Jump to content

Lorenza Böttner

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Lorenza Böttner
Usòrò:Lorenza Böttner 1959 1994.png
Self-portrait of Böttner
Born(1959-03-06) 06 Maachị 1959
DiedJanuary 1994 (aged 34)
Munich, Germany
Known forDance, photography, street performance, drawing, and installation art
Lorenza Böttner
Mmádu
ụdịekeretrans woman Dezie
mba o sịChile, Jémanị Dezie
Aha enyereLorenza Dezie
ụbọchị ọmụmụ ya6 Maachị 1959 Dezie
Ebe ọmụmụPunta Arenas Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya1994 Dezie
Ebe ọ nwụrụMunich Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaGerman Dezie
Ọrụ ọ na-arụomenkà, osee foto Dezie
ebe agụmakwụkwọKunsthochschule Kassel Dezie
ikike nwebiisinka dị ka onye okikeỌrụ nwebiisinka chekwara Dezie

Lorenza Böttner (6 Maachị 1959 – Jenụarị 1994) bụ onye na-ese ihe na-ahụ maka ọtụtụ ihe gbasara transgender nwere nkwarụ. Amụrụ na Chile, o mechara kwaga Jamanị ka e bepụchara aka ya abụọ, ebe ọ gụrụ akwụkwọ wee malite ọrụ nka. N'iji ọtụtụ mgbasa ozi nka, gụnyere mpempe arụmọrụ, ọ na-egosipụta ndị na-elekọta mmadụ, ma gosipụta Petra n'oge mmeghe na mmechi mmechi na 1992 Summer Paralympics . Ọ nwụrụ n'ihi nsogbu ndị metụtara AIDS na Munich . Mgbe ọ nwụsịrị, e gosipụtara obere nka ya n'ihu ọha ruo mgbe akwụkwọ na Paul B. Preciado malitere igosi ọrụ ya site na 2016 gaa n'ihu.

Ndụ mbido[dezie | dezie ebe o si]

Amachaghị ihe gbasara ndụ nwata Lorenza Böttner. [1] A mụrụ ya na 6 Maachị 1959 na Punta Arenas, Chile, ndị nne na nna sitere na German. [2] Mgbe ọ dị afọ asatọ, e bepụrụ aka ya abụọ mgbe ọ nwetara ọkụ eletrik site na eriri ọkụ. [3] Akwụkwọ akụkọ ụmụaka nke Chile Mampato [ es ] kọwara ya dị ka ihe nlereanya maka ụmụaka ndị ọzọ: [4] N'agbanyeghị aka ya tụfuru, magazin ahụ kwuru, ọ nwere ike iji asụsụ Ndị Kraịst na-asụ ndị ọzọ, nọgide na-enwe ihe isi ike ya, ma were pensụl dị n'ọnụ ya see. [5] Afọ isii ka e bepụsịrị ya, o sooro nne na nna ya kwaga Lichtenau, Germany, maka ọrụ ahụike ka mma. Ọ jụrụ iji prosthetics wee nwee usoro ịwa ahụ malite na 1973. [6]

Ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

Böttner na-egosipụtakarị Venus de Milo n'ọrụ ya.

Böttner debara aha na Gesamthochschule Kassel (ugbu a School of Art and Design) na 1978. [7] [1] Ọ bụ n'oge a n'ụlọ akwụkwọ nkà ka ọ malitere ịkọwapụta n'ihu ọha dị ka Lorenza. [9] Ohere a kpaliri ya ibido ọtụtụ ọrụ ndị e mere maka nkwuputa onwe ya na nyocha onwe ya. N'otu oge mgbe ọ na-ebu otu akụkụ nke gụnyere ọtụtụ foto, ọ yiri etemeete na-agbanwe ọdịdị ihu ya, na-eso okwu onye prọfesọ kwuru na ọ bụ "ịga ije". [7] Ọ gụsịrị akwụkwọ na ụlọ akwụkwọ na 1984 mgbe ọ gụsịrị akwụkwọ akụkọ a na-akpọ "Behindert!?" - nke pụtara n'ụzọ nkịtị "Nkwarụ?!" - nke ji akụkọ ihe mere eme na ahụike nke nkwarụ na-esote ya. [10] Ọ mụtakwara nkà na New York. [11]

N'ime oge ọrụ ya, nka ya dịgasị iche iche n'ụdị na ụdị ya, site na eserese ruo eserese ruo na ngosi. [12] N'ịkọwa ụzọ ya dị ka "mgbanwe na ọ bụghị njirimara", onye ọkà ihe ọmụma na onye na-ahụ maka nkà bụ Paul B. Preciado na-ekwu na mgbe ọ na-eji ụkwụ na ọnụ ya na-ese ihe, ebe obibi pụrụ iche nke ahụ ya (transgender na nkwarụ) nyere ya ohere ịmepụta mmegharị nke interdisciplinary., ọ bụghị naanị anya ma ọ bụ arụmọrụ. [13] O gosipụtara onwe ya na nka, yana Venus de Milo na-enweghị ogwe aka na ihe Preciado na-akọwa dị ka ndị "sbaltern": ndị akwụna na Europe, ndị America America na-enwe ihe ike ndị uwe ojii na America, na nwanyị nwere mmasị nwoke na nwoke nwere mmasị nwoke. [14] N'ime ọrụ na-egosipụta onwe ya, a na-egosi ya dị ka ma nwoke ma nwanyị, yana dịka onye nkatọ nka Prathap Nair na-ekwu, nke a na-arụ ọrụ iji mebie nghọta mmadụ banyere ọnụọgụ abụọ nwoke na nwanyị . [15] N'otu aka ahụ, documenta kwuru na "ahụ transgender ya na-agbanwe agbanwe" nyere ya ohere ịghọ "ihe ọkpụkpụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị dị ndụ, ihe ngosi ihe ọkpụkpụ". Ọ kọwara na 1991 na ebumnuche iji ihe oyiyi na-enweghị ogwe aka, karịsịa Venus de Milo, bụ iji "gosipụta ịma mma nke ahụ mebiri emebi ... n'agbanyeghị enweghị ogwe aka". [17]

Na 1992, mgbe ọ gbasasịrị njikọ dị iche iche na ihe ngosi nka nke Barcelona wee banye na Network Artists Disabled, ọ gosipụtara mascot Petra na egwuregwu paralympic nke afọ ahụ emere n'obodo ahụ . [18] E gosipụtara ihe ngosi ya—ebe ọ na-eji ngwá ọrụ nka eme ihe n'agbata mkpịsị ụkwụ ya—n'obodo ukwu dị iche iche nke ụwa, dị ka na New York. [7]

Ọnwụ na ihe nketa[dezie | dezie ebe o si]

Böttner nwụrụ n'ihi nsogbu ndị metụtara AIDS na Munich na Jenụwarị 1994. [19]

Ndị edemede Chile Roberto Bolaño na Pedro Lemebel dere banyere Böttner n'akwụkwọ akụkọ ha Estrella Distante (1996) na Loco Afán (1996), n'otu n'otu. [20] Ndị ode akwụkwọ abụọ a jiri ndụ ya kwalite echiche ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke nka Chile. [21] N'ime ndụ nwata ya, Bolaño gosiri na mgbe ọ ka nọ na Chile, ọ na-eme ihe ngosi n'okporo ámá nzuzo iji chekwaa ego ọ ga-eji laa Germany, n'agbanyeghị na ya na ndị mụrụ ya hapụrụ mgbe ọ dị afọ 14; maka ndụ ya okenye, o kwuru na ọ nwara igbu onwe ya, ọ bụ ezie na mgbalị dị otú ahụ emeghị. [22] Dị ka ọkà mmụta ọmụmụ Latin America bụ Carl Fischer si kwuo, ihe odide Bolaño lekwasịrị anya na "ihe ọ dara na zoro ezo" karịa "ihe o kpughere", o jikwa ya gosi ụdị ndị o chere na a gụpụghị na akwụkwọ edemede Chile. [22] Maka Lemebel, Böttner jere ozi dịka otu n'ime crónicas ya</link> (ihe ndekọ) nke ndụ LGBT na ọchịchị aka ike nke Augusto Pinochet, nwere ike iguzogide heterosexism na militarism site na ya "mkpughe" nke atụmanya okike.

Ọ bụ onye ama ama na ihe nkiri Frank Garvey 's Wall of Ashes (2009), ebe ọ na-adị mfe ihicha ma mejupụta ite n'iji ụkwụ ya. [24] Dị ka Fischer si kwuo, Böttner hụrụ ka ọ na-eme omume nkịtị (dị ka ihicha efere) dị ka ụdị nkà ya bụ isi, ebe ọ bụ na echiche nke nkwarụ ya na-amanye ya ịghọ ụdị ngosi na-arụ ọrụ kwa ụbọchị. [25] Ọ chọrọ ka "meghee anya ndị mmadụ ma gosi ha na ọ bụ nzuzu ịzo n'azụ bourgeois facade" site na ndụ ya. [25] Na akwụkwọ akụkọ Michael Stahlberg Lorenza (1991), ọ na-enye chiiz n'aka onye odeakwụkwọ iwu, naanị maka igwefoto ka ebipụ ya mgbe ọ ga-ewere ha. [26] Maka Fischer, nke a na-egosi kpọmkwem nka nka nke Böttner: Ọ na-egosipụta omume "quotidian", ebe ọ na-ahapụkwa ụfọdụ ajụjụ kpamkpam. [26]

Na 2016, akwụkwọ na Kassel, Germany, malitere ngosi ọha na eze nke nkà ya. [27] Site na 2018 gaa n'ihu, Preciado nwere usoro ihe omume na-egosi ọrụ Böttner na ebe ndị dị ka La Virreina Center de la Image na Barcelona [28] na Württembergischer Kunstverein na Stuttgart . [20] Ihe ngosi nke documenta na Preciado bụ akara oge mbụ a na-ahụ ọtụtụ ọrụ ya n'ihu ọha n'ime iri afọ. [29]

Ntụaka[dezie | dezie ebe o si]

Nkọwapụta[dezie | dezie ebe o si]

  1. Paul (January 25, 2020). Lorenza Böttner: Requiem for the Norm. Art Museum University of Toronto.

Akwụkwọ akụkọ[dezie | dezie ebe o si]

 

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]