Matthew Mbu

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Matthew Mbu
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịNaijiria Dezie
Aha enyereMatthew Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya20 Novemba 1929 Dezie
Ebe ọmụmụȮra Cross River Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya6 Febụwarị 2012 Dezie
Ebe ọ nwụrụLondon Dezie
Asụsụ obodoAsusu Ibibio Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee, Asusu Ibibio, pidgin Naịjirịa Dezie
Ọrụ ọ na-arụdiplomat Dezie
Ọkwá o jiMinister of Foreign Affairs, ambassador, National Assembly of Nigeria Dezie
ebe agụmakwụkwọUniversity College London Dezie
Ihe nriteFellow of the Royal Commonwealth Society Dezie



Matthew Tawo Mbu (20 Nọvemba 1929 - 6 Febụwarị 2012) bụ onye ọka iwu Naijiria, onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, onye nnọchi anya mba ọzọ, na onye na-anọgide na ndọrọ ndọrọ ọchịchị Naijiria ruo ihe karịrị afọ iri ise [1]. Matthew Tawo Mbu [1]

Oge ọ malitere[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Mbu na Okundi, Cross River State. Ọ gụrụ akwụkwọ n'oge ọ bụ nwata na Okundi Primary School site na 1937 ruo 1940. Ọ gakwara Kakwagon Seminary School n'etiti afọ 1941 na 1943, tupu ọ gaa Middle Temple na University College, London, site na 1955 ruo 1959, ebe ọ natara LLB na LLM. Mahadum, London A kpọrọ Chief Mbu ka ọ gaa Bar, Middle Temple.

Onye nnọchi anya Dr. Matthew Tawo Mbu, LL.[Ihe e dere n'ala ala peeji]M. Ph.D., D.I.A (Lond), Barrister-at-Law nke Honourable Society of the Middle Temple (1959) na Advocate na Solicitor nke Ụlọikpe Kasị Elu nke Nigeria (1960)

A mụrụ Matthew Tawo Mbu na 20 Nọvemba 1929 na Okundi, Osokom Clan, Boki LGA, Cross River State na Chief Mbu Tawo na Madam Eshian Atim Tawo ma ndị so n'ezinụlọ ndị isi na-achị Osokom na Oku na Osokom Cran. Agụmakwụkwọ mbụ ya dị na ụlọ akwụkwọ ozi ala ọzọ dị iche iche nke Roman Katọlik na Boki LGA, mgbe ahụ Wolsey Hall, Oxford (agụmakwụkwọ post), University College London na Middle Temple, London. Wolsey Hall, Oxford[1] Onye nwere ọgụgụ isi ogologo oge, Mahadum London nyere MT Mbu Ph.D ya na 1995 mgbe ọ dị afọ 66, thesis ya na-elekwasị anya na OAU na ngwọta ya nke esemokwu Africa.

Ọrụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị[dezie | dezie ebe o si]

Ọrụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke Chief M. T. Mbu malitere site na ịbụ onye otu ndị omeiwu site na 1952 ruo 1955 [1]. [1]

O jeere mba ya ozi n'ụdị dị iche iche gụnyere:

  • Minista na-ahụ maka ọrụ, 1954
  • Kọmishọna Ukwu na UK, 1955 ruo 1959[2]
  • Onye nnọchi anya Naijiria, Washington DC. 1966.

O nwere ihe dị iche nke ịbụ onye Naijiria kachasị nta na-eje ozi na kansụl gọọmentị etiti. N'agbata afọ 1960 na 1966, Chief Mbu laghachiri ije ozi ọzọ na Nzukọ Ndị Omeiwu. N'oge ikpeazụ ọ nọ na Nzukọ Ndị Omeiwu, ọ rụrụ ọrụ dị ka Minista Federal nke Nchebe maka Ihe Ndị Na-eme n'Oké Osimiri.

A họpụtara ya ka ọ bụrụ onye isi oche, Eastern Nigeria Public Service Commission na 1967, mgbe nkwupụta Biafra gasịrị, onye isi ala Biafra bụ Odumegwu Ojukwu họpụtara ya dịka Minista Biafra nke Mmekọrịta Mba Ọzọ ma mgbe agha obodo gasịrị ọ ghọrọ onye otu omebe iwu site na 1977 ruo 1978. Onye isi ala Biafra Odumegwu Ojukwu Ọ bụ osote onye isi oche mbụ nke Nigeria People's Party site na 1979 ruo 1981 tupu ọ kwaga na National Party of Nigeria site na 1981 ruo 1983.

N'ọtụtụ oge, Chief Mbu nọchitere anya mba ya dị ka onye nnọchi anya mba ọzọ, gụnyere nhọpụta a họpụtara n'oge na-adịbeghị anya dị ka onye isi na Germany. Germany Ọ rụkwara ọrụ dị ka Pro-Chancellor na Mahadum Obafemi Awolowo na Ile-Ife, Naịjirịa. Obafemi Awolowo Mahadum Ile-Ife

Ọ rụrụ ọrụ dị ka Minista Na-ahụ Maka Mba Ọzọ nke mba ya site na Jenụwarị ruo Nọvemba 1993. Minista Na-ahụ Maka Mba Ọzọ

Chief Mbu bụ onye ndú nke South-South Peoples Assembly, (SSPA), otu na-abụghị nke ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke e guzobere iji nyere aka kwalite ọdịmma nke ndị South-South geopolitical zone.

Nwa ya nwoke, Senator Matthew Tawo Mbu (Jr.), onye bụkwa onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị a ma ama, gara n'ihu na ihe nketa ya. Matthew Tawo Mbu (Jr.)

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]