Larissa Bonfante

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Larissa Bonfante
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịItaly Dezie
Aha enyereLarissa Dezie
aha ezinụlọ yaBonfante Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya27 Maachị 1931 Dezie
Ebe ọmụmụNaples Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya23 Ọgọọst 2019 Dezie
Ebe ọ nwụrụNew York City Dezie
ŃnàGiuliano Bonfante Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaAsụsụ mba Italy, Bekee Dezie
Asụsụ ọ na-edeAsụsụ mba Italy, Bekee Dezie
Ọrụ ọ na-arụclassical archaeologist, etruscologist, university teacher, historian, linguist Dezie
onye were ọrụNew York University Dezie
ebe agụmakwụkwọBarnard College, University of Cincinnati, Columbia University Dezie
nwa akwukwo nkeOtto J. Brendel Dezie
Onye òtù nkeAmerican Philosophical Society, Institute for Advanced Study, German Archaeological Institute, National Institute for Etruscan and Italic Studies Dezie
Ihe nriteGold Medal of the Archaeological Institute of America Dezie

  Larissa Bonfante (March 27, 1931, Naples, Italy - August 23, 2019, New York City, New York) [1] bụ onye Italian-American classicist, Prọfesọ nke Classics emerita na Mahadum New York na ikike na asụsụ na ọdịbendị Etruscan.

Akụkọ ndụ[dezie | dezie ebe o si]

[2] mụrụ Bonfante na Naples, nwa nwanyị nke prọfesọ Giuliano Bonfante. Ọ tolitere na Princeton, NJ. Bonfante [3]-aga n'ihu na-amụ nka mara mma na ihe ochie na Barnard College, na-enweta B.A. ya na 1954; ọ gụsịrị M.A. na ihe ochie site na Mahadum Cincinnati na 1957 na Ph.D. ya na akụkọ nka na nkà mmụta ihe ochie na Mahadum Columbia na 1966. [1] Ọ gụrụ akwụkwọ na Columbia na Otto Brendel. Bonfante Gold Medal Award for Distinguished Archaeological Achievement na 2007 site na Archaeological Institute of America. [1] Ọ bụ onye guzobere ngalaba America nke Istituto Nazionale di Studi Etruschi ed Italici. [4][5] dezigharịrị akwụkwọ Akụkọ Etruscan News nke kọrọ banyere ọrụ nke ngalaba America. [1] [2] [6]'afọ 2009, a họpụtara Bonfante dị ka onye otu American Philosophical Society . [1]

Ọrụ nkuzi e nyere[dezie | dezie ebe o si]

The Archaeological Institute [7] America mepụtara ego onyinye iji nweta ego iji kwado nkuzi na nsọpụrụ Bonfante dị ka akụkụ nke mmemme nkuzi ya. [8] bụ Dr. Jean MacIntosh Turfa kwuru okwu mmeghe ahụ na Machị 21, 2021, maka ụlọ ọrụ Staten Island (NY) nke AIA. [1]

Akwụkwọ ndị a họọrọ[dezie | dezie ebe o si]

  • 1970. "Mmeri Rom na Ndị Eze Etruscan: Ihu Na-agbanwe agbanwe nke Mmeri. " Journal of Roman Studies 60:49-66.
  • 1975. Uwe ndị Etruscan Baltimore: Johns Hopkins University Press. Nnyocha: American Journal of Archaeology 81.2:253-254
  • 1979. Egwuregwu nke Hrotswitha nke Gandersheim. onye ntụgharị, ya na Alexandra Bonfante-Warren.
  • 1981. Site na Etruria: mmetụta Etruscan n'ebe ugwu na ndịda. Oxford: BAR.  
  • (ya na Giuliano Bonfante) Asụsụ Etruscan: mmeghe, 1983
  • 1986. ed. Ndụ Etruscan na ndụ mgbe ọ nwụsịrị: akwụkwọ ntuziaka nke ọmụmụ Etruscan. Wayne State University Press.[9]
  • 1989. "Nudity dị ka ejiji na Classical Art." American Journal of Archaeology 93.4:543-70.
  • 1990. Ịgụ The Past Etruscan. Berkeley: Mahadum nke California Press.
  • 1997 Corpus Speculorum Etruscorum USA / 3, New York, Metropolitan Museum of Art. Ames, Iowa: Iowa State University Press.
  • 2001. Ịtali na Saịprọs n'oge ochie, 1500-450 BC: usoro nke nnọkọ mba ụwa nke emere na Italian Academy for Advanced Studies na America na Mahadum Columbia, Nọvemba 16-18, 2000 . Nicosia: Costakis na Leto Severis Foundation.
  • 2006. (ya na Judith Swaddling) Akụkọ ifo ndị Etruscan. Mahadum nke Texas Press.
  • 2006. (ya na Blair Fowlkes). Ihe ochie oge ochie na Mahadum New York. Rome: "L'Erma" di Bretschneider.[10]
  • 2011. Ndị na-eme ihe ike nke Europe oge ochie: eziokwu na mmekọrịta. Cambridge University Press.[11]
  • 2013. Egwuregwu nke Hrotswitha nke Gandersheim. Mbipụta Asụsụ Abụọ.
  • 2016. Nchịkọta nke Antiquities nke American Academy na Rom. Mahadum nke Michigan Press.   ISBN 978-0-472-11989-9

Ihe omuma ozu[dezie | dezie ebe o si]

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]