Jump to content

John Porter East

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
John Porter East
East in 1983
United States Senator
from North Carolina
[[ Ambassador to Àtụ:CountryPrefixThe]]
In office
Àtụ:En dash range
Preceded byRobert Burren Morgan
Succeeded byJim Broyhill
Personal details
Born(1931-05-05) 5 Mee 1931
Springfield, Illinois, U.S.
Died29 Juunu 1986(1986-06-29) (aged 55)
Greenville, North Carolina, U.S.
Political partyRepublican
Spouse(s)
Priscilla Sherk East
(m. 1953)
Alma materEarlham College (BA)
University of Florida (MA, PhD)
University of Illinois (LLB)
Military service
Allegiance United States
Branch/serviceÀtụ:Country data United States Marine Corps
Years of service1953–1955

John Porter East (Ubochi) nke ise n’onwa Mee n’afo otu puku nari itolu na iri asato na isii) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Republican nke America nke jere ozi dị ka Onye omeiwu US site na steeti North Carolina site na afo otu puku nari itolu na iri asato na otu ruo mgbe o gburu onwe ya n’afo otu puku nari itolu na iri asato na isii.

Onye nwere nkwarụ kemgbe afo otu puku nari itolu na iri ise na ise n'ihi Ọrịa polio, East bụ prọfesọ nke sayensị ndọrọ ndọrọ ọchịchị na Mahadum East Carolina na Greenville.

Mbido ndụ na agụmakwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ John Porter East na Springfield, Illinois, na Mee n’ubochi nke ise n’afo otu puku nari itolu na iri ato na otu, nwa nwoke nke onye ọrụ nke steeti Illinois.[1] Ọ natara nzere Bachelor of Arts ya na Earlham College na Indiana ebe a hapụrụ ya na otu egwuregwu bọọlụ. Mgbe ọ gụsịrị akwụkwọ n’afo otu puku nari itolu na iri ise na ato, ọ lụrụ Priscilla Sherk ma nye ya ọrụ dị ka onye ọrụ na United States Marine Corps. N'afọ otu puku nari itolu na iri ise na ise, East butere Ọrịa polio mgbe ọ na-eje ozi na Camp Lejeune. Ọ gaghị aga ije ọzọ.[1] Ọ natara LL.B. degree site na Mahadum nke Illinois College of Law ma rụọ ọrụ iwu na Naples, Florida, maka otu afọ. Ọ gara n'ihu nweta M.A. na Ph.D. ya na sayensị ndọrọ ndọrọ ọchịchị na Mahadum Florida.

Ọrụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị[dezie | dezie ebe o si]

East bụ onye nnọchi anya onye nnọchianya nke onye nnọchi ala bụ Jesse Helms. N'afọ otu puku nari itolu na iri isii na isii, East gbara ọsọ n'enweghị ihe ịga nke ọma maka ohere na United States House of Representatives na ntuli aka pụrụ iche, asọmpi Walter B. Jones Sr. meriri.

N'afọ otu puku nari itolu na iri asato, East meriri onye omeiwu Democratic nọ n'ọkwa Robert Burren Morgan.

Na Senate, ọ nwetara aha dị ka onye na-agbaso omenala, ọkachasị n'ihe gbasara ite ime. N'akụkụ Jesse Helms, East duziri mmegide megide iwu ahụ iji mepụta ezumike gọọmentị etiti iji sọpụrụ Martin Luther King Jr. n’afo otu puku nari itolu na iri asato na ato. [2]

East bụkwa onye nchebe mba, ọ bụkwa onye otu Kọmitii Ikpe na Nchebe na Iyi ọha egwu tinyere Orrin Hatch na Jeremiah Denton. Kọmitii ahụ bụ nke a ma ama maka ebubo ya banyere ịbanye Soviet n'ime ndị na-eche echiche, akwụkwọ na ndị na-eme ihe ike dị ka Institute for Policy Studies na magazin Mother Jones . [3][4] Onye isi ọrụ nchekwa mba nke East na kọmitii ahụ, Samuel T. Francis, onye mechara bụrụ onye edemede a ma ama maka The Washington Times, ka a kpọtụrụ aha dị ka onye nwere ọgụgụ isi nke ndị na-eme ihe nkiri.[5]

N'afọ otu puku nari itolu na iri asato na isii, East kwupụtara na ọ gaghị achọ ka a họpụta ya ọzọ, kama ọ ga-alaghachi n'ọkwa nkuzi ya.

Ọnwụ[dezie | dezie ebe o si]

Na Fraịde, ubochi iri abuo na asaa n’onwa June, n’afo otu puku nari itolu na iri asato na isii East rụchara ọrụ na akwụkwọ nke edemede ya. Ọ zutere onye a họpụtara n'Ụlọikpe Kasị Elu Antonin Scalia. Mgbe ahụ, nkwa ndị ahụ mezuru, East ji ụgbọala gaa Greenville na onye enyemaka ya, John Petree, wee rute n'ụlọ n'etiti ehihie na Satọdee. Petree sooro ya nọrọ ruo mgbe nwa ya nwanyị Kathryn bịara ileta ya. Kathryn hapụrụ nna ya "n'obi ọma" n'ihe dị ka etiti abalị. Petree laghachiri n'ụlọ East n'ụtụtụ Sọnde, June n’ubochi iri abuo na itolu. Ọ hụrụ ọnụ ụzọ ihu ya ghere oghe. Onye omeiwu ahụ nwụrụ n'ebe a na-adọba ụgbọala ya, onye gburu onwe ya site na nsị carbon monoxide.[6] Ọ hapụrụ ihe odide nke boro dọkịta ya ụta maka ịghara ịchọpụta hypothyroidism, nke o kwenyere na ọ napụrụ ya ikike ọgụgụ isi ya.[7]Gọvanọ North Carolina James G. Martin họpụtara Onye nnọchi anya US Jim Broyhill ka ọ rụọ ọrụ fọdụrụ n'oge ọwụwa anyanwụ.

E liri East na Arlington National Cemetery.

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

  • Ndepụta nke ndị otu United States Congress nwụrụ n'ọchịchị (n’afo otu puku nari itolu na iri ise ruo afo otu puku nari itolu na iri itolu na itolu)

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. Clifford. "It's Still An Uphill Struggle but Senator John East Persisted to Become 'Helms on Wheels'", People, March 2, 1981. Retrieved on February 21, 2012.
  2. Romero. "A Brief History Of Martin Luther King Jr. Day", Time, January 18, 2010.
  3. Russia Blog #7: When Mother Jones Was Investigated For Spreading "Kremlin Disinformation" - By Mark Ames - The eXiled (en). Retrieved on 2019-04-20.
  4. Lardner Jr.. "Assault on Terrorism: Internal Security or Witch Hunt?", The Washington Post, April 20, 1981. Retrieved on April 20, 2019.
  5. Shenk. "The dark history of Donald Trump's rightwing revolt | Timothy Shenk", The Guardian, 2016-08-16. Retrieved on 2019-04-20. (in en-GB)
  6. "N.C. Sen. John East is apparent suicide," The Stars and Stripes (European edition), June 30, 1986, p. 1.
  7. Suicide Note by Sen. East Blames Failure of Diagnosis, Report Says Los Angeles Times, July 27, 1986.