Jump to content

Kathleen Collins

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Kathleen Collins
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịNjikota Obodo Amerika Dezie
Aha enyereKathleen Dezie
aha ezinụlọ yaCollins Dezie
ụbọchị ọmụmụ ya18 Maachị 1942 Dezie
Ebe ọmụmụJersey City Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya18 Septemba 1988 Dezie
Ebe ọ nwụrụManhattan Dezie
Dị/nwunyeAlfred Prettyman Dezie
nwaNina Lorez Collins Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee Dezie
Ọrụ ọ na-arụonye nhazi ndu ihe nkiri, onye nhazi ederede, odee ejije Dezie
onye were ọrụCity University of New York Dezie
ebe agụmakwụkwọUniversity of Paris, Skidmore College, Middlebury College, Lincoln High School Dezie
agbụrụNdi Afrika nke Amerika Dezie
webụsaịtịhttps://kathleencollins.org/ Dezie

Kathleen Collins (March 18, 1942 - Septemba 18, 1988) (nke a makwaara dị ka Kathleen Conwell, Kathleen Conwell Collins ma ọ bụ Kathleen Collins Prettyman) bụ onye America na-ede uri, onye na-ede egwuregwu, onye edemede, onye na-ese ihe nkiri, onye isi, onye na-akwado ikike obodo, na onye nkuzi si Jersey City., New Jersey . Akụkọ njirimara ya abụọ - The Cruz Brothers na Miss Malloy (1980) na Losing Ground (1982) - kwalitere ọtụtụ ihe nkiri ụmụ nwanyị ojii. Ọ bụ ezie na a jụrụ na Losing Ground nnukwu ngosi ihe ngosi, ọ bụ n'ime ihe nkiri mbụ nke nwanyị ojii mere ụma kọọ akụkọ echere maka oriri na-ewu ewu, nke nwere nhazi akụkọ dị ogologo. [1] Collins si otú a meghee ụzọ maka Julie Dash's Daughters of the Dust (1991) ka ọ bụrụ ihe nkiri akụkọ ogologo ogologo nke mbụ nke nwanyị ojii mepụtara ka etinyere na nkesa azụmahịa. N'ịbụ onye nwere mmetụta Lorraine Hansberry, o dere banyere "Ndị Africa America dị ka ndị mmadụ na ọ bụghị dị ka agbụrụ agbụrụ " [mesi ike na mbụ]. [2]

ndabere[dezie | dezie ebe o si]

Amụrụ na Loretta ( née Pierce) na Frank Conwell ma zụlitere na Jersey City, [3] Kathleen, mgbe ọ dị afọ 15, meriri ihe nrite mbụ na asọmpi ịgụ uri kwa afọ na Rutgers Newark College of Arts and Sciences maka nsụgharị Walt Whitman. "Nwantakịrị Na-apụta" na "Amụtara m ihe mmụta m zuru oke". Na Maachị 3, 1958, otu akụkọ dị na Jersey Journal kọrọ na na mgbakwunye na ịrụ ọrụ dị ka osote onye nchịkọta akụkọ nke akwụkwọ Lincoln High School ' Onye ndu, Conwell nọ na ndị ọrụ nchịkọta akụkọ nke akwụkwọ afọ ụlọ akwụkwọ, Quill ; onye otu National Honors Society; na onye ode akwụkwọ nke Council Student gara aga. [4]

Mmezu ndị emechara[dezie | dezie ebe o si]

Na ọnwụ mberede Collins na 1988, ọtụtụ n'ime ọrụ ya, ọtụtụ n'ime ya ebipụtaghị ya, hapụrụ nwa ya nwanyị, Nina Collins, bụ onye na 2006 malitere inyocha nnukwu ebe nchekwa nne ya wee malite ịrụ ọrụ ka e bipụta ya, weghachi ya na iweghachi ya.

Na 2015, A Public Space biputere obere akụkọ Collins "Interiors", akụkọ akụkọ ifo banyere ịgba alụkwaghịm ya na di mbụ ya. [5]

Collins's 1982 Losing Ground eweghachiri wee weghachi ya na 2015. Ihe nkiri ahụ, nke a na-ahụ naanị n'ememe ihe nkiri na 1982/83, wepụtara ihe nkiri mbụ ya na 2015 na Film Society of Lincoln Center, na-emepe usoro "Gwa ya dị ka ọ dị: Black Independents na New York, 1968-1986" . [6] A ga-emecha kọwa ya na The New Yorker dị ka "nnukwu nchọpụta nke 2015," yana dịka a na-emezigharị ya ma weghachi ya n'ọnọdụ kwesịrị ekwesị na akwụkwọ akụkọ nke iri na itoolu na iri asatọ na-eme ihe nkiri nọọrọ onwe ha. Losing Ground na The Cruz Brothers na Oriakụ Malloy ka ewepụtara ọnụ na diski abụọ (DVD ma ọ bụ Blu-ray) site na Milestone na Eprel 2016.

Na Disemba afọ 2016, e bipụtara nchịkọta akụkọ mkpirisi Collins n'okpuru akara HarperCollins' Ecco n'okpuru aha Ihe ọ bụla mere na ịhụnanya Interracial? Granta bipụtara akụkọ aha ahụ na Julaị 2016. [7] Edere akụkọ [8] ndị a na-eto eto na 1970s wee gwupụta ụfọdụ n'ime otu mpaghara chiri anya nke ndụ ụmụ nwanyị ojii, ịhụnanya, na mfu dị ka Ịla n'iyi . Tupu ewepụta ya, edepụtara ya dị ka otu n'ime akwụkwọ ndị a na-atụ anya ya nke ọdịda 2016 site na Huffington Post, New York, The Boston Globe, Lit Hub, na Ọtụtụ nde mmadụ . Nchịkọta ahụ nwetara nyocha kpakpando na Kirkus Reviews na Ndị Nbipụta kwa izu wee kpọọ ya otu n'ime akwụkwọ kachasị mma nke 2016 site na ụlọ ọrụ nke gụnyere Elle, NPR, Nylon, Ndị mbipụta kwa izu, na VICE .

N’ọnwa Febụwarị afọ 2019, Nina Collins chịkọtara akụkọ mkpirisi nne ya, yana ndenye edetu ya, edemede ya na ihe nkiri n’ime ndetu sitere na akwụkwọ akụkọ nwanyị ojii . [9]

Na Mee 2021, otu ndị na-ese ihe dị iche iche Afrofemononomy (ndị otu ya gụnyere Eisa Davis ) mepụtara ma mee usoro egwuregwu otu omume Collins, gụnyere Begin the Beguine, The Healing, The Reading, na Ncheta n'èzí na New York City. [10]

Ndụ onwe onye[dezie | dezie ebe o si]

Collins lụrụ, mana ọ gbara alụkwaghịm na 1975. [11] O nwere ụmụ abụọ site na alụmdi na nwunye ya: Nina Lorez Collins na Emilio Collins. Ọ lụrụ Alfred Prettyman nke ugboro abụọ. [12]

Collins nwụrụ site na ọrịa kansa ara na 1988 mgbe ọ dị afọ 46, [13] na Memorial Sloan Kettering Cancer Center na New York City. [12]

Ntụaka[dezie | dezie ebe o si]

nnukwu ngosi ihe ngosi, ọ bụ n'ime ihe nkiri mbụ nke nwanyị ojii mere ụma kọọ akụkọ echere maka oriri na-ewu ewu, nke nwere nhazi akụkọ dị ogologo. Collins si otú a meghee ụzọ maka Julie Dash's Daughters of the Dust (1991) ka ọ bụrụ ihe nkiri akụkọ ogologo ogologo nke mbụ nke nwanyị ojii mepụtara ka etinyere na nkesa azụmahịa. N'ịbụ onye nwere mmetụta Lorraine Hansberry, o dere banyere "Nd

  1. Bobo (1998). black women film and video artists. Routledge, 8–9. ISBN 0-415-92041-8. 
  2. Nelson (2005). The Greenwood Encyclopedia of Multiethnic American Literature: A - C. Greenwood Publishing Group. ISBN 978-0-313-33060-5. Retrieved on August 28, 2012. 
  3. Screening, Q&A for Jersey City native Kathleen Collins' seminal 'Losing Ground,' March 16 at White Eagle Hall (9 March 2022).
  4. "About", Kathleen Collins website.
  5. Collins. "Interiors". A Public Space (23). Retrieved on September 5, 2016. 
  6. Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; no text was provided for refs named newyorker.com
  7. Collins (July 13, 2015). "Whatever Happened to Interracial Love?". Granta (136: Legacies of Love). Retrieved on September 5, 2016. 
  8. "Whatever Happened to Interracial Love? - Kathleen Collins - Paperback", HarperCollins Publishers. Retrieved on July 26, 2018. (in en-US)
  9. Gutterman (6 February 2019). 15 New Books to Read This February. Retrieved on 6 February 2019.
  10. Tillet. "A Writer's One-Act Plays Debut, Continuing Her Resurrection", The New York Times, 2021-05-27. Retrieved on 2021-07-21. (in en-US)
  11. Collins (March 24, 2013). The Fighter: Domestic Violence Against Men. Elle. Retrieved on September 5, 2016.
  12. 12.0 12.1 Kathleen Collins, a Film Maker, Dies at 46. The New York Times (September 24, 1988). Retrieved on September 5, 2016."Kathleen Collins, a Film Maker, Dies at 46". The New York Times. September 24, 1988. Retrieved September 5, 2016.
  13. Lorez Collins (September 5, 2015). How Kathleen Collins's Daughter Kept Her Late Mother's Career Alive. Vogue. Archived from the original on September 6, 2016. Retrieved on September 5, 2016.

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]