Ndị nnọchi anya TICAD

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

Mba ndị Eshia[dezie | dezie ebe o si]

Ndị nnọchiteanya si mba 10 nke Eshia sonyere na nnọkọ ahụ, gụnyere:[1]

  • Brunei Darussalam, Dato Malai Haji Ahmad Murad.
  • People's Republic of China, Zhang Cixin.
  • Republic of India, Siddharth Singh
  • Republic of Indonesia, Ir. Zuhal
  • Republic of Korea, Shin Kee-bock
  • Malaysia, Mahathir bin Mohamad, Praịm Minista
  • Republic nke Philippines, Jesus I. Yabes
  • Republic of Singapore, Zainul Abidin Rasheed
  • Alaeze nke Thailand, Sukhumbhand Paribatra
  • Socialist Republic of Vietnam, Nguyen Quoc Dung

Mba Ndị Na-enye Onyinye[dezie | dezie ebe o si]

Òtù Mba Nile[dezie | dezie ebe o si]

Ndị na-ahazi ya[dezie | dezie ebe o si]

Ndị na-ekiri ihe na-emenụ (Countries)[dezie | dezie ebe o si]

Ndị na-ekiri ihe na-emenụ[dezie | dezie ebe o si]

Ndị na-ekiri ihe na-emenụ (Ụlọ Ọrụ Ógbè)[dezie | dezie ebe o si]

Ndị na-ekiri ihe (NGOs)[dezie | dezie ebe o si]

Ndị na-ekiri ihe na-emenụ (Ụlọ ọrụ ndị Japan)[dezie | dezie ebe o si]

Ndị na-ekiri ihe na-emenụ (Ndị ọzọ)[dezie | dezie ebe o si]

Ụkpụrụ-III (2003)[dezie | dezie ebe o si]

TICAD III nyochara ihe ndị TICAD rụzuru n'ime afọ iri wee kwurịta ụzọ TICAD kwesịrị isi gaa n'ọdịnihu.[2] TICAD-III kpọkọtara ihe karịrị ndị nnọchiteanya 1000, gụnyere ndị isi ala 23 na Onye isi oche nke African Union.

Ndị Minista na ndị ọzọ[dezie | dezie ebe o si]

Ọtụtụ ndị minista gọọmentị na ndị ọzọ so na ndị sonyere na nnọkọ ahụ, gụnyere:

Ụkpụrụ-nke anọ (2008)[dezie | dezie ebe o si]

TICAD-IV lekwasịrị anya na atụmatụ maka ịhazi ihe ọmụma na ihe onwunwe nke mba ụwa n'akụkụ ndị bụ isi nke: (a) uto akụ na ụba; (b) nchekwa mmadụ, gụnyere inweta ihe mgbaru ọsọ mmepe nke UN; na (c) nsogbu gburugburu ebe obibi / mgbanwe ihu igwe. Na mgbakwunye, TICAD-IV gbalịrị ịchọpụta njikọ ndị nwere ike ịdị n'otu n'ime G8 Hokkaidō Tōyako Summit na July 2008.[3] Ihe omume ahụ kpọkọtara mmadụ 2,500, gụnyere ndị nnọchiteanya nke mba 51 nke Afrịka, n'etiti ha bụ ndị isi ala na gọọmentị 40 nke Afrịka. Ndị bịara si n'ihe karịrị òtù mba 70 bịa.[4]

Ndị isi ala[dezie | dezie ebe o si]

A kpọrọ mba iri ise na abụọ n'Afrịka akwụkwọ ịkpọ òkù, ọtụtụ ndị isi ala kpebiri ịga, gụnyere:

Ndị na-ekiri ihe na ndị ọzọ[dezie | dezie ebe o si]

UN Development Programme (UNDP), na mmekorita ya na NEPAD Business Group, UN Conference on Trade and Development (UNCTAD) na United Nations Industrial Development Organization (UNIDO) mere atụmatụ tupu oge eruo ịhazi n'akụkụ nke TICAD-IV. Ha rụkọrọ ọrụ ọnụ iji mepụta ihe omume nke ha nwere olileanya na ọ ga-adọta uche nke ndị nnọchi anya mba na Yokohama maka TICAD - nzukọ nke ha kpọrọ Innovative Approaches to Private Sector Development maka iru Millennium Development Goals (MDGs) na Africa. Ndị na-ahazi ihe omume ahụ nyere ebe pụrụ iche maka ngosi gụnyere ezigbo ọmụmụ ihe nke ụlọ ọrụ UN mepụtara na akaebe nke mbụ site n'aka ndị na-eme ihe nkiri dị iche iche nke ụlọ ọrụ onwe onye bụ ndị na-erite uru ma ọ bụ ndị na'akwado atụmatụ mmepe nke ụlọ ọrụ nzuzo na-akpali TICAD n'Africa. A na-egosipụta ụzọ ọhụrụ na nke ọhụrụ site n'aka ndị mmekọ ụwa iji gosipụta otu ọrụ azụmaahịa dabere na ahịa na itinye ego nke onwe nwere ike isi nyere aka nweta MDGs.[5]

Onye isi oche nke World Bank Zoellick sonyere na nzukọ banyere nsogbu nri zuru ụwa ọnụ nke ya na African Union, World Food Program, Food and Agriculture Organization na International Fund for Agricultural Development jikọrọ aka hazie. E mere nzukọ a iji lekwasị anya na ihe omume ndị dị mkpa ozugbo na nke dị n'etiti iji dozie nsogbu nri zuru ụwa ọnụ.[6]

Ụfọdụ ndị nnọchiteanya sitere na òtù mba ụwa na-abụghị nke gọọmentị (NGOs) mere mkpesa banyere itinye aka na mkparịta ụka iwu na-aga n'ihu n'etiti Japan na gọọmentị Africa dị iche iche na TICAD-IV. Otu ìgwè nke 55 African, Japanese na mba ụwa NGO bịara na-enweghị oku na Yokohama; nke a bụ oge mbụ e tinyere 'ụlọ nzukọ obodo' n'ime atụmatụ a. A hapụrụ ndị na-ekiri ihe na-emenụ isii ka ha banye dị ka ndị na-ahụ maka ihe na-eme n'oge ahụ; na NGO na-ewulite ntinye aka dị otú ahụ dị ka ihe na-adịghị mkpa.[7]

Echiche ndị otu TICAD-IV na ndị na-ekiri ihe na-emenụ na-abụghị nke gọọmentị mere ka ikpe ahụ pụta ìhè maka enyemaka ozugbo iji nyere akụ na ụba ndị na-adịghị ike n'Africa aka ịnagide nsogbu nri na mmanụ zuru ụwa ọnụ ugbu a.[8] Ajụjụ ka dị banyere otu esi emezu ihe mgbaru ọsọ dị otú ahụ.

Ihe edeturu[dezie | dezie ebe o si]

  1. Japan, MOFA: 10 Asian nations
  2. Japan, Ministry of Foreign Affairs (MOFA): What is TICAD?
  3. main themes of G* summit
  4. "Bank Group Participates in TICAD IV," African Development Bank (Tunis). June 3, 2008.
  5. "Ethiopian Prime Ministers leaves for TICAD IV," Afriquenligne (Addis Adaba). May 26, 2008.
  6. "Fukuda begins marathon talks with African leaders ahead of TICAD," World Bank News & Broadcast. May 27, 2008.
  7. Bhowmick, Nilanjana. "Non-Governmental Organizations Unhappy With Observer Status In Tokyo Conference On African Development," AHN News. June 4, 2008.
  8. Attah, Haruna. "TICAD ends today Kufuor to close proceedings," Acra Daily Mail. May 29, 2008.

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]