Kathleen Deery de Phelps

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Kathleen Deery de Phelps
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịVenezuela, Ostraliya Dezie
Aha enyereKathleen, Kathy Dezie
aha ezinụlọ yaPhelps, Deery Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya22 Novemba 1908 Dezie
Ebe ọmụmụSydney Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya21 Ọgọọst 2001 Dezie
Ebe ọ nwụrụCaracas Dezie
Dị/nwunyeWilliam H. Phelps Jr. Dezie
nwaPeter Bottome Dezie
Asụsụ obodoBekee Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee, Spanish Dezie
ikike nwebiisinka dị ka onye okikeỌrụ nwebiisinka chekwara Dezie

  Kathleen Deery de Phelps, nke a maara nke ọma dị ka Kathy Phelps (Sydney, 22 Nọvemba 1908 - Caracas, Venezuela, 21 Ọgọst 2001) bụ onye Australia a mụrụ Venezuelan na-eme nchọpụta, onye na-anakọta na onye na-echekwa ihe.

Akụkọ ndụ[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ ya na Sydney nye Arthur Deery na Agnes Thorne. Ọ gụrụ akwụkwọ dị elu na United States. N'afọ 1940, ọ bịara Venezuela wee ghọọ nwa amaala Venezuela n'afọ 1941 site n'alụmdi na nwunye ya na onye na-ahụ maka ụmụ nnụnụ na onye ọchụnta ego William H. Phelps Jr. Ya na di ya sonyere n'ọtụtụ njem iji nyochaa ụmụ anụmanụ na osisi nke Venezuela. Ya na Carmen de Phister, hiwere Association of Girl Scouts of Venezuela (AGSV) n'ụbọchị 26 Juun n'afọ 1958. Ọ bụ onye isi oche nke Red Cross nke Venezuela. O dere ọtụtụ akwụkwọ dabere na ahụmịhe ya. Ọ chịkwara Phelps Collection, nke a na-ewere dị ka nchịkọta nnụnụ kachasị ukwuu na Latin America, nke nwere ihe karịrị nnụnụ 80,000 na ábụ́bà, 1,000 echekwara na mmanya na ọkpụkpụ 1,500.

Ọ natara nzere doctorate na Mahadum Yacambú dị na Barquisimeto.

Ọ lụrụ Robert Bottome, ma mụọ ụmụ abụọ site na ya, Robert Bottoma Deery na Peter Bottome Deery. Ọ lụrụ William H. Phelps Jr. n'ụbọchị 4 Febrụwarị n'afọ 1941.

Nsọpụrụ[dezie | dezie ebe o si]

Ndị otu[dezie | dezie ebe o si]

  • Onye otu na onye isi oche nke Girl Scouts Guides of Venezuela.
  • Onye otu afọ itoolu nke Our Cabaña, World Center for Girl Guides na Girl Scouts nke Cuernavaca, Mexico.
  • Onye guzobere Little Theater na San Román.
  • Onye guzobere International Scholarships (American Field Scholarshipes) na Venezuela.
  • Onye otu Society of Woman Geographers[1]
  • Onye otu New York Botanical Garden Association.
  • Nwaanyị mbụ so na Explorers Club nke New York.
  • Onye otu nsọpụrụ nke Venezuelan Society of Natural Sciences, Caracas.
  • Onye otu Kọmitii maka Nchebe nke Los Roques Archipelago.
  • Onye otu Parque del Este Committee (Comité Parque del este), na Caracas, ruo afọ 12.
  • Onye otu ndụ nke Kọmitii Ogige.
  • Onye isi oche nke William H. Phelps Collection/Foundation.
  • Onye isi oche nke Foundation of the Society of Natural Sciences.
  • Onye otu Foundation for the Development of Physical, Mathematical and Natural Sciences (FUDECO).
  • Onye otu FUDENA.
  • Onye otu nke bụ: Ministri nke Gburugburu Ebe Obibi na nke Ihe Ndị Dị Ndụ Na-agbanwe agbanwe (MARNR).
  • Onye otu ụlọ ọrụ National Institute of Parks (IMPARQUES).
  • Onye otu Royal Society nke London.
  • Onye isi oche nke International Council for the Preservation of Birds (nke bụzi BirdLife International)-Cambridge, England.
  • Onye otu nsọpụrụ nke Ornithological Society of France - Ligue pour la Protection des Oiseaux (LPO).Njikọ maka ichebe nnụnụ
  • Onye otu kọmitii maka nchekwa nke Ọdọ Mmiri Valencia.

Akwụkwọ ndị e bipụtara[dezie | dezie ebe o si]

  • Ihe ncheta nke Misia Kathy. Njem mbụ Phelps gara Cerro Jimé (1986)
  • Ihe ncheta nke Misia Kathy (1987).
  • Ihe ncheta nke Misia Kathy. Akụkọ ihe mere eme nke yavi a na-amaghị ama (1988).
  • Nnụnụ Venezuelan. Otu narị n'ime ndị a maara nke ọma (Mbipụta anọ: 1954, 1955, 1963, 1999).

Ebensidee[dezie | dezie ebe o si]