Jump to content

Mgbọrọgwụ

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Mgbọrọgwụ carrot n'ụdị na ụcha dị iche iche

Akwụkwọ nri mgbọrọgwụ bụ akụkụ osisi ndị mmadụ na-eri dị ka nri. N'okwu ọrụ ugbo na nri nri, okwu ahụ na-emetụta ezigbo mgbọrọgwụ dịka taproots na mgbọrọgwụ tuberous yana mgbọrọgwụ ndị na-abụghị mgbọrọgwụ dị ka bulbs, corms, rhizomes, na stem tubers.[1]

Akwụkwọ nri mgbọrọgwụ bụ akụkụ nchekwa n'ozuzu, gbasaa iji chekwaa ume n'ụdị carbohydrates. Ha dị iche na ntinye na nguzozi nke starches, sugars, na carbohydrates ndị ọzọ.

Ndepụta akwụkwọ nri mgbọrọgwụ

[dezie | dezie ebe o si]

Ndepụta na-esonụ na-ekewa akwụkwọ nri mgbọrọgwụ nke a haziri site na ọdịdị mgbọrọgwụ ha.

Ogwe osisi a gbanwere agbanwe

[dezie | dezie ebe o si]

 

Taro corms
  • Corm
    • Amorphophallus konjac (konjac)
    • Colocasia esculenta (taro)
    • Eleocharis dulcis (Chinese water chestnut)
    • Ensete spp. (N'ihi ya)
    • Nymphaea spp. (mmiri)
    • Pteridium esculentum
    • Sagittaria spp. (isi ụta ma ọ bụ wapatoo)
    • Akpụkpọ ahụ
    • Xanthosoma spp. (malanga, cocoyam, tannia, yautia na aha ndị ọzọ)
    • Colocasia antiquorum (eddoe ma ọ bụ poteto Japan)
Ginger rhizomes
  • Mkpụrụ osisi bulb
    • Allium cepa (onion)
    • Allium sativum (garlic)
    • Camassia quamash (àkwà na-acha anụnụ anụnụ)
    • Foeniculum vulgare (fennel)
  • Rhizome
    • Curcuma longa (turmeric)
    • Panax ginseng (ginseng)
    • Alpinia galanga (galangal)
    • Arthropodium spp. (rengarenga, vanilla lily, na ndị ọzọ)
    • Canna spp. (Kanna)
    • Cordyline fruticosa (ti)
    • Maranta arundinacea (mkpịsị aka)
    • Nelumbo nucifera (mgbọrọgwụ lotus)
    • Akpụkpọ ahụ (Cattail ma ọ bụ bulrush)
    • Zingiber officinale (ginger)
Ogwe osisi Yam
  • Ogwe osisi nwere eriri
    • Apios americana (poteto ma ọ bụ mkpụrụ osisi)
    • Cyperus esculentus (tigernut ma ọ bụ chufa)
    • Helianthus tuberosus (Jerusalem artichoke ma ọ bụ sunchoke)
    • Hemerocallis spp. (ụbọchị)
    • Lathyrus tuberosus (ụgbụgbọ mmiri)
    • Oxalis tuberosa (oca ma ọ bụ New Zealand yam)
    • Plectranthus edulis na P. esculentus (kembili, dazo, na ndị ọzọ)
    • Solanum tuberosum (poteto)
    • Stachys affinis (Chinese artichoke ma ọ bụ crosne)
    • Tropaeolum tuberosum (mashua ma ọ bụ añu)
    • Ullucus tuberosus (ulluku)

Ogwe osisi yiri mgbọrọgwụ

[dezie | dezie ebe o si]
  • Zamia integrifolia (Florida arrowroot)

Ezigbo mgbọrọgwụ

[dezie | dezie ebe o si]
Turnips, mgbọrọgwụ
  • Taproot (ụdị ụfọdụ nwere ike itinye nnukwu anụ ahụ hypocotyl)
    • Arracacia xanthorrhiza (arracacha)
    • Beta vulgaris (beet na mangelwurzel)
    • Brassica spp. (kohlrabi, rutabaga na turnip)
    • Bunium persicum (cumin ojii)
    • Burdock (Arctium, ezinụlọ Asteraceae)
    • Carrot (Daucus carota subsp. sativus)
    • Celeriac (Apium graveolens rapaceum)
    • Daikon - nnukwu radish ọcha nke East Asia (Raphanus sativus var. longipinnatus)
    • Dandelion (Taraxacum) spp.
    • Horseradish (Armoracia rusticana)
    • Lepidium meyenii (maca)
    • Microseris lanceolata (murnong ma ọ bụ yam daisy)
    • Pachyrhizus spp. (jicama na ahipa)
    • Parsnip (Pastinaca sativa)
    • Petroselinum spp. (mgbọrọgwụ parsley)
    • Radish (Raphanus sativus)
    • Scorzonera hispanica (black salsify)
    • Sium sisarum (ikuku)
    • Tragopogon spp. (zọpụta)
    • Vigna lanceolata (karọt osisi ma ọ bụ poteto osisi)
Mgbọrọgwụ Cassava
  • Mgbọrọgwụ Tuberous
    • Amorphophallus galbra (yellow lily yam)
    • Conopodium majus (pignut ma ọ bụ earthnut)
    • Dioscorea spp. (yam, ube)
    • Dioscorea polystachya (nagaimo, Chinese yam, Korean yam, mountain yam, white yam)
    • Hornstedtia scottiana (ginger ala)
    • Ipomoea batatas (poteto na-atọ ụtọ)
    • Ipomoea costata (ọzara yam)
    • Manihot esculenta (cassava ma ọ bụ yuca ma ọ bụ manioc)
    • Mirabilis expansa (mauka ma ọ bụ chago)
    • Pediomelum esculentum (breadroot, tipsin, ma ọ bụ prairie turnip)
    • Smallanthus sonchifolius (yacón)

Ọtụtụ akwụkwọ nri mgbọrọgwụ na-anọ nke ọma n'ime ụlọ mgbọrọgwụ, na-adịru ọtụtụ ọnwa. Nke a bụ otu ụzọ isi ichekwa nri maka iji ya mee ihe ogologo oge mgbe owuwe ihe ubi gasịrị, nke dị mkpa karịsịa na latitudes na-abụghị nke okpomọkụ, ebe oge oyi bụ oge nke obere ma ọ bụ enweghị owuwe ihe ọkụkụ. E nwekwara usoro Mgbatị oge nke nwere ike ịgbatị owuwe ihe ubi n'oge oyi niile, karịsịa site na iji Polytunnels.

Mgbọrọgwụ akwụkwọ nri dị mkpa maka akụ na ụba dị ka nri dị mkpa, ọkachasị na mpaghara okpomọkụ. Ha na-ekpuchi ọka n'ọtụtụ ebe na Central na West Africa, yana Oceania, n'ebe ndị a na-eji ya eme ihe ozugbo ma ọ bụ na-agbakọta ya iji mee nri dịka fufu ma ọ bụ poi.

Ebem si dee

[dezie | dezie ebe o si]
  1. López Camelo (2004). Manual for the Preparation and Sale of Fruits and Vegetables. Food and Agriculture Organization of the United Nations. ISBN 92-5-104991-2. Retrieved on 2009-07-31. “However, in the case of potatoes (Figure 10), sweet potatoes, and other root vegetables, readiness for harvest is based on the percentage of tubers of a specific size.”  Potatoes are technically tubers, not roots, and sweet potatoes are tuberous roots.