Mahama Johnson Traoré

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

Mahama Johnson Traoré
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịSenegal, France Dezie
Aha enyereMahama, Johnson Dezie
aha ezinụlọ yaTraoré Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya1 Jenụwarị 1942 Dezie
Ebe ọmụmụDakar Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya8 Maachị 2010 Dezie
Ebe ọ nwụrụBagnolet Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaFrench language Dezie
Ọrụ ọ na-arụonye nhazi ndu ihe nkiri, onye na-emeputa ihe nkiiri, onye nhazi ederede Dezie

Mahama Johnson Traoré (1942-2010) bụ onye nduzi ihe nkiri nke Senegal, onye edemede, na onye guzobere mmemme ihe nkiri Pan-African Cinema Festival (FESPACO) nke dị na Ouagadougou.

Akụkọ ndụ[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Traoré na 1942 na Dakar . [1] Nwa nke onye ọchụnta ego, Traoré gụrụ akwụkwọ na Senegal, Mali na France ka ọ bụrụ injinia eletrik. Na Paris, ọ hapụrụ ọmụmụ ihe ya iji soro mmasị na ihe nkiri. [2]'ebe ahụ, ọ debanyere aha na Conservatoire libre du cinéma français, ụlọ akwụkwọ avant-garde nke sitere na ihe nkiri German na Italian nke ugbu a na usoro echiche nke French ORTF.

Ọ lụrụ Rokhaya Daba Diop ma nwee ụmụ anọ: Ken Alice Traoré, Sidy Mahama Johnson Traoré Jr., Awa Tamaro Traoré na Kani Diarra Traoré.

Ihe nkiri[dezie | dezie ebe o si]

Traoré ghọrọ otu n'ime ndị isi na-eme ihe nkiri nke ọgbọ nnwere onwe, nke jikọtara ya na ndị na-ese ihe dịka Sembene Ousmane. Traoré mere ọtụtụ ihe nkiri Asụsụ Wolof nwere ozi mmekọrịta siri ike site na ngwụcha afọ 1960 ruo mmalite afọ 1980. Ihe nkiri ya a ma ama bụ "Diankha-bi" ("Nwa agbọghọ" na Wolof), 1968, nke meriri Grand Prize na Dinard film Festival, na ihe ọzọ "Diègue-Bi" ("Nwunye Nwanyị", 1970). Ha abụọ nwere àgwà ụmụ nwanyị siri ike nke pụtara ọzọ n'ọrụ ya, yana nchegbu maka Pan-Africanism na ọgụ megide ikike na-ezighị ezi. A jikọtara ihe ndị a niile n'ọrụ ọzọ a ma ama, "Njangaan" (The Disciple, 1975), nke na-eso nwa okorobịa, na-agbapụ na nna na-emegbu ya, onye na-adaba n'aka onye nkuzi okpukpe na-emebutu ya. ndị ahụ kwuru [3] ọ bụ ihe mere Traoré ji nwụọ n'ụbọchị ụmụ nwanyị mba ụwa nke afọ 2010.

Traoré na-arụ ọrụ na ihe nkiri akụkọ ihe mere eme (Nder ou les flammes de l'honneur), nke ya na onye na-emepụta ihe na Algeria bụ Mariem Hamidat dere, n'oge ọnwụ ya. [4] bụ akụkọ banyere ụmụ nwanyị nke obodo Ndeger na Alaeze Waalo nke Senegal bụ ndị gburu onwe ha kama inyefe onwe ha n'aka ndị mwakpo Moor na 1820. [1] [3]

Ihe omume ọdịnala[dezie | dezie ebe o si]

Traoré bụ otu n'ime ndị guzobere na 1969 nke a ma ama Pan-African Cinema Festival FESPACO, na Carthage Film Festival. [2] Site 1975 ruo 1983 ọ bụ odeakwụkwọ ukwu nke Pan-African Federation of Film-makers (Fédération panafricaine des cinéastes FEPACI). [1] [1] Site na 1983 ruo 1985 ọ bụ onye nduzi nke Société nationale de production cinématographique du Sénégal (SNPC). N'ọfịs ndị a niile, ọ rụrụ ọrụ dị mkpa na mmekọrịta dị n'etiti steeti Africa na ndị na-eme ihe nkiri. Otu onye ọkà mmụta kwuru ọ na-ekwu na ọ bụghị otu ihe nkiri e mere na Senegal n'oge afọ 1970 nke na-enwetaghị ụdị nkwado gọọmentị dịka SNPC, "Acualities Senegalaise", na "Service du Cinema", nke nyere ihe nkiri maka ụlọ ọrụ gọọmentị, mgbe mgbe na-enweghị nchịkwa ndị minista na isiokwu ma ọ bụ ọdịnaya. [5]'otu edemede nke afọ 1983 ọ kpọrọ mmekọrịta a, nke a na-ahụkarị na Francophone West Africa n'oge ahụ, "nkwụ aka azụ omenala". [1]

Ọ bụkwa onye guzobere, onye nchịkọta akụkọ, na onye na-ebipụta site na 2008 nke magazin PanAfrican arts, Cahiers d'Afrique . [4] na-arụsi ọrụ ike na FESPACO na ime ihe nkiri ruo mgbe ọ nwụrụ, na 2009 gọọmentị Burkina Faso mere ya Chevalier de l'Ordre des arts, des lettres et de la communication. [6]'ọnwa Julaị afọ 2009, ọ rụrụ ọrụ dị ka onye otu ndị ọka ikpe na Second Festival culturel panafricain d'Alger (PANAF). [1]

Ọnwụ[dezie | dezie ebe o si]

Ọ nwụrụ na 8 Machị 2010 na Paris, mgbe ọ rịasịrị ọrịa akụrụ ogologo oge, [1] ma lie ya n'ebe ili ozu ndị Alakụba nke Yoff, nso Dakar.

Ihe nkiri[dezie | dezie ebe o si]

  • 1969: Diankha-bi (Nwa agbọghọ)
  • 1969: Hel nke ndị aka ha dị ọcha
  • 1970: Diègue-Bi (Nwanyị na-eto eto)
  • 1971: Nwa akwụkwọ Afrịka na-eche mgbanwe ihu
  • 1971: Ọpụpụ nke ime obodo
  • 1972: Lambaye
  • 1972: Reou-taax (Obodo)
  • 1974: Garga M'Bossé (Cactus)
  • 1975: Njangaan (Onye na-eso ụzọ)
  • 1980: Sarax si (Alms)
  • 1982: Ọgwụ ọdịnala

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. 1.0 1.1 1.2 1.3 Senegalese film-maker Johnson Traore dies. AFP. 10 March 2010
  2. 2.0 2.1 REGARDS D'AFRIQUE - Mahama Johnson Traoré. TV5 Monde, 2008.
  3. 3.0 3.1 Nécrologie Décès du cinéaste Mahama Johnson Traoré : Un militant de la cause féminine s’éclispe. Fatou K. SENE, Walfadjri 10/03/2010
  4. 4.0 4.1 Cinéma : Nder ou les flammes de l’honneur, le film en chantier de Mahama Johnson Traoré. Le Quotidien (Dakar) 16-11-2009
  5. Manthia Diawara. (1992) p.42
  6. Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; no text was provided for refs named APS

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]

  • (n'asụsụ French) Portrait sur Africultures  
  • (n'asụsụ French) Islam ojii abụghị ihe ike, mkparịta ụka na Mahama Johnson Traoré, okwu Mame M'Bissine Diop (Africultures, n° 47, April 2002)
  • (n'asụsụ French) Mahama Johnson Traoré, isiokwu nke M'Bissine Diop na Africultures, nke 47, Eprel 2002