 ruo 1868, aha iji sọpụrụ ya.

Ndị omeiwu US[dezie | dezie ebe o si]

N'afọ 1806, a họpụtara ya dị ka onye Democratic-Republican na United States Senate iji mejupụta oghere nke ọnwụ James Jackson kpatara. Ọ bụ onye na-eguzosi ike n'ihe na onye na-akwado ụkpụrụ nke Onye isi ala Thomas Jefferson. Na 10th United States Congress, a kpọrọ ya Onye isi oche pro tempore nke Senate. Ọ rụrụ ọrụ dị ka Senator site na June 19, 1806, ruo November 14, 1809, mgbe ọ gbara arụkwaghịm.

Ọnwụ na ihe nketa[dezie | dezie ebe o si]

Mgbe ọ lara ezumike nká na United States Senate, Milledge laghachiri n'ụlọ, ubi biri afọ ikpeazụ ya n'ugbo ya dị nso na Augusta, Georgia. [8] nwụrụ n'ebe ahụ, na Febụwarị 9, 1818, e lie ya na Summerville Cemetery n'otu obodo ahụ.

SeeIhe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. MILLEDGE, John, (1757 - 1818). Biographical Directory of the United States Congress.
  2. Carey, Charles W. (2010). American National Biography. London: Oxford University Press. 
  3. Yazoo Land Indents Purchased by South Carolina, Motion by John Milledge of Georgia, Dec. 30, 1795. Yazoo Land Fraud Records, General Administrative Records, Surveyor General, RG 3-1-69. Georgia Archives. Retrieved on October 16, 2020.
  4. Lamplugh, George R. (Fall 2010). "James Gunn: Georgia Federalist, 1789-1801". Georgia Historical Quarterly 94 (3). 
  5. Milledge, John. [Land grant with map for plot in Baldwin County, Georgia, 1805 Oct. 10 / [authorized by] Jno. [i.e. John] Milledge, Governor of [Georgia]]. Southeastern Native American Documents, 1730-1842. Digital Library of Georgia. Retrieved on October 16, 2020.
  6. Meigs, Return J.. Articles of agreement between the United States and the Cherokee Nation for opening a road from the state of Tennessee to the state of Georgia through the Cherokee Nation / [recorded by Return J. Meigs]. Southeastern Native American Documents, 1730-1842. Digital Library of Georgia. Retrieved on October 16, 2020.
  7. An investigation of the claims of John Milledge to the honor of giving a name to the permanent seat of government of the state of Georgia. James Walter Mason Collection, Special Collections, and Archives, Georgia State University Library. Digital Library of Georgia.
  8. Graves of John Milledge and his two wives, Summerville Cemetery, Augusta, Georgia. spc19-020, Box 19, Small Print Collection, RG 48-2-1. Georgia Archives.